Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/296/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: D. Q., C. XXX/XX, D., právne zastúpeného C.. C. U., advokátom so sídlom U. XX, D., proti povinnému: G. Q., G. V. X/XX, T., o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 01.01.2007 do 31.07.2011 vo výške 3.651,45 Eur, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. augusta 2012, č.k. - 45, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie povinného proti výroku I. o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku zamietol námietky povinného proti exekúcii a v druhom výroku zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 8.2.2012 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 1.1.2007 do 31.7.2011 vo výške 3.651,45 Eur, na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. - 20 zo dňa 29.11.2006. Na vykonanie exekúcie bol tamojším súdom poverený súdny exekútor C.. A. G. dňa 17.4.2012. Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.4.2012, ktoré bolo povinnému doručené dňa 27.4.2012. Povinný podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie, ktoré odôvodnil tak, že označená oprávnená osoba nepodala žiadny návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie podala bývalá manželka, ktorá chamtivým podvodným spôsobom a zneužívaním práva manipuluje so synom a celým okruhom osôb. Ďalej uviedol, že výživné ako aj ostatné dlhy bývalej manželke platil k rukám, lebo tak to vyžadovala. Ak nebola prítomná, tak výživné odovzdával matke bývalej manželky - L. D., ktorá ho prebrala bez vydania potvrdenia. Podľa názoru povinného, ak by neplatil výživné bývalá manželka by naňho podala trestné oznámenie, a bol by dávno právoplatne odsúdený. Povinný sa ďalej domnieva, že matka oprávneného žiadala od príslušného úradu náhradné výživné, ktorý by ho od neho ako povinného vymáhal. Povinný k námietkam proti exekúcii doložil prepisy sms - ky matky oprávneného adresovanej povinnému a list matky oprávneného zo dňa 8.6.2012 adresovaný povinnému. Povinný ako dôkaz navrhol vykonať výsluch starej matky oprávneného - L. D. a matky oprávneného. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadril k námietkam proti exekúcii listom zo dňa 22.6.2012, kde uvádza. Návrh na vykonanie exekúcie bol na výzvu súdu vzhľadom na dovŕšenie plnoletosti oprávneného opravený v zmysle zákona. Matka bývalej manželky oprávneného nikdy neprevzala finančnú hotovosť - výživné od povinného. Povinný začal platiť výživné až 8. mesiac 2011 a nemá žiadny relevantný doklad o tom, že výživné od 1.1.2007 do 31.7.2011 uhrádzal. Všetky námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie sú nepravdivé a účelové so snahou vyhnúť sa plneniu výživného, ktoré v skutočnosti povinný do 31.7.2011 neuhrádzal. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd námietky povinného v exekučnom konaní v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnené. Súd vykonal výsluch starej matky oprávneného, ktorá

do zápisnice dňa 14.8.2012 uviedla, že o platení výživného nevie nič. Povinný nosil peniaze, ktoré boli určené na splácanie pôžičiek. Sporadicky prebrala od povinného peniaze aj ona, ale tieto peniaze boli určené na zaplatenie pôžičky. Povinný jej žiadne výživné neplatil. Súd vykonal aj výsluch matky oprávneného, ktorá do zápisnice dňa 14.8.2012 uviedla, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný z dôvodu neplatenia výživného povinným a to od roku 2007 do roku 2011. Ďalej uviedla, že medzi nimi bola uzavretá ústna dohoda o tom, povinný najprv bude platiť pôžičky a po ich splatení bude platiť výživné. Po dohode povinný platil pôžičky sporadicky a nepravidelne. Povinný si vyživovaciu povinnosť začal plniť až od 1.8.2011 a týmto dátumom prestal platiť pôžičky. Súd uviedol, že dôvody, pre ktoré môže súd považovať námietky za dôvodné, sú taxatívne uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku zákona. Vychádzajúc z obsahu námietok povinného proti exekúcii je súd toho názoru, že námietky proti exekúcii je potrebné zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnené. Z podaných námietok nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, pre ktoré by im mal súd vyhovieť ako dôvodným. Exekučný poriadok presne ustanovuje, akými skutočnosťami môže povinný námietky proti exekúcii odôvodniť. Jedná sa o skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu a spočívajú - v zániku nároku; bránia vymáhateľnosti; v dôsledku iných skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná; v tom, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby označenej v exekučnom titule. Súd na iné dôvody nemôže prihliadať. K námietke povinného, že návrh na vykonanie exekúcie nepodal oprávnený, súd uvádza, že oprávnený udelil generálnu plnú moc na zastupovanie v exekučnej veci o vymoženie zameškaného výživného vo výške 3.651,45 Eur, advokátovi C.. C. U.. Právny zástupca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol opravený dňa 26.3.2012 a to v časti označenia oprávneného, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený bol už plnoletý a nebol zastúpený zákonným zástupcom. Z uvedeného má súd preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávneným - D. Q.. Povinný nepreukázal, že si voči oprávnenému plnil v období od 1.1.2007 do 31.7.2011 vyživovaciu povinnosť tak, ako mu to ukladá rozhodnutie Okresného súdu Prievidza - 20 zo dňa 29.11.2006. O plnení si vyživovacej povinnosti nedoložil žiadny dôkaz a jeho tvrdenia nepotvrdili ani svedkovia, ktorých navrhol výsluch. Dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných hmotno - právnych ustanovení ( až / zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia /rovnako aj v exekučnom konaní/ povinného /Judikát R 104/2003/. Súd z tvrdenia starej matky oprávneného a matky oprávneného zistil, že finančné prostriedky poskytnuté povinným do 31.7.2011 boli určené na zaplatenie pôžičiek. Keďže predmetom exekúcie je výživné maloletého, nie je možné započítanie vyššie uvedených úhrad na výživné i napriek dohody rodičov maloletého / posledná veta o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov/. Platením pôžičiek povinným nedošlo k plneniu vyživovacej povinnosti. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z rovnakého dôvodu ako námietky proti exekúcii. Vychádzajúc z obsahu návrhu na zastavenie exekúcie a s poukazom na a Exekučného poriadku, súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Súd z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, z návrhu na zastavenie exekúcie, z vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, z výpovede matky oprávneného a z výpovede starej matky oprávneného nezistil, že povinný si neplnil vyživovaciu povinnosť tak ako mu to ukladá rozhodnutie - Okresného súdu Prievidza - 20 zo dňa 29.11.2006. V návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktorými by sa súd nezaoberal už pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii. Súd konštatuje, že exekúcia sa od samého počiatku vedie dôvodne a preto návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z objektívnej pravdy, súd nevykonal žiadne dôkazy o povinného tvrdení, že si uloženú vyživovaciu povinnosť plnil a naďalej plní. Súd sa uspokojil s klamlivým vyhlásením bývalej manželky a jej matky a to bez doloženia potrebných dôkazov, že povinného platby sa nerealizovali na pôžičky, ale na súdom uložené výživné, ktoré je predmetom exekučného konania. Súd nekonfrontoval výpovede a tvrdenia svedkýň o splácaní pôžičiek povinného s listinným dôkazom - Uznanie dlhu a dohoda o splatení záväzku zo dňa 03.02.2012, ktorý predložila povinnému jeho bývalá manželka prostredníctvom jej právneho zástupcu. Bývalá manželka tvrdila, že povinný nesplácal pôžičky a tieto chcela od neho vymáhať, pričom následne v exekučnom konaní tvrdí opak, že platby, ktoré povinný vyplatil na výživnom, neboli platby na výživnom, ale to boli platby na zaplatenie pôžičiek. Povinný poukázal na spotrebné úvery od E. založené v dňoch 23.12.2002, 05.12.2003 a 11.05.2005, ktoré vznikli za trvania manželstva s jeho bývalou manželkou. Z predaju trojizbového bytu po rodičoch povinného získal povinný peniaze doručené na účet jeho bývalej manželky, ktorá z ich časti mala zaplatiť nezaplatené zostatky uvedených úverov ku dňu 20.12.2006. Výšku zostatkov a zaplatenie povinný nepreveroval, pretože dôveroval bývalej manželke. Súd taktiež neskúmal a nevyhodnotil

ďalšie skutočnosti obsiahnuté v námietkach povinného zo dňa 10.05.2012, ako aj ich doplnení zo dňa 13.06.2012. Súd riadne nevykonal dokazovanie z exekučného spisu vo veci podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou osobou a v tejto veci ani nevypočul oprávneného a nezistil jeho skutočnú a slobodnú vôľu k podaniu exekučného návrhu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený sa k odvolaniu povinného písomne vyjadril a uviedol, že v odvolaní povinný opätovne uvádza veci, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nepreukazujú skutočnosť, že z jeho strany došlo v období od 01.01.2007 do 31.07.2011 k úhrade výživného v zmysle rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. . Mal za to, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že vyživovaciu povinnosť si povinný počas celej doby neplnil. Bolo na povinnom, aby hodnoverným spôsobom túto skutočnosť preukázal. Povinný uvádza veci, ktoré nesúvisia s meritom veci, t.j. s neplatením výživného oprávnenému. Oprávnený bol názoru, že súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy, dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a podľa toho aj rozhodol.

Dňa 27.11.2012 povinný dodatočne doručil súdu prvého stupňa podanie, ktorého prílohou je kópia listu zo dňa 09.11.2012 právneho zástupcu jeho bývalej manželky vo veci vyporiadania zvyšku majetku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obsahom tohto listu je výzva právneho zástupcu bývalej manželky povinného, aby povinný uviedol aké skutočné sumy z pôžičiek, ktoré nadobudli spolu s bývalou manželkou počas trvania manželstva, povinný osobne uhradil.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či bolo odvolanie podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

V zmysle na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V zmysle odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku zamietol námietky povinného proti exekúcii. V poučení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Napriek tomu, proti výroku I. tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Z ustanovení Exekučného poriadku explicitne nevyplýva pre účastníkov konania možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu o námietkach proti exekúcii v prípadoch, kedy boli námietky zamietnuté. Z tohto dôvodu, s poukazom na ustanovenie , nie je proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie prípustné.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie povinného smeruje proti výroku I. rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd odvolanie povinného proti výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii podľa § 218 ods. 1 písm. c) odmietol, pričom odvolaním povinného sa v tejto časti po vecnej stránke nezaoberal.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku II. podľa v rozsahu a dôvodov podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku II. potrebné podľa potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie, ktorý bol doručený dňa 08.02.2012 súdnemu exekútorovi C.. A. G., domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.11.2006 č.k. -20, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2006 a vykonateľnosť v II. výroku o výživnom dňa 16.01.2007. Súd prvého stupňa dňa 07.04.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie číslo 5307*092012 na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením vo II. výroku rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.05.2012 tak, že návrh povinného zamietol.

Odvolací súd konštatuje, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva, najmä , , . K zániku práva z hmotnoprávnych dôvodov môže dôjsť aj pred vydaním exekučného titulu. Najčastejším dôvodom zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule je splnenie dlhu. Splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu došlo mimo vykonávania exekúcie. Platí to aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Námietky uvádzané povinným v odvolaní nie sú opodstatnené v súvislosti s dôvodom, pre ktorý samotné exekučné konanie začalo, a to neplatenie výživného. Súd prvého stupňa dostatočne preskúmal vec a všetky okolnosti smerujúce k zisteniu, či si povinný plnil vyživovaciu povinnosť tak, ako mu to ukladá rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.11.2006 č.k. -20. Vzhľadom na zistené skutočnosti nemožno konštatovať, že právo priznané exekučným titulom zaniklo, a preto nie je daný právny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa .

Záverom odvolací senát s poukazom na o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .