Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9P-92-2013.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/92/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa B. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky Q. O., K.. XX.XX.XXXX, X. XX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: W. F., K.. XX.XX.XXXX, O. Š.Í. XXX, štátny občan Slovenskej republiky a B. O.Š., K.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11Nc/158/00-11 zo dňa 17.08.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2000, tak, že z v e r u j e maloletého B. O., K.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Q. O., K.. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať, spravovať všetky jeho bežné záležitosti, v tom aj majetkové, poskytovať mu všestrannú výchovu a výživu. V podstatných veciach potrebuje súhlas rodičov. Matka W. F., K.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého B. O., K.. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Matka j e p o v i n n á výživné zasielať k rukám navrhovateľky Margity Botošovej, nar. 14.07.1948 vždy mesačne predom do 25.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Otec B. O., K.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. O., K.. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Otec j e p o v i n n ý výživné zasielať k rukám navrhovateľky Q. O., K.. XX.XX.XXXX vždy mesačne predom do 25.dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd začal konať na návrh starej matky maloletého B. O., K.. XX.XX.XXXX Q. O., ktorá žiadala zveriť dieťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti.
Matka dieťaťa vypovedala tak, že súhlasí s tým, aby maloletý B. O., K.. XX.XX.XXXX bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Q. O.. Syn B. bol vypočutý na pojednávaní a vypovedal tak, že stará matka sa dobre stará o jeho výchovu, preto rešpektuje názor dieťaťa.
Otec vypovedal tak, že súhlasí s tým, aby súd zveril maloletého B. O. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého Viktora do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, pretože o dieťa sa vzorne stará. Stará matka má vytvorené dobré podmienky pre výchovu dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rodičov dieťaťa, zástupkyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, prečítaním rodného listu dieťaťa, rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 11Nc/158/00-11, správy, ktorú vypracovala Obec Jelšovec, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, Základná a materská škola J. Kármána s vyučovacím jazykom maďarským, Lučenec.
Podľa § 26 § Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť vždy ak o to osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, požiada.
Podľa § 47 ods. 5 Zákona o rodine ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Pretože účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania, pri vypracovaní rozsudku súd postupoval podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. O trovách súd nerozhodoval podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko účastníci po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali sa práva odvolania, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.