Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/108/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO : 00 151 70, s adresou pre doručovanie Regionálne riaditeľstvo Zvolen, Námestie SNP 98/2, Zvolen proti odporkyni C. T., predtým M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, J. J., o zaplatenie 564,29 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -111 zo dňa 5.2.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -111 zo dňa 5.2.2013 v napadnutej časti výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 2,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.2.2008 až do 28.1.2012 v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 4.8.2011 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 564,29 Eur s prísl. z titulu zmluvy o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie poisťovania v univerzálnej sieti pre reprezentanta zo dňa 4.2.2005. Na základe uvedeného návrhu a preukázania tej skutočnosti, že odporkyňa uhradila žalovanú sumu v rozsahu 564,29 Eur dňa 28.1.2012, súd návrh navrhovateľa o zaplatenie 564,29 Eur zamietol ako bezdôvodný. Navrhovateľovi priznal právo na úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 až do 28.1.2012. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa týkalo priznania úroku až do výšky 9 % ročne súd návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,5 % ročne zamietol ako nedôvodný. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie navrhovateľa vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím pod sp. zn. zo dňa 28.11.2012 tak, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -67 zo dňa 28.2.2012 v napadnutej časti výrokov, v ktorých súd žalobu zamietol v časti istiny potvrdil a v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a týkal sa úroku z omeškania vo výške 2,5 % ročne zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd preto v ďalšom konal len o tejto časti žalobného návrhu, t.j. o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,5 % ročne. Odporkyňa bola v ďalšom konaní pasívna, nepredkladala súdu žiadne tvrdenia a nepreukazovala ani žiadne dôkazné prostriedky, aby spochybnila, či vyvrátila tvrdenia navrhovateľa poskytnuté v tomto konaní. Uviedol, že zmluva medzi účastníkmi zanikla v súlade s ust. , , Zákona o sprostredkovaní poistenia, ktorý sa vzťahuje aj na osoby, ktoré vykonávali sprostredkovanie v súlade s doterajšími predpismi a vychádzal z toho, že nárok navrhovateľa je oprávnený v tej časti, pokiaľ sa dožadoval priznania príslušenstva v rozsahu 9 % ročného úroku z omeškania z pôvodne žalovanej istiny. Na základe uvedeného, súd nároku navrhovateľa vyhovel a zaviazal v tomto rozhodnutí odporkyňu na zaplatenie 2,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 až do 28.1.2012. O práve na náhrade trov konania rozhodoval súd v zmysle a to tak, že navrhovateľ bol

v prevažnej miere neúspešný, pretože súd nárok navrhovateľa v pôvodnom rozhodnutí na zaplatenie sumy 564,29 Eur zamietol ako nedôvodný, keďže odporkyňa žalovanú sumu ešte pred vyhlásením rozhodnutia zaplatila a úspešný bol len v časti príslušenstva. Odporkyňa si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil v časti trov konania tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy pôvodného súdneho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku, t.j. vo výške 33,50 Eur, o trovách odvolacieho konania ako aj o trovách konania na súde prvého stupňa, ktoré sa uskutoční po vrátení súdu prvého stupňa, t.j. o všetkých trovách konaniach, ktoré v predmetnom konaní vznikli. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 2,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 až do 28.1.2012 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, s odôvodnením, že navrhovateľ bol v konaní v prevažnej miere neúspešný, preto právo na náhradu trov konania nemal a odporkyňa úspešná v konaní v prevažnej miere si právo na náhradu trov konania neuplatnila. Navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 4.8.2011, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 5.8.2011 s tým, že odporkyňa uhradila žalovanú sumu dňa 28.1.2012, teda svojim konaním, t.j. uhradením výšky istiny konkludentným konaním potvrdila dôvodnosť uplatneného žalobného návrhu. Navrhovateľ má za to, že žalobný návrh bol podaný dôvodne, o čom svedčí to, že k úhrade dlžnej sumy došlo po začatí konania a to dňa 28.1.2012, ako to vyplýva z tvrdení Okresného súdu Banská Bystrica. Konštatovanie súdu, že navrhovateľ bol v konaní v prevažnej miere neúspešný, preto právo na náhradu trov konania nemal, je v rozpore so samotným skutkovým stavom, ktorý je nerozporovateľný. Žalobný návrh bol podaný dôvodne, lebo v čase podania žalobného návrhu predmetný dlh odporkyne voči navrhovateľovi preukázateľne existoval, dôvodnosť odporkyňa žiadnym spôsobom nerozporovala a svojim konaní potvrdila jeho dôvodnosť, t.j. uhradila žalovanú istinu. Navrhovateľ si trovy konania v podanom návrhu na začatie konania v časti petitu uplatnil, t.j. podal návrh na rozhodnutie o trovách. Z predmetného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu navrhovateľ nemá za to, že súd správne aplikoval právo na náhradu trov konania a akým spôsobom určil mieru úspešnosti v konaní. Navrhovateľ podľa rozhodnutia súdu bol v merite veci absolútne úspešný, t.j. odporkyňa nerozporovala nárok a opodstatnenosť istiny čo do dôvodu a výšky a z vyjadrenia súdu má navrhovateľ za to, že sa s navrhovateľom preukázaným skutkovým stavom súd a zároveň aj odporkyňa stotožnila bez výhrad. Navrhovateľ bol v časti istiny úspešný v celom rozsahu. Navrhovateľ má za to, že ohliadnuc od sporného aplikovania na určenie výšky a následného priznania úrokov z omeškania súd nesprávne určil mieru úspešnosti strán sporu v konaní a následne nepriznal trov konania navrhovateľovi ako jednoznačne preukázateľne úspešnej strane sporu.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejedal odvolanie v rozsahu podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolania je rozhodnutie okresného súdu, v časti , v ktorej určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.8.2011 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 564,29 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.12.2008 do zaplatenia na tom základe, že uzavrel s odporkyňou Zmluvu o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie poistenia v univerzálnej sieti pre reprezentanta. Odporkyňa sa z pojednávania, ktoré okresný súd vytýčil na deň 28.2.2012 ospravedlnila a v prílohe svojho listu predložila kópiu podacieho lístka o zaplatení dlžnej sumy 564,29 Eur a zároveň požiadala o vyčíslenie sumy - príslušenstva k dlžnej sumu. Okresný súd Banská Bystrica na pojednávaní dňa 28.2.2012 zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 6,5 % úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur od 1.12.2008 do 28.1.2012, vo zvyšnej časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudkom z 5.2.2013 zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi aj 2,5 % úrok z omeškania zo sumy 564,29 Eur

od 1.12.2008 do 28.1.2012. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ nesúhlasil s takýmto rozhodnutím okresného súdu o trovách konania, tvrdil, že v časti istiny bol úspešný v celom rozsahu.

Odvolací súd sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožnil. Je pravdou, že návrh bol podaný dôvodne, pretože bol podaný dňa 5.8.2011 a odporkyňa uhradila žalovanú sumu až dňa 28.1.2012, t.j. po podaní návrhu. Navrhovateľ však do rozhodnutia okresného súdu, t.j. do dňa 28.2.2012 v časti istiny ktorú odporkyňa ešte pred rozhodnutím okresného súdu zaplatila, nevzal žalobu späť, preto musel okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 564,29 Eur zamietnuť, pretože v čase rozhodovania okresného súdu už bola istiny zo strany odporkyne uhradená. Odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Keďže navrhovateľ nevzal po uhradení istiny žalobu v tejto časti späť, v čase rozhodovania okresný súd správne v časti istiny žalobu zamietol, pretože uvedená suma už bola navrhovateľovi uhradená, t.j. , ak bola žaloba v časti o zaplatenie 564,29 Eur zamietnutá, nemôže byť navrhovateľ v časti istiny úspešný, tak ako to uvádza vo svojom odvolaní, aj keď bol pôvodne žalobný návrh podaný dôvodne. Iná by bola situácia v prípade, ak by do rozhodnutia okresného súdu vzal navrhovateľ žalobu v časti o zaplatenie istiny 564,29 Eur späť, v tom prípade by došlo k späťvzatiu žaloby z viny odporkyne, pretože odporkyňa by zavinila, že navrhovateľ musel vzať späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne a v tom prípade by mal navrhovateľ právo na náhradu trov konania. Správne potom okresný súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď uviedol, že navrhovateľ bol v prevažnej miere neúspešný, pretože nárok navrhovateľa o zaplatenie 564,29 Eur bol zamietnutý ako nedôvodný. Navrhovateľ bol úspešný len v časti 9 % úroku z omeškania, je teda zrejmé, že v prevažnej časti, t.j. v časti istiny bol neúspešný.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia môže súd náhradu trov konania rozdeliť, prípadne vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo a to v prípade, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný. V danom prípade okresný súd o trovách konania rozhodol správne, aj keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol ods. 1 namiesto ods. 2 ustanovenia a správne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade bol v konaní čiastočne úspešný aj navrhovateľ - v časti o zaplatenie úroku z omeškania, úspešná bola aj odporkyňa v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny vo výške 564,29 Eur zamietol.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konaniach odvolací súd nerozhodoval, pretože odporkyňa, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala ( ).

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.