Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2PP/127/2013

Potvrdené rozhodnutím 3Tos/8/2014
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Jozefa Janíka na neverejnom zasadnutí 29. januára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného D. E. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. novembra 2013, sp. zn. 2Pp/127/2013 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného D. E. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému D. E., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom Skalica, U. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS a ÚVV Ilava dňa 27.11.2013 samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto

rozhodol:

rozhodol:

Podľa , Tr. zákona s použitím sa návrh odsúdeného Jozefa E., na. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 29.10.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného D. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý zdôvodnil vykonaním polovice z uložených trestov odňatia slobody.

Jozef E. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 20.10.2010 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Výkon trestu nastúpil dňa 22.10.2012 a trest vykonával do dňa 22.02.2013.

Následne nastúpil na výkon súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 13.05.2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Skalica sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 30.07.2012, pre trestný čin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 238 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a iné, vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Jeho výkon má po započítaní vykonaného trestu predpokladane ukončiť dňa 22.10.2014.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynula od 22.10.2013.

Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 08.11.2013 vyplýva, že odsúdený je rozvedený, bez vyživovacej povinnosti. Do tunajšieho ústavu bol premiestnený dňa 20.11.2012. Správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni. Snaží sa plniť nariadenia a pokyny. Občas sa vyskytli drobné nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku, a to v ustrojovej disciplíne. V kolektíve odsúdených bez konfliktov. Doposiaľ nebol ani disciplinárne odmenený, ani disciplinárne potrestaný. Do vzdelávania sa nezapojil ani neprejavil záujem. Voľný čas trávi prevažne pasívne. Dlhodobo vykonáva čistiace a upratovacie práce s kladným hodnotením. Z dôvodu zdravotného stavu a nedostatku vhodných pracovných možností nie je pracovne zaradený. Vykonáva však práce pre ústav. Kontakt udržiava s matkou a sestrou formou korešpondencie. Odsúdený čiastočne plní svoje povinnosti zamerané na osvojenie a rešpektovanie základných spoločenských a interných noriem. Stanovené ciele programu zaobchádzania tak plní čiastočne. Nedostatky sa vyskytujú vo využívaní voľnočasových aktivít a plnení svojich povinností. Resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá, a to pre vysoké riziko sociálneho zlyhania z dôvodu neukončeného základného vzdelania, opakovaného páchania trestnej činnosti a dlhodobej nezamestnanosti. Má kritický postoj k trestnej činnosti. Ústav na záver uviedol, že odsúdený preukazuje len čiastočne splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, a preto neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol vrátane odsúdenia, ktoré v súčasnosti vykonáva, už 13-krát súdne trestaný najmä pre majetkovú trestnú činnosť, a to prevažne pre trestné činy krádeže, pričom odsúdený doposiaľ vykonal už osem trestov odňatia slobody.

Odsúdený na verejnom zasadnutí trval na prejednaní návrhu. K veci nič neuviedol.

Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomného hodnotenia, v ktorom nenastala od jeho vypracovania žiadna zmena.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť, a to vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného a negatívne hodnotenie ústavu.

Podľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného D. E. bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe súd dospel k záveru, že jeho návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto tiež javila ako splnená.

Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou bolo dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode t.j. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade D. E. bolo vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej prognóze podľa názoru súdu riziko recidívy príliš veľké. Z hodnotenia ústavu vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako nepriaznivá, a to pre vysoké riziko sociálneho zlyhania z dôvodu neukončeného základného vzdelania, opakovaného páchania trestnej činnosti a dlhodobej nezamestnanosti. Súd poukazuje na predchádzajúce odsúdenia spojené s výkonom trestu odňatia slobody, ktoré neviedli k jeho náprave a nenaplnili tak svoj účel. Uvedené skutočnosti v spojení so sociálnym statusom odsúdeného, keďže bol pred výkonom trestu dlhodobo nezamestnaný a so skutočnosťou, že odsúdený je špeciálnym recidivistom v páchaní trestného činu krádeže, nedávajú dostatočnú záruku, že by na slobode viedol riadny život.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorý vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, všestrannom zhodnotení jeho doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, dospel k záveru, že u odsúdeného D. E. nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia (doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátor, odkladný účinok.