Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/72/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., deti rodičov: Q. C., bytom T. T., A. XXXX a W. C., bytom T., L. R., o návrhu matky na zníženie jej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. marca 2013, č.k. -31, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom s účinnosťou od 01.03.2012 do 30.09.2012 znížil vyživovaciu povinnosť matky naposledy určenú rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 23.05.2011, č.k. -32, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.08.2011, č.k. -62 k maloletému N. C. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 45 Eur mesačne a k maloletému Q. C. zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky na zníženie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti matky k deťom, približne pred 1,5 rokom, nedošlo k žiadnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného, okrem obdobia, kedy bola matka detí následkom úrazu práceneschopná. Preto s účinnosťou od 01.03.2012 (v zmysle návrhu matky) do 30.09.2012, dokedy bola matka detí práceneschopná a jej príjmom boli len dávky nemocenského v priemernej sume 321,58 Eur mesačne, súd znížil jej vyživovaciu povinnosť k mal. N. zo sumy 70 Eur na 45 Eur mesačne a k mal. Lukášovi zo sumy XX Eur na XX Eur mesačne, ktoré sumy považoval za zodpovedajúce zmeneným pomerom matky oproti predchádzajúcim úpravám výživného, keď pri poslednej úprave výživného na sumy 70 Eur pre N. a 60 Eur pre Q. vychádzal súd zo zárobku matky 437 Eur, predtým v rámci rozvodového konania v r. 2009 a 2010 pri jej zárobku 225 Eur určil výživné 35 Eur pre N. a 33 Eur pre Q. a vo zvyšnej časti jej návrh zamietol ako nedôvodný, pretože po ukončení PN matky súd nezistil žiadnu zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného v zmysle návrhu matky, u matky nedošlo ani k zníženiu jej príjmových pomerov, ani jej nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť ani iné dôvody. Naopak porovnaním zárobkových pomerov matky v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti po ukončení jej PN, mal súd za preukázané, že na jej strane došlo dokonca k čiastočnému zvýšeniu jej zárobku. Odôvodnenie návrhu matky na zníženie výživného tým, že jej brat jej jednostranne zvýšil príspevok na bývanie zo sumy 150 Eur na 250 Eur mesačne nemôže byť dôvodom na zníženie výživného pre mal. deti, naviac toto tvrdenie matky je pochybné, pretože s prihliadnutím na to, že v dome bývajú minimálne 3 dospelé osoby, by bola výška uvedeného príspevku na bývanie za jednu osobu nezodpovedajúca obvyklým cenám služieb spojených s bývaním. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , veta prvá ods. 2, Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka a domáhala sa, aby odvolací súd jej návrh ešte raz prehodnotil. Uviedla, že od 26.01.2012 do 30.09.2012 bola práceneschopná, dostávala len nemocenské dávky, a to aj v mesiaci október 2012, a preto nechápe, prečo jej výživné za tento mesiac znížené nebolo. Uviedla, že jej pomery sa podstatne zmenili tým, že býva síce v rodinnom dome, ktorý patrí jej bratovi, jedná sa však o dom s dvomi bytovými jednotkami a ona s ním uzavrela zmluvu, na základe ktorej mu platí nájomné 250 Eur mesačne. Pokiaľ nebude pracovať nadčasy, zarobí cca 420 Eur až 430 Eur mesačne, zaplatí nájomné 250 Eur mesačne, výživné vo výške 130 Eur mesačne a zostane jej 50 Eur, z čoho musí zaplatiť úver vo výške 25 Eur mesačne a na živobytie jej zostane 25 Eur. Pokiaľ súd jej návrh neprehodnotí, nezostane jej nič iné, iba nájsť si novú prácu s ubytovaním, čím sa automaticky zníži jej mesačný príjem a bude nútená opätovne podať návrh na zníženie výživného a deti sa s ňou nebudú môcť stretávať, pretože by nebolo v ich záujme, aby víkendy a prázdniny trávili niekde na ubytovni. Podľa jej názoru, suma 270 Eur mesačne ako náklady na bývanie, ktorú uviedol otec je nadhodnotená. Vytýkala otcovi maloletých detí, že si zobral vysoký úver a platí za byt vysokú sumu, nakoľko z jeho príjmu 638 Eur mesačne, po zaplatení nájmu 270 Eur mesačne, splátky úveru 200 Eur mesačne, mu zostane na živobytie pre neho a ich deti suma 168 Eur mesačne a 46 Eur prídavky na deti. Podľa jej názoru si otec detí myslel, že mu úver zaplatí ona svojou vyživovacou povinnosťou. Ďalej uviedla, že podľa vyjadrenia otca, tento vychádza s peniazmi len tak- tak, pričom mal peniaze na kúpu novšieho motorového vozidla, bol na dovolenke v Taliansku s deťmi a so svojou priateľkou, pričom neverí, že mu ju mali zaplatiť rodičia. Matka otcovi vytýkala, že v decembri 2009 si maloletý N. zlomil zúbky a otec detí nemal do dnešného dňa peniaze na to, aby mu ich dal opraviť a nové zúbky mu rastú krivo, zrejme bude potrebovať strojček a otec bude žiadať, aby ho zaplatila ona. Záverom uviedla, že otec maloletých detí mal rátať s terajšou situáciou v čase, keď podával návrh na rozvod kvôli svojej priateľke, aby mohli spolu bývať a nie kvôli jej problémom s alkoholom, ktoré od času, keď s ním nežije našťastie už nemá a nie s tým, že rodičia sa o ňu postarajú ako jej prízvukoval opakovane, vyhodil ju z bytu, bývala u rodičov a teraz u brata, ktorí nemajú k nej vyživovaciu povinnosť.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že matka detí si nevie predstaviť, čo je to starať sa o dve deti, keď si neplní vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že úver si zobral preto, aby mohol matku maloletých detí vyplatiť po majetkovom vyrovnaní sumou 10.000 Eur.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti (vo výroku, ktorým zamietol vo zvyšnej časti návrh matky na zníženie výživného) podľa ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky matky maloletých veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého odvolací súd dodáva nasledovné:

V danej veci sa matka maloletého N. a maloletého Q. domáhala zníženia jej vyživovacej povinnosti zo sumy 70 Eur pre maloletého N. a zo sumy 60 Eur pre maloletého Q. na sumu 26 Eur mesačne pre každého z nich so spätnou účinnosťou od 01.03.2012, ktorý návrh odôvodňovala úrazom, ktorý sa jej stal dňa 26.01.2012 a následnou dlhodobou práceneschopnosťou.

Okresný súd návrhu matky za obdobie od 01.03.2012 do 30.09.2012 vyhovel a znížil je vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom na sumu 45 Eur, resp. 40 Eur mesačne, keď zistil, že v priebehu práceneschopnosti matka poberala nemocenské dávky vo výške 321,58 Eur mesačne. Vo zvyšnej časti návrh matky na zníženie výživného zamietol. Zistil, že pred nástupom na PN matka zarábala v priemere 451,60 Eur mesačne a od ukončenia PN zarába v priemere 489,88 Eur mesačne, jej priemerný mesačný zárobok okrem práceneschopnosti tak predstavuje 461,84 Eur mesačne. Z titulu vyporiadania BSM otec matke vyplatil sumu 10.000 Eur. Po ukončení práceneschopnosti matky súd nezistil žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného v zmysle návrhu matky, keď nedošlo k zmene jej príjmových pomerov ani jej nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť a neboli dané ani iné dôvody na zníženie výživného pre maloleté deti.

Okresný súd správne v danej veci postupoval podľa § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena a zrušenie možné len na návrh, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza vždy zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa zmenia pomerov závažnejším spôsobom a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom teda i o znížení výživného súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností, schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodičia výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V danej veci okresný súd sa dôsledne riadil týmito zásadami pri zisťovaní skutkového stavu veci, porovnával pomery na strane maloletých detí a ich rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi na strane detí a rodičov v súčasnej dobe. Je nepochybné, že na strane maloletých detí, ani na strane matky ako osoby povinnej nedošlo (s výnimkou obdobia jej dlhodobej práceneschopnosti) nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by mohla mať za následok zmenu výživného požadovaného matkou, a to zníženie výživného na sumu minimálneho výživného vo výške 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Príjem matky v súčasnosti predstavuje v priemere minimálne sumu 461,84 Eur mesačne, nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého N. a maloletého Q., a preto nebol daný žiaden dôvod na zníženie jej vyživovacej povinnosti. Je potrebné tiež zdôrazniť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 63 ods. 5 Zákona o rodine).

K tvrdeniu matky, že v prípade, že by nepracovala nadčas, by súdom zistený zárobok nedosahovala, tento by bol maximálne vo výške 430 Eur mesačne, odvolací súd môže len konštatovať, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( ods. l ).

Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné spravodlivo požadovať od otca, aby prevažnú časť nákladov maloletých detí dlhodobo uspokojoval len on, a to i s prihliadnutím na krátkodobo, resp. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav matky po úraze, keď jeho vyživovacia povinnosť je plnená predovšetkým osobnou starostlivosťou o maloleté deti.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .