Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-114-2013.pdf
PDF · 96.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/114/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. K. K., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., W. XXX, zastúpenej V.. J. M., P. v X., N. F. XXX/X a otca J.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. V. N. M., K. XX, dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N. V. N. M., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 1. augusta 2013, č.k. 9P/111/2013-30, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o výživnom m e n í tak, že otec maloletej j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. K. mesačne sumou 27,13 Eur počnúc dňom 01.03.2013 a od 01.05.2013 naďalej sumou 170 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 01.03.2013 do 01.08.2013 v celkovej výške 734,26 Eur j e otec maloletej p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zostávajúcej napadnutej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd maloletú P. K. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať
a/ počas každého párneho víkendu od piatka od 18:00 hod. do nedele 18:00 hod.,
b/ počas letných prázdnin od 15.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. každého roka, od
15.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. každého roka, pričom počas letných prázdnin
od 01.07. do 31.08. každého roka neplatí úprava styku podľa bodu a/,
c/ cez vianočné sviatky v párnom roku od 26.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a v nepárnom roku od 28.12. od 09:00 hod. do 01.01. (párneho roka) do 18:00 hod.
Matku maloletej zaviazal dieťa pripraviť a odovzdať v určený čas otcovi maloletej v mieste jej bydliska a otca maloletej dieťa vrátiť v určenom čase matke v mieste jej bydliska. Oboch rodičov zaviazal
povinnosťou vzájomne sa telefonicky alebo mailom informovať pri cestách s dcérou do cudziny o mieste maloletej v cudzine, a to najneskôr v deň predchádzajúci odjazdu. Otca maloletej zaviazal prispievať na výživu dieťaťa mesačne sumou 100 Eur, počnúc dňom 01.03.2013 a od 01.05.2013 naďalej sumou 170 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 01.03.2013 do 01.08.2013 v celkovej výške 710 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 Eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu jej rodičov; maloletá sa narodila v cudzine. Od februára 2013 nevedú rodičia maloletej spoločnú domácnosť a spoločne nehospodária, preto sa matka podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti, s tým, že bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok a otec bude zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 170 Eur. Otec maloletej súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti, pôvodne žiadal určiť výživné vo výške 100 Eur mesačne, neskôr na pojednávaní prejavil vôľu platiť na dcéru výživné vo výške 150 Eur mesačne. Žiadal upraviť styk s dcérou a ďalej žiadal, aby bolo určené, že ani jeden z rodičov nesmie s dcérou opustiť vonkajšie hranice Slovenskej republiky bez písomného súhlasu druhého rodiča. Ako súčasť žiadosti o tento súhlas by bol rodič povinný poskytnúť druhému rodičovi adresu pobytu dcéry počas tohto pobytu. Trvanie pobytu by nesmelo byť v rozpore s určeným stykom. Keďže rodičia sa dohodli na zverení do osobnej starostlivosti matky, maloletú súd zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok budú naďalej obaja. Ďalej upravil styk otca s maloletou tak, aby bol zabezpečený pravidelný styk otca s dcérou, spôsobom, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Zároveň uložil obom rodičom, aby sa vzájomne informovali pri cestách do cudziny o mieste pobytu maloletej, a to najneskôr v deň predchádzajúci odjazdu, keď neakceptoval návrh otca, aby každý z rodičov potreboval na vycestovanie do cudziny písomný súhlas druhého rodiča. Vyslovil názor, že v danom prípade objektívne nebola preukázaná žiadna obava, že by niektorý z rodičov mal záujem dieťa uniesť do inej krajiny a ak by tomu tak i bolo, ani uloženie príkazu v rozsudku by rodičovi v takomto kroku nezabránilo. Uloženie takejto povinnosti sa súdu javilo skôr ako šikanózne, keď dieťa žije v pohraničnom okrese, je veľký predpoklad, že kedykoľvek môže i na krátku dobu vycestovať do Českej republiky a i v tomto prípade by rodič potreboval povolenie druhého rodiča. Pokiaľ otec maloletej poukazoval na to, že sa matka maloletej stýka v súčasnosti s mužom, ktorý by mal mať trvalý pobyt na území SRN, uviedol, že táto skutočnosť ešte sama o sebe neznamená pre dieťa žiadne riziko či ohrozenie a iné ohrozenie nebolo v konaní preukázané. Pokiaľ sa jedná o určenie výživného, uviedol, že pri určení výživného vychádzal z potrieb dieťaťa, možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. Matka maloletej v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur; žije u svojich rodičov spolu s dcérou. Otec maloletej bol do 13.05.2013 nezamestnaný, krátko bol evidovaný na úrade práce bez akýchkoľvek dávok. Od 13.05.2013 je zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 896 Eur, pričom súd bral do úvahy mzdu za plný mesiac jún 2013. Vychádzajúc z týchto skutočností vyhovel návrhu matky na určenie výživného vo výške 170 Eur mesačne, keď u matky prihliadol predovšetkým na osobnú starostlivosť o dieťa, v dôsledku ktorej nemôže byť zamestnaná a poberať vyšší príjem. Za mesiac marec a apríl 2013 určil otcovi výživné v sume 100 Eur mesačne s tým, že sa jedná o výšku primeranú potrebám dieťaťa, pričom bolo zohľadnené, že otec maloletej bol v tomto období nezamestnaný, bez akéhokoľvek zdroja príjmu. Uviedol, že jeho nezamestnanosť posudzoval objektívne, keď vychádzal zo skutočnosti, že po návrate z cudziny potreboval otec maloletej čas na nájdenie si zamestnania. Vzhľadom k príjmu otca maloletej dlh, ktorý vznikol otcovi na výživnom, mu povolil splácať v primeraných splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku, jeho výrokom, ktorým súd rozhodol o povinnosti rodičov vzájomne sa telefonicky alebo mailom informovať pri cestách s dcérou do cudziny o mieste pobytu maloletej a výroku o určení výživného a nedoplatku na zročnom výživnom, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že za obdobie od 01.03.2013 do 13.05.2013 mu určí vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa a výživné na obdobie od 14.05.2013 zníži na sumu 150 Eur mesačne a nedoplatok zročného výživného mu povolí splácať splátkou vo výške 50 Eur mesačne. Ďalej žiadal, aby bolo vyhovené jeho návrhu, ktorým žiadal, že ani jeden z rodičov nesmie s maloletou opustiť vonkajšie hranice Slovenskej republiky, bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhého rodiča, pričom je povinný oznámiť miesto a adresu pobytu maloletého dieťaťa v cudzine počas tohto pobytu. Poukázal na to, že matka maloletej má priateľa, ktorý sa na Slovensku zdržiava málo. Väčšinou žije v N.. V prípade, ak nebude matka maloletého dieťaťa
povinná žiadať jeho súhlas ako otca o vycestovanie s maloletým dieťaťom do zahraničia, má obavu, že s dcérou odcestuje a tým mu stretávanie s dcérou znemožní v zmysle jej vyhrážok. Po poslednom súdnom pojednávaní sa matka vyjadrila, aby zabudol na stretávanie sa s dcérou. Za okolností, že matka pracovala dlhodobo v zahraničí a v súčasnej dobe má priateľa, ktorý sa prevažne zdržuje v zahraničí a v neposlednom rade i na skutočnosť, že matka sa mu vyhrážala už pred podaním návrhu a aj po vynesení rozsudku, že dcéru už neuvidí, má za to, že takúto povinnosť je potrebné stanoviť. Pokiaľ sa jedná o určenie vyživovacej povinnosti, namietal rozhodnutie prvostupňového súdu v tej časti, ktorej mu stanovil výživné za obdobie od 01.03. do 01.05.2013 vo výške 100 Eur mesačne, napriek tomu, že v konaní bolo preukázané výpoveďami účastníkov, že bol v tomto období bez zamestnania a nepoberal žiadne dávky. Pokiaľ ide o stanovenie výživného vo výške 170 Eur mesačne, uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď nebol riadne poučený o možnosti predkladať dôkazy a podávať návrhy na vykonanie dôkazov. Riadil sa poučením, že má odpovedať na výzvu súdu a nerušiť priebeh konania. Pokiaľ ide o výšku výživného 170 Eur mesačne, túto výšku považuje za neprimerane vysokú, vzhľadom na vek a potreby dieťaťa a na jeho príjem, nakoľko je zamestnaný iba od 13.05.2013 a nemá ešte vyriešenú bytovú otázku. Výživné vo výške 170 Eur mesačne je neprimerané veku maloletého dieťaťa. Taktiež namietal, že súd sa uspokojil iba s tvrdením matky o mesačných výdavkoch na dieťa, pričom matka nepredložila jediný dôkaz o výdavkoch dieťaťa. Taktiež súd nezobral do úvahy ani príspevky na dieťa, ktoré matka dostáva a neskúmal ani skutočnosť, či matka ešte stále nepoberá príspevky na dieťa z M. A.. Napadol tiež výrok, ktorým mu súd povolil zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach po 150 Eur spolu s bežným výživným, keď uviedol, že splácať nedoplatok na zročnom výživnom v splátkach po 150 Eur mesačne spolu s bežným výživným vo výške 170 Eur mesačne je preňho nemožné a za súčasnej situácie neúnosné.
Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že požiadavka otca, aby bola súdnym rozhodnutím zaviazaná na povinnosť požadovať od otca maloletého dieťaťa súhlas pred každým vycestovaním mimo územia SR, je nielen nad rámec povinností stanovených zákonom a obmedzením slobodného pohybu matky s maloletou, ale naviac je uvedená požiadavka otca neopodstatnená a neodôvodnená, keďže otec maloletého dieťaťa má k dispozícii niekoľko iných prostriedkov právnej ochrany, ak má obavy z možného porušenia stanoveného režimu úpravy styku s maloletou. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného poukázala na to, že pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z výšky príjmu otca, ktorý umožňuje stanoviť výživné v uvedenom rozsahu. Výpočet výdavkov, ktoré matka maloletého dieťaťa vynakladá v súvislosti so zabezpečením jeho správnej výchovy a výživy, je výpočtom bežných výdavkov zodpovedajúcich veku dieťaťa, pričom treba vziať do úvahy, že ide o dieťa vo veku 21 mesiacov, ktoré sa rýchlo vyvíja, s čím sú spojené časté výdavky na ošatenie a obuv pre každé ročné obdobie a tiež výživu, ktorá je najmä pre deti do dvoch rokov špecifická. Vzhľadom na to, že je toho času bez iného príjmu ako rodičovského príspevku, riadne a celodenne sa o maloleté dieťa stará, vezmúc do úvahy výšku príjmu otca maloletej, sa súdom stanovená výška výživného javí ako primeraná.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v napadnutej časti a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v tej časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletej P. K. za čas od 01.03.2013 do 01.05.2013 a o nedoplatku na zročnom výživnom, podľa § 220 O.s.p. zmeniť, a vo zvyšnej napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky rozsudku, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a upravený styk otca s maloletou, neboli napadnuté odvolaním, preto nadobudli právoplatnosť, a preto neboli predmetom preskúmania odvolacím súdom.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine).
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 O.s.p.).
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaním schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4 veta prvá, odsek 5 Zákona o rodine).
Odvolací súd preskúmal námietky vznesené otcom v odvolaní a zistil, že jeho námietky boli iba čiastočne dôvodné. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie otca, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, v tejto časti odvolací súd jeho námietky nepovažoval za opodstatnené. Z obsahu spisu zistil, že otec maloletej bol riadne predvolaný na vytýčený termín pojednávania, na ktorom sa zúčastnil. Na tomto pojednávaní bol vypočutý ako účastník konania, pričom zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že okrem svojho výsluchu dal súd otcovi priestor aj na dodatočné vyjadrenia. Otec bol taktiež riadne poučený o možnosti podávať návrhy na doplnenie dokazovania v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Odvolací súd v postupe súdu prvého stupňa preto nezistil také okolnosti, pre ktoré by otcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako otec tvrdil vo svojom odvolaní.
Pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku otca, že súd prvého stupňa nesprávne zamietol jeho návrh, ktorým žiadal, aby súd rozhodol výrokom o tom, že ani jeden z rodičov nesmie s maloletou dcérou opustiť vonkajšie hranice Slovenskej republiky bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhého rodiča, ani túto odvolaciu námietku otca nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú. V ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine je zakotvené, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V zmysle ust. § 35 Zákona o rodine súdy rozhodujú vo veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností iba v prípadoch, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, resp. aj o ďalších veciach, ktoré možné považovať za podstatné veci. Z uvedeného vyplýva, že v bežných veciach, medzi ktoré patrí aj krátkodobé vycestovanie dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky, sa predchádzajúci písomný súhlas druhého rodiča nevyžaduje. Takýto súhlas by bol potrebný len pri dlhodobejšom vycestovaní dieťaťa z územia republiky, prípadne pri celkovom vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, preto predmetný návrh otca bol súdom prvého stupňa správne zamietnutý. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ by matka maloletej spolu s dieťaťom chcela opustiť hranice Slovenskej republiky dlhodobo bez súhlasu otca, resp. bez rozhodnutia súdu v zmysle ust. § 35 Zákona o rodine, jednalo by sa o únos dieťaťa v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 (Haagsky dohovor).
Nedôvodná bola námietka otca aj pokiaľ sa jedná o stanovený rozsah vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.05.2013 v sume 170 Eur mesačne. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri určení vyživovacej
povinnosti vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý aj správne právne posúdil. Správne ustálil, že za situácie, keď matka maloletej nepracuje z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa a poberá iba rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne, zo svojho príjmu nie je schopná uspokojiť všetky základné potreby dieťaťa, ktoré len na mlieko a plienky mesačne predstavujú sumu 90 Eur, okrem stravy, oblečenia a iných výdavkov, ktoré sú u takto malého dieťaťa nepochybne potrebné. Vyživovacia povinnosť potom vo vyššej miere prechádza na otca dieťaťa, ktorý je zamestnaný a ktorý podľa zistenia súdu dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 896 Eur, z ktorého nepochybne je otec maloletej schopný stanovené výživné vo výške 170 Eur mesačne, platiť.
Za dôvodné však považoval odvolací súd odvolanie otca v časti, v ktorej mu súd určil vyživovaciu povinnosť za obdobie od 01.03.2013 do 01.05.2013 vo výške 100 Eur mesačne. Je toho názoru, že pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec bol v tomto období nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, bez akéhokoľvek zdroja príjmu, je výživné vo výške 100 Eur mesačne neprimerane vysoké a že otcovi za toto obdobie je nutné stanoviť vyživovaciu povinnosť iba v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktoré predstavuje sumu 27,13 Eur za jeden mesiac, v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Za dôvodné považoval odvolanie aj v časti, v ktorej okresný súd otcovi určil splácať nedoplatok na výživnom v sume po 150 Eur mesačne spolu s bežným výživným, keď odvolací súd sa stotožnil s námietkou otca, že takáto výška mesačnej splátky, ktorá spolu s bežným výživným predstavuje sumu až 320 Eur mesačne, je pre otca neprimerane vysoká. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý za obdobie od 01.03.2013 do 01.08.2013 predstavuje sumu 734,26 Eur, povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur mesačne, pod stratou výhody splátok, keď mal za to, že sumu vo výške 200 Eur mesačne, ktorá spočíva v bežnom výživnom a nedoplatku na výživnom, bude otec maloletej schopný platiť bez ohrozenia vlastnej výživy.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .