Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-476-2012.pdf
PDF · 101.18 KB
Case nature
Subarea
24Co/476/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci žalobcu: GREVA Investment, s.r.o., Čierny Brod 231, IČO: 36 793 914, proti žalovanej: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, o zaplatenie 1.659,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C 257/2010-154 zo dňa 28. júna 2012 a na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8C 257/2010-197 zo dňa 20. septembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o prisúdení sumy 1.400,49 eur p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8C 257/2010-197 zo dňa 20. septembra 2012 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.400,49 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v ostatnej časti súd žalobu zamietol a titulom náhrady trov konania uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 344,50 eur a k rukám JUDr. Beloviča sumu 1.255,28 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 631, 632 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo a následne kúpnu zmluvu na základe ktorej žalovaná kúpila od žalobcu nehnuteľnosti za sumu 2.800.000,- Sk, žalovaná uvedenú sumu aj uhradila. V priebehu výstavby domu na základe vzájomnej dohody si žalovaná u žalobcu objednala výstavbu komína pre krb. Cena za uvedené dielo však dohodnutá nebola. Žalobca si však sám svojvoľne stanovil cenu za výstavbu komína sumou 50.000,- Sk a mylne sa domnieval, že žalovaná za komín zaplatila, pričom ona v skutočnosti zaplatila splátku za dom vo výške 50.000, - Sk. Vzhľadom na to, že kúpna cena na dom bola žalovanou uhradená a nebola dohodnutá cena za výstavbu komína, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie hodnoty výstavby komína pre krb. Čo sa týka znaleckého posudku na určenie hodnoty ceny komína, ani jedna zo sporových strán nemala voči nemu námietky. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že doposiaľ za krb nezaplatila a je ochotná zaplatiť primeranú sumu. Čo sa týka jej námietok, že sa vyskytli závady, že jej neboli dodané certifikáty, atď., je nutné zdôrazniť, že predmetom veci je zaplatenie finančnej čiastky a
súd je viazaný predmetom petitu. Ak sa žalovaná domnieva, že bola ukrátená na svojich právach, nič jej nebráni v tom, aby na súd podala návrh kde bude si uplatňovať svoje práva, o ktorých sa domnieva, že boli porušené. Nakoľko žalobca sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 1659,70 eur, rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a súd priznal plnenie vo výške 1.400,49 eur, súd o náhrade trov konania žalobcu rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., a priznal žalobcovi náhradu trov konania nasledovne: prevzatie veci dňa 12.5.2010 a príprava zastúpenia 71,37 eur + RP 7,21 eur, návrh na začatie konania dňa 16.6.2010 71,37 eur + RP 7,21 eur, účasť na pojednávaní dňa 14.10.2010 71,37 eur + RP 7,21 eur, účasť na pojednávaní dňa 18.11.2010 71,37 eur + RP 7,21 eur, účasť na pojednávaní dňa 17.01.2012 (odročené-1/4 zákl. s.) 7,84 eur + RP 7,63 eur, účasť na pojednávaní dňa 29.03.2012 71,37 eur + RP 7,63 eur, účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012 71,37 eur + RP 7,63 eur, vyhlásenie rozsudku dňa 28.06.2012 - 1/4 základnej sadzby 17,84 eur + RP 7,63 eur odmena advokáta a režijné paušály spolu 523,26 eur, 20% DPH 104,65 eur, Celková odmena advokáta a režijné paušály (vrátane DPH) spolu 627,91 eur, odmena advokáta vrátane DPH 627,91 eur, náhrada cestovného a náhrada za stratu času vrátane DPH 227,87 eur, súdny poplatok z návrhu 99,50 eur, súdny poplatok za znalecký posudok 300,00 eur, trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.255,28 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej výške predstavuje sumu 1.255,28 eur. Keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia, súd priznal žalobcovi náhradu právneho zastúpenia tak ako je uvedené vo výroku, a to s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. V rámci trov konania súd priznal žalobcovi náhradu za súdny poplatok čo činí sumu 99,50 eur a náklady na znalecký posudok v sume 245 eur, čo spolu činí 344,50 eur.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a uviedla, že rozsah napadnutia je v plnom rozsahu povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 344,50 eur, trovy konania k rukám JUDr. Beloviča sumu 1.255,28 eur. Dôvodom odvolania je, že súd bral do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z dôkazov t.j. nárokovanie žalobcu na sumu 1.659,79 eur je bez oprávnenia a súd nebral do úvahy týkajúce sa predmetu dodania. Domáhala sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby náhrada trov konania bola uznaná žalovanej podľa uplatnenia. Zároveň požiadala o vrátenie 100% z ceny poslednej zálohy v zmysle zmluvy o dielo pre neriešenie reklamácii vo výške 1.659,69 eur. Dôvodila, že písomne neboli dojednané žiadne práce a zmeny oproti projektu. Výstavba komína bola objednaná od inej firmy cez pána S. O., ústne a cena komína bola dohodnutá pri konečnom zúčtovaní. Na stavbe komína so žalobcom nebolo rokované, faktúry neboli žalovanej predložené, žalobca nezdokladoval nákup, obstaranie materiálu, certifikáty a ostatnú dokumentáciu, nezdokladoval ani objednávku či doručenie alebo predloženie faktúry, žalobca nezabezpečil a ani nezdokladoval povinné skúšky. Poukázala na výpoveď p. G. a štatutárneho zástupcu Y. B., pričom dôkazom je aj správa súdneho znalca, v ktorej uviedol, že žalobcu vyzval na predloženie dokladov týkajúcich sa komína, pričom žalobca nevedel žiadne doklady predložiť. Zo strany žalovanej boli dodržané nadštandardné platby záloh bez toho, že by jej boli predložené faktúry. Poukázala na to, že žalobca niekoľkokrát nedodržal zmluvy a zámerne tajil skutočnosti, uvádzal žalovanú do omylu, porušoval právne predpisy, nebol vedený stavebný denník. Žalovanej uviedol, že stavebný dozor vykonáva p. G., ktorý ako svedok vypovedal, že túto funkciu nevykonával. Hlavným nedostatkom podľa žalovanej je nedodržanie projektu spôsobené pochybením pri výstavbe a zamlčanie problému. Bola zle zaliata základová doska, následkom čoho nebolo možné dodržať vnútorné priečky domu a chybne zaliata kanalizácia v základoch, jedna miestnosť nie je použiteľná ako v projekte. Žalobca neriešil tieto reklamácie, nedodržoval termíny, neodovzdal v súlade so zmluvou dielo, neodovzdal dokumentáciu týkajúcu sa zmluvy a preto má žalovaná nárok na zadržanie 100% z poslednej zálohy. Žalobca nepredložil vyúčtovanie napriek písomnej výzve na odškodnenie pre nedodržanie projektu a nerešpektovanie reklamácii.
Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je vo veci samej nedôvodné a v trovách konania je potrebné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom konania na Okresnom súde Galanta pod spis. zn. 8C 257/2010 bola žaloba uplatnená 21.06.2010 o zaplatenie sumy 1.659,70 eur s príslušenstvom. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa o prisúdení sumy 1.400,49 eur a súvisiaci výrok o náhrade trov konania.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke.
Žalovanou uplatnený odvolací dôvod spočíval v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Pri tomto dôvode nie je rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, alebo nie. Rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z ust. § 132 -135.
V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané podmienky pre rozhodnutie súdu o prisúdení sumy 1.400,49 eur.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 23.04.2008 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o dielo - zhotovenie stavby rodinný dom „Bungalov 13“, pričom zhotoviteľ mal zrealizovať predmet diela podľa projektovej dokumentácie a podľa plánu výstavby. Účastníci konania uzavreli 09.06.2008 kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva na nehnuteľnosť v k. ú. S. parc. č. 360/19 - zastavaná plocha o výmere 546 m2 a parc. č. 360/55 - zastavaná plocha o výmere 88 m2 a rozostavaný rodinný dom č. XX typu „Bungalov 13“. Podľa tvrdenia žalobcu na základe tejto zmluvy sa stala žalovaná vlastníčkou, pričom kúpnu cenu doposiaľ v celej výške neuhradila, pretože z faktúry č. FV09/023 vystavenej žalobcom dňa 25.05.2009, splatná dňa 08.06.2009 znejúca na sumu 3.319,39 eur uhradila dňa 11.06.2009 iba časť a to sumu 1.659,69 eur. Žalobca dôvodil, že na dome nebol projektovaný komín, ktorý žalovaná osobitne objednala a bol vyfakturovaný na sumu 50.000,- Sk faktúrou č. FV08/25. Žalovaná uhradila 26.06.2008 a sumu 50.000,- Sk si žalovaná započítala do ceny za rodinný dom.
Žalovaná uviedla, že komín na krb si objednala ústne, tento v zmluve nebol dohodnutý, nedohodli sa však na sume 50.000,- Sk, objednala u p. G., ochotná bola zaplatiť 30.000,- Sk. Z nariadeného znaleckého dokazovania na preukázanie hodnoty výstavby komína pre krb vyplýva, že bola stanovená znalcom cena komína vo výške 1.125,06 eur za materiál a za prácu 275,43 eur, spolu 1.400,49 eur.
K odvolacím argumentom žalovanej je potrebné uviesť, že vo vzťahu k predmetu konania týkajúceho sa zaplatenia sumy 1.659,70 eur sú nedôvodné. Pokiaľ ide o nedodržanie zmluvy a uvedenie žalovanej do omylu, zámerné utajenie určitých skutočností, tieto sú irelevantné vo vzťahu k predmetu konania. Ak sa žalovaná domnieva, že bola ukrátená na svojich právach, môže podať návrh na začatie konania. Pokiaľ uvádza, že neboli vzaté do úvahy najdôležitejšie zmluvy a dojednania, neuviedla o ktoré zmluvy a dojednania konkrétne malo ísť.
Dôvodná však bola časť odvolania týkajúca sa trov konania. Prvostupňový súd aplikoval § 142 ods. 3 O.s.p. a vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.659,70 eur a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, súd priznal plnenie vo výške 1.404,49 eur a z tejto sumy priznal náhradu trov konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V § 142 O.s.p. je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane navrhovateľa znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom. Rozhodovanie podľa § 142 O.s.p. je založené na týchto zásadách, a) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (ods. 1), b) účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť trov konania, a ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania (ods. 2), d) účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, súd prizná proti druhému účastníkov plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej výške alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia na úvahe súdu (ods. 3).
Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania; súd podľa neho prizná účastníkovi konania plnú náhradu trov konania, i keď mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1. ak účastníkov neúspech v pomere k úspechu v konaní bol nepatrný, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.
Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenia. Súčasne musí byť splnená aj podmienka druhá, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia buď od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu. Od znaleckého posudku bude závislé spravidla vyčíslenie škody, určenie výšky nároku za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.
V danom prípade predmetom konania bolo uplatnenie peňažného nároku žalobcu, ktorý si odvodzoval od zmluvy o dielo uzavretej so žalovanou. Výška tohto plnenia je potom objektívne určiteľná. Vzhľadom na uvedené nebolo dôvodným použitie § 142 ods. 3 O.s.p., ktorého aplikácia pripadá na iné prípady a súd mal postupovať v otázke rozhodovania o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Napokon odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, žalobca i žalovaná boli zaviazaní na zaplatenie preddavkov, každý po 300,- eur, obaja preddavok zaplatili. Priznané znalečné vo výške 245,- eur bolo zaplatené zo zloženej zálohy žalobcom. Doposiaľ súd prvého stupňa nerozhodol o vrátení zložených preddavkov, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náklady za znalecký posudok 245 eur a súdny poplatok za znalecký posudok 300,00 eur, ktorý postup nie je správny.
So zreteľom na uvedené prvostupňový súd rozsudok súdu prvého stupňa o prisúdení sumy 1.400,49 eur potvrdil podľa § 219 ods. 2 O.s.p. pre vecnú správnosť a o trovách konania prvostupňový súd nerozhodol správne a preto odvolací súd výrok o náhrade trov konania účastníkov zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec podľa ods. 2 vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania prvostupňový súd.
2. Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd žalovanej oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná, v ktorom uviedla, že žiada o schválenie splátok na úhradu súdneho poplatku vo výške 99,50 eur, nakoľko je práceneschopná.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) skúmal, či odvolanie bolo podané včas a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť.
Podľa ust. § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa ust. § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z citovaných ustanovení vyplýva objektívna podmienka prípustnosti odvolania, ktorou je podanie odvolania v stanovenej lehote, ktorá je pätnásť dní, počítaných od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej jej počiatok, ktorým je deň, kedy bol odvolateľovi doručený rovnopis písomného vyhotovenia rozhodnutia, t.j. rozsudku alebo uznesenia. Keďže ide o lehotu procesnú, nezapočítavajú sa do jej behu dni dopravy písomnosti na súd.
Odvolateľke bolo uznesenie napadnuté odvolaním riadne doručené 08.10.2012, lehota na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu začala plynúť nasledujúcim dňom po jeho doručení t. j. 09.10.2012 a jej posledným 15. dňom, kedy bolo možné podať odvolanie včas bol deň 23.10.2012 (utorok). Žalovaná podala odvolanie osobne 31.10.2012 t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, teda oneskorene.
Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Vzhľadom na to, že odvolanie podala žalovaná oneskorene, odvolací súd musel oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť uznesenie odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.