Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-475-2012.pdf
PDF · 90.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/475/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Očenášovou, vo veci starostlivosti o mal. R. H., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa matky C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. XX a otca S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. H., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 60,- EUR na sumu 80,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 19.10.2012 .
Zročné výživné za obdobie od 19.10.2012 do 27.11.2013 na mal. R. H., nar. XX.XX.XXXX v sume 266,54 EUR súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 20,- EUR mesačne, spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
M e n í sa rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 11C/136/2011-37 zo dňa 5.12.2011 v časti určenia výživného na maloletú.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. R. zo sumy 60,- eur na sumu 200,- eur mesačne, od septembra 2012. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výšky výživného sa zmenili pomery na strane mal. dieťaťa, zdravotný stav dcéry sa zhoršil, potrebuje špeciálnu stravu, do školy dochádza.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, uviedol, že podľa jeho názoru je určené výživné dostačujúce. Poukázal na svoje majetkové a zárobkové pomery a na pôžičky, ktoré musí splácať.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na maloletú, napriek tomu, že výdavky na špeciálnu stravu sú čiastočnej kompenzované minimálne o 20,- až 30 eur.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav :
Naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Q. číslo konania 11C/136/2011 - 37 zo dňa 5.12.2011. Súd týmto rozhodnutím otca zaviazal prispievať na výživu mal. R. výživným v sume 60,-
eur mesačne. Otec bol v tom čase živnostník, z daňového priznania za rok 2010 vyplýva základ dane 7032,09 eur, daňová povinnosť mu vznikla 429,48 eur, avšak nárok na daňový bonus mal vo výške 720,36 eur. Takto otec vykázal mesačný príjem 586,- eur v čistom. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Matka pracovala v N. nemocnici H. a jej príjem bol v sume 291,97 eur v čistom. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Maloletá mala aj v tom čase diagnostikovanú celiakiu.
Z výpovede matky súd zistil, že návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu, že dcéra mala síce diagnostikovanú celiakiu, ale v minulom roku v auguste sa toto jej ochorenie potvrdilo. Má zvýšené náklady v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu dieťaťa t. j. so stravovaním. Na dcéru sa jej zvýšili náklady aj v súvislosti s cestovným do školy do Želiezoviec, čo ju stojí 0,66 euro na deň.
Maloletá R. navštevuje 4. ročník základnej školy, nosí si obedy so sebou z domu (kvôli ochoreniu). Navštevuje školskú družinu, kde platí matka poplatok 14,80 eur za 2 mesiace. Na stravu dieťaťa mesačne matka minie vyše 100,- eur. Na ošatenie a hygienické potreby 50,- eur. V dáva jej vreckové 3,- až 4,- eurá na týždeň, platí telefónnu kartu čo ju vyjde 3,- eurá na 2 mesiace. Do školy matka zaplatila poplatok ZRPŠ 15,- eur, na školské pomôcky vynaložila 8,- eur na začiatku školského roka. Matka uviedla, že otec bežné výživné uhrádza, pri príležitosti sviatku zvykne kúpiť dcére nejaký darček.
Matka s maloletou dcérou býva v obecnom byte, jej mesačné náklady na plyn sú 50,- eur, na elektrinu 29,20 eur. Poukázala na to, že s maloletou navštevuje lekárku, ktorá nemá uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, kde je dieťa poistené, preto za vyšetrenie musí hradiť 10,- eur. Takúto kontrolu dieťa absolvuje každý rok. V spoločnej domácnosti s matkou býva aj plnoletý syn, ktorý je nezamestnaný a začal teraz vykonávať absolventskú prax.
Matka je zamestnaná a jej príjem sa pohybuje okolo 300,- eur mesačne. Poberá prídavok na dieťa 23,10 eur mesačne a kompenzačný príspevok na stravovanie dieťaťa 35,- eur mesačne. Uviedla, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Má dlh voči slovenskej sporiteľni v celkovej výške 4476,85 eur, ktorý momentálne nespláca, lebo nemá z čoho. Do spoločnosti P. P. I., s.r.o. platí po 20,- eur mesačne, celková suma pohľadávky je 902,59 eur. Do poštovej banky spláca po 100,- eur mesačne a do spoločnosti Provident spláca po 7,50 eur týždenne.
Z výpovede otca súd zistil, že má síce živnostenské oprávnenie ale nemá z tejto činnosti žiadne príjmy. Uviedol, že v minulom roku bol operovaný na žlčník a do augusta nevykonával žiadnu prácu. Podniká v oblasti pomocných stavebných prác. Býva v spoločnej domácnosti za svojimi rodičmi, ktorí sú dôchodcovia a prispieva im na náklady s bývaním okolo 50,- eur mesačne. Spláca pôžičku do spoločnosti Provident vo výške 72,- eur mesačne ďalej spláca pôžičku na " Mágio“ vo výške 27,- eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Dcéra navštevuje otca v domácnosti asi 3 krát do mesiaca, kedy jej otec poskytuje stravu. Otec poukázal na to, že napriek tomu, že nemá žiadny príjem, musí platiť odvody do zdravotnej poisťovne 50,- eur mesačne. Uviedol, že má príjem z príležitostných brigád a takto si vie zarobiť okolo 400,- eur mesačne. Otec preukázal svoje záväzky voči sociálnej poisťovni ktorých vymáhanie je v štádiu exekučného konania v sume 314,23 eur a 830,80 eur.
Z oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 12. 2. 2013 vyplýva, že otec nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Prídavok na dieťa poberá matka.
Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 6. decembra 2012 vyplýva, že matka otca poberá starobný dôchodok 351,10 eur mesačne
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k Dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 vyplýva, že otec vykázal nulový základ dane a daňová povinnosť mu za toto zdaňovacie období nevznikla.
Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 6. decembra 2012 vyplýva, že otec otca poberá starobný dôchodok vo výške 514,60 eur mesačne.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky Psychiatrickej nemocnice H. vyplýva priemerný mesačný zárobok matky v čistom 359,68 eur mesačne.
Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 8. 8. 2013 vyplýva, že matka poberá kompenzačný príspevok na stravu dieťaťa v sume 36,77 eur mesačne.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného je zmena pomerov. Zmenu pomerov musí mať súd preukázanú tak na strane oprávneného, t.j. maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného, t.j. otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba takmer 2 rokov. Mal. R. bola v 2. roč. ZŠ, mala zdravotné problémy, chodila na gastroenterologické vyšetrenia, ale bola na „normálnej“ strave, s čím neboli zvýšené náklady. T.č. má potvrdenú celiakiu, musí sa špeciálne stravovať. Taktiež mal. navštevuje školu, ktorá nie je v mieste bydliska, takže sa matke zvýšili náklady na cestovanie mal. do školy. Matka bola v čase poslednej úpravy výšky výživného zamestnaná v N. nemocnici H., kde dosahovala príjem 291,97 eur priemerne mesačne v čistom. T.č. matka u toho istého zamestnávateľa dosahuje príjem 359,68 eur mesačne v čistom. Otec bol živnostník, mesačný príjem vykázal vo výške 586,- eur v čistom. T.č. je otec naďalej živnostník, ale nemá z tejto činnosti príjmy. Privyrába si brigádami, kde zarobí okolo 400,- eur. Naďalej rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od poslednej úpravy výživného sa matke zvýšili výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím výdavkov na školské potreby a dochádzanie dieťaťa do školy. Súd má za to, že je v reálnych možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť príjem v takej výške, aby bol schopný uhrádzať určenú zvýšenú výšku výživného. Je povinnosťou každého rodiča vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi a zdravotnému stavu, čo súd považuje za samozrejmé. Pri určovaní výšky zvýšeného výživného súd vychádzal z preukázaných výdavkov na dieťa. Celkovú výšku týchto výdavkov by mal rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti pokrývať vyššou mierou. Matka si v časti svojou osobnou starostlivosťou o dieťa kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť, navyše dieťaťu vytvára podmienky na prípravu na vyučovanie, zabezpečuje chod ich spoločnej domácnosti a dohliada na jeho zdravotný stav. Súd poukazuje na skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preto súd nemohol vziať do úvahy splácanie pôžičiek otcom dieťaťa. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb mal. detí ako aj možností, schopností a majetkových pomerov otca. Súd v súlade s týmito zákonnými kritériami zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. R. zo sumy 60,- eur na sumu 80,- eur mesačne. Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vyhovel návrhu matky, zvýšil výživné od podania návrhu, pretože mal preukázanú zmenu pomerov už k tomuto dátumu. Otcovi tak vzniklo zročné výživné za obdobie od 19.10.2012 do 27.11.2013 (t.j. do rozhodnutia vo veci samej). Výšku zročného výživného súdu vypočítal ako rozdiel medzi pôvodnou výškou výživného 60,- eur a zvýšenou výškou výživného 80,- eur mesačne (t.j. 20,- eur). Výška zročného výživného je 266,54 eur (pomerná časť mesiaca Október 2012 - 13 dní x 0,65 = 8,45 eur, mesiace nov. 2012, dec. 2012 a jan. až okt. 2013 - 12 x 20,- eur = 240,- eur a pomerná časť mesiaca november 2013 - 27 dní x 0,67 = 18,09 eur). Zročné výživné súd otcovi povolil splácať v primeraných 20,- eur mesačných splátkach. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, ako aj možnosti, schopnosti otca.
Rozhodnutím o zvýšení vyživovacej povinnosti zároveň došlo k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na mal. a to rozsudku Okresného súdu Q. č.k. 11C/136/2011-37 zo dňa 5.12.2011 v časti určenia výživného na maloletú.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.