Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-153-2009.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/153/2009
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00 169 765, Budatínska 1, 851 05 Bratislava, proti povinnému: ORATRADE s.r.o., IČO: 35 719 150, Veľké Ripňany 360, 956 07 Veľké Ripňany, o vymoženie sumy 1045,09 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, Vazovova 9, 811 07 Bratislava pod sp. zn. EX 9756/2012, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi náhradu trov exekúcie v sume 50,02 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/243/2007-64 zo dňa 23.11.2007, pre vymoženie sumy 1045,09 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania), trov predchádzajúceho konania vo výške 62,54 eur, trov právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní v sume 373,44 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 31.3.2009.
Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z návrhu vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nepreberá si zásielky, exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov neboli úspešné a že povinný bol vymazaný z Obchodného registra. Exekútor si súčasne uplatnil trovy exekúcie vo výške 121,13 eur.
Z výpisu z Obchodného registra povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/86/2011-40 zo dňa 4.5.2012 (ďalej len uznesenie o zrušení povinného), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2012, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne dňom 29.9.2012 bol vymazaný z Obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 37 ods. 3 EP proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov zánikom povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do práv a povinností povinného. Veritelia môžu od právneho nástupcu povinného žiadať uspokojenie svojich pohľadávok. Ak však povinný zanikne bez právneho nástupcu, v exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko niet subjektu, proti ktorému by sa mala exekúcia vykonávať.
Povinný v tejto veci zanikol, ale bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý zanikol, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ale ani voči jeho právnemu nástupcovi. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je, že majetok povinného, nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Povinný bol zrušený bez likvidácie, z čoho vyplýva, že nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora, čo bolo aj jedným z dôvodov jeho zrušenia (§ 68 prvá a druhá veta ods. 9 Obchodného zákonníka). Skutočnosť, že povinný nemal majetok vyplýva aj z uznesenia o zrušení povinného. Tým mal súd tiež za preukázané, že majetok povinného nestačí (v čase jeho zániku nestačil) ani na úhradu trov exekúcie, preto bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (ďalej len vyhláška) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, že zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 50,02 eur. Trovy exekúcie patria súdnemu exekútorovi podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. a predstavujú odmenu vo výške 33,19 eur (minimálna paušálna odmena pri zastavení exekúcie, § 14 ods. 1 vyhlášky), náhradu hotových výdavkov vo výške 10,19 eur (poštovné, § 22 vyhlášky) a daň z pridanej hodnoty vo výške 6,64 eur (20% z odmeny 33,19 eur, § 196 EP). Súdny exekútor vykonal vo vedci exekučnú činnosť, za ktorú mu bola priznaná odmena a náhrada výdavkov, ktoré mu v súvislosti s jej vykonávaním vznikli. Daň z pridanej hodnoty si exekútor uplatnil z celkových uplatnených trov exekúcie, súd mu ju však priznal iba z priznanej odmeny, pretože podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z. z. sú univerzálne poštovné služby od DPH oslobodené.
Náhradu poštovného si exekútor uplatnil vo výške 61,75 eur. Vychádzajúc zo spisu exekútora - doručovaných písomností, spôsobu ich doručovania a ceny poštovného v čase doručovania, mal súd za preukázaný vznik poštovného vo výške 10,19 eur, preto mu náhrada poštovného bola priznaná iba v tejto výške. Za doručovanie písomností, o ktorom sa v spise nenachádzal doklad, ale je zrejmé, že písomnosti boli doručené (napr. žiadosti o súčinnosť - exekútorovi boli zaslané odpovede), bola priznaná náhrada poštovného obyčajnou zásielkou. Za doručovanie písomností, o ktorých sa v spise exekútora nenachádzal žiadny doklad a ani nebolo ničím preukázané, či a akým spôsobom boli doručené, náhrada poštovného priznaná nebola (napr. doručovanie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu bankám - s výnimkou jednej, ktorá bola doručená osobne, prípadne doručovanie exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu). Náhrada poštovného tak bola exekútorovi priznaná za dve doporučené zásielky po 1,13 eur, za dve doporučené zásielky do VR po 1,47 eur, za tri obyčajné zásielky po 0,33 eur, za jednu doporučenú zásielku za 1,- euro a za dve doporučené zásielky po 1,50 eur.
V rámci hotových výdavkov si exekútor uplatnil aj telekomunikačné výdavky vo výške 2,- eurá, náklady na spotrebovaný materiál vo výške 2,- eurá a náklady na archiváciu vo výške 2,- eurá. Náhrada týchto výdavkov a nákladov nebola exekútorovi priznaná, pretože náhrada za administratívne práce je podľa § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene exekútora. Odmena exekútora (rovnako ako napr. znalca, notára) už zahŕňa aj náklady, ktoré sú spojené s chodom exekútorského úradu a nie je ich možné priznať osobitne v určitej paušálnej výške. Pokiaľ ide o náhradu telekomunikačných výdavkov, priznať ich náhradu by bolo možné v skutočne vzniknutej výške, aké konkrétne telekomunikačné výdavky exekútorovi v súvislosti s vykonávaním exekúcie v tejto veci vznikli, však z vyúčtovania trov ani spisu exekútora nebolo preukázané, preto exekútorovi náhrada telekomunikačných výdavkov nebola priznaná. Bežné telekomunikačné výdavky spojené s chodom exekútorského úradu sú taktiež zahrnuté v odmene podľa § 25 vyhlášky.
Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 197 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie, ak zaviní zastavenie exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ak bola exekúcia zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1 a ods. 2 prvá veta, ods. 3 EP). V tejto veci povinného na náhradu trov exekúcie nemožno zaviazať, pretože v priebehu exekúcie zanikol. Povinný zanikol, pričom bolo preukázané, že nemal majetok. Exekúcia bola preto zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Vzhľadom na to súd na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku oprávneného.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Oprávnený má právo na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 druhá veta EP). Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený (§ 203 ods. 1 EP). V tejto veci povinný zanikol a jeho povinnosť neprešla na právneho nástupcu, preto povinného na náhradu trov konania oprávneného nemožno zaviazať. Vzhľadom na to súd rozhodol o
trovách exekúcie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.