Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-329-2012.pdf
PDF · 78.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/329/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, proti odporkyni: E. G., nar. X.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, D., štátny občan SR, o zaplatenie 1.469,69 eur a príslušenstva, na odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcej časti a časti o náhrade trov konania rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 3. mája 2012, č. k. 7C/28/2012-30, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 800,98 eur s 0,024 % úrokom z omeškania p.d. od 12.5.2010 do zaplatenia, vo zvyšku súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2, § 3 ods.1 a § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods.1 a 4 písm. k), § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.1 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. ako i ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. Vecne potom tým, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Odporkyni bol poskytnutý zo strany navrhovateľa úver, ktorý čerpala použitím poskytnutej úverovej karty, pričom predmetný úver navrhovateľovi nesplatila riadne a včas. Následkom porušenia zmluvných povinností, došlo k splatnosti celého úveru, ktorý si navrhovateľ uplatnil, pričom odporkyňa ani po tom, čo nastala splatnosť celého úveru, úver ani sčasti nezaplatila. Predmet žalobného nároku navrhovateľ odvodzoval z úverovej zmluvy č. 5708054621 uzatvorenej účastníkmi dňa 9.8.2006 výška, ktorého bola stanovená úverovým rámcom 1.327,76 eur, ktorý podľa vlastného tvrdenia, odporkyňa vyčerpala, avšak prestal ho splácať v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva obsahovala i prehlásenie odporkyne, ktorá ako klient navrhovateľa, podpisom zmluvy zároveň potvrdzovala, že bola oboznámená s úverovými zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a s týmito bezvýhradne súhlasí. Okrem žalovanej nesplatenej istiny navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia zmluvného úroku vo výške 574,70 eur, poplatku za výber z bankomatu vo výške 42,78 eur, zmluvnej pokuty vo výške 12,75 eur, sankčného úroku vo výške 3,35 eur, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 29,82 eur, úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 800,98 eur odo dňa 12.5.2010 až do zaplatenia. Čo sa týka úrokov, tieto sú vlastne odplata, ktorú poskytuje úverový dlžník úverovému veriteľovi za poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru. Poskytnutý úver má výrazný spotrebiteľský aspekt, pretože odporca ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a neovplyvnil, pretože išlo o formulárovú zmluvu, ktorou sa zaviazal navrhovateľ poskytnúť odporcovi - spotrebiteľovi,
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Práve na takýto právny vzťah sa vzťahuje i právna regulácia v zmysle ustanovení právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere má však obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, preto nebolo možné akceptovať uplatnené úroky a poplatky, lebo nie sú jednoznačne uvedené a dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere a zo zmluvy nevyplýva, že úverový dlžník bol s nimi uzrozumený. Ak totiž zmluva obsahuje takú podmienku, ktorá je vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a ktorá umožňuje úverovému veriteľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zák.) a navrhovateľovi je tak umožnené vytvoriť stav, ktorý je priaznivý iba pre neho. Vzhľadom na uvedené, súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi dlžnú istinu a tiež uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne (čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,76 % ročne), ktorý nepresahuje 9 % ročne, čo je o 8 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 12.5.2010, kedy sa odporca dostal s plnením do omeškania. Začiatok omeškania vychádza z toho, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie celej dlžnej čiastky v lehote 15 dní odo dňa spísania výzvy, t.j. odo dňa 26.4.2010. Odporkyňa sa teda do omeškania dostal dňom 12.5.2010. Vo zvyšku, nad rámec priznaných nárokov, súd návrh zamietol ako nemajúci oporu v zákone.
Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam. K uzatvoreniu zmluvy došlo v zákonom požadovanej písomnej forme, odkázal na úverové zmluvné podmienky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou a predmetné údaje sú odporcovi známe aj z informačnej brožúrky. Dojednania v úverových zmluvných podmienkach sú rovnocenné s ostatnými zmluvnými dojednaniami a majú rovnakú právnu moc a váhu ako dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Žiadny právny predpis pritom neustanovuje, kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo/2317/2006, v zmysle ktorého súčasťou písomne uzavretej zmluva sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Osobitne poukázal na Hlavu 8, § 1, § 2 úverových zmluvných podmienok. V Hlave 9 v § 5 je potom uvedené, že výška pravidelnej mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 4% z výšky dohodnutého úverového rámca platného ku dňu splatnosti danej splátky. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, teda na skutočnosť, že navrhovateľ, ani odporca nemôžu vedieť pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru a definuje sa len výška úverového rámca. Pokiaľ ide o výšku splátok, odvolateľ poukázal na Hlavu 9 § 4 s tým, že sa rovná 4% z výšky dohodnutého úverového rámca. Výška poplatkov a výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou metodickej príručky, ktorá bola prílohou úverovej zmluvy. Vzhľadom a uvedené odvolateľ uzavrel, že dotknutá úverová zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z., preto je platná.
Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..
Predovšetkým sa žiada uviesť, že nebol dôvod, pre ktorý by sa odvolací súd nemal stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa (pojatou týmto do odôvodnenia napádaného rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, čím treba rozumieť najmä záver o tom, že predmetný úver má spotrebiteľský aspekt, pretože odporca ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a neovplyvnil, pretože išlo o formulárovú zmluvu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť mu, ako spotrebiteľovi úver, ktorý sa zaviazal vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, preto na takýto právny vzťah sa vzťahuje právna úprava, v zmysle ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa). Pre správnosť takýchto dôvodov aj pre ich podanie objektívne zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom sa tak odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie ich správnosti (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.).
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súdu rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.