Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_5C-47-2013.pdf
PDF · 78.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/47/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľky: A. E., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka J., bytom J. XXX proti odporcom: 1. A. E., nar. XX.X.XXXX, štátny občan J., bytom E. J. D. XXX a 2. maloletý P. E. E., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v J. o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že A. E., rodený D., nar. XX.X.XXXX v F., Č. S., štátny občan J., rodné číslo XXXXXX/ XXXX nie je otcom maloletého P.F. E. E., nar. X.X.XXXX v T. - F. E., rodné číslo XXXXXX/XXXX z matky A. E., rodenej E., nar. XX.X.XXXX v E., štátnej občianky J., rodné číslo XXXXXX/XXXX.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 8.7.2013 domáhala určenia, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletého P. E. E., nar. X.X.XXXX. V odôvodnení návrhu uviedla, že s odporcom v 1. rade uzavrela manželstvo dňa XX.X.XXXX. Za otca maloletého P. E. bol dňa XX.X.XXXX na Matričnom úrade v T. - F. E. súhlasným vyhláseným rodičov určený odporca v 1. rade. Navrhovateľka uviedla, že biologickým otcom dieťaťa je D. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, T. J. D., ktorý otcovstvo k maloletému P. E. uznáva. V čase určenia otcovstva k maloletému P. E. mali navrhovateľka, odporca v 1. rade a aj biologický otec dieťaťa informáciu o faktickom stave otcovstva.
Odporca v 1. rade sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril.
Kolízny opatrovník odporcu v 2. rade doporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť.
Súd podľa § 101 ods. 2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), konal v neprítomnosti odporcu v 1. rade, ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedka D. W., rodným listom maloletého P. E., sobášnym listom navrhovateľky a odporcu v 1. rade, čestným prehlásením D. W. zo dňa 27.5.2013, správou Obce E. J. D. a Obce J., správou kolízneho opatrovníka maloletého P. E. a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka je s odporcom v 1. rade v súčasnej dobe v rozvodovom konaní. Podľa tvrdenia navrhovateľky odporca v 1. rade nie je a ani v žiadnom prípade nemôže byť otcom maloletého P. E., pretože v dobe rozhodnej pre splodenie dieťaťa, teda od 15.3.2006 do 13.7.2006 s odporcom v 1. rade vôbec nesúložila. V tomto čase od januára až do septembra 2006 udržiavala známosť s D. W.. Ich známosť bola intímna. Počas súloží nepoužívali žiadne ochranné prostriedky a ich súlože boli vždy dokončené. Okrem D. W. nesúložila navrhovateľka s nikým iným. Podľa navrhovateľky je biologickým otcom maloletého P. E. D. W., ktorý otcovstvo voči maloletému P. E. uznáva. Keď nadviazala navrhovateľka známosť s odporcom v 1. rade a začali spolu intímne žiť, maloletý P. E. mal už asi 4 roky. Keďže chceli tvoriť riadne rodinu, odporca v 1. rade uznal otcovstvo voči maloletému P. dňa XX.X.XXXX, i keď veľmi dobre vedel, že nie je jeho biologickým otcom.
Súd mal preukázané výsluchom svedka D. W., že navrhovateľka je jeho priateľka, pričom v minulosti bol ich vzťah intímny. Od januára až do septembra 2006 udržiaval s navrhovateľkou známosť, ktorá bola intímna. V tomto období súložili s navrhovateľkou takmer každý deň. Pri súložiach nepoužívali žiadne ochranné prostriedky a ich súlože boli vždy dokončené. Svedok D. W. uznal otcovstvo k maloletému P.F. E., čo podložil i svojim čestným prehlásením zo dňa 27.5.2013. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa mala navrhovateľka známosť i s niekým iným, prípadne, že by súložila ešte s niekým iným ako s ním.
Súd mal z rodného listu maloletého P. E. preukázané, že sa narodil dňa X.X.XXXX v T. - F. E. a v rodnom liste dieťaťa sú zapísaní ako rodičia navrhovateľka a odporca v 1. rade. Zo sobášneho listu navrhovateľky a odporcu mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca v 1. rade uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v E.. Maloletý P. E. mal v čase uzavretia manželstva navrhovateľky a odporcu v 1. rade už 4 roky.
Podľa § 84 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Súd z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. Odporca v 2. rade, teda maloletý P. E. sa narodil X.X.XXXX. V dobe rozhodnej pre splodenie dieťaťa, teda v čase od 15.3.2006 do 13.7.2006, navrhovateľka s odporcom v 1. rade vôbec nesúložila. V tomto čase udržiavala intímnu známosť iba s D. W., ktorý je pravdepodobne biologickým otcom maloletého P. E.. Keď nadviazala navrhovateľka známosť s odporcom v 1. rade a začali spolu aj intímne žiť, mal už maloletý P. 4 roky. V konaní bolo preukázané, že otcovstvo odporcu
v 1. rade voči maloletému P. E. je jednoznačne vylúčené, a preto súd rozhodol, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletého P. E..
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia §142 ods.1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu a navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).