Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-30-2013.pdf
PDF · 113.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľky: U. F., rod. Y.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. Č. XXX, L. proti odporcovi: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. R. X, XXX XX H., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: H. F., nar. XX.XX.XXXX, C. F., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici takto:
rozhodol:
Súd manželstvo U. F., rod. Y. a G. F. uzavreté dňa 6.2.2004 v Malackách, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Malacky vo zväzku 16, ročník 2004, na strane 258, pod poradovým číslom 4 r o z v á d z a.
Na čas po rozvode súd z v e r u j e mal. H. a mal. C. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. sumou 100,- eur mesačne a na mal. C. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 11.02.2013 návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Návrh dňa 20.02.20213 opravila a doplnila. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že ich manželstvo nebolo harmonické, neustále boli hádky a výčitky. K vážnemu rozvratu manželstva došlo v auguste 2012, keď obidvaja nadviazali iné známosti. V októbri 2012 odporca odišiel zo spoločnej domácnosti. Maloleté deti žiadala zveriť do osobnej starostlivosti odporcovi a navrhovateľke určiť výživné na maloletého H. vo výške 30,- eur mesačne a na mal. C. vo výške 30,- eur mesačne.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Vyjadril sa až na pojednávaní s tým, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, nesúhlasil však so zverením mal. detí do jeho osobnej starostlivosti.
V priebehu konania účastníci ako navrhovateľka tak i odporca po tom, čo hrozilo umiestnenie maloletých detí do ústavnej starostlivosti zmenili svoj postoj ohľadom zverenia maloletých detí. Odporca i navrhovateľka žiadali zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, zástupcu kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom, správami ÚPSVaR Senica a Sociálnej poisťovne Senica, správou z prešetrenia pomerov, správou obce L., potvrdeniami o príjmoch, daňovým priznaním, správou ZŠ L. a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 06.02.2004 v Malackách. U obidvoch manželov sa jednalo o druhé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obci L..
Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti.
Z výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že ich manželský vzťah považuje za trvalo rozvrátený a neobnoviteľný. S odporcom spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. O deti sa spoločne nestarajú. S manželom nežijú spolu od 10/2012. Do 10/2012 žili spolu v L. u navrhovateľkinej matky spoločne s odporcom i maloletými deťmi. Manželstvo nefungovalo už počas ich spolužitia. V manželstve boli neustále hádky, nedorozumenia. Všetka starostlivosť o deti bola na navrhovateľke. Manžel sa veľmi o rodinu nestaral. Na jeho strane bol aj alkohol a gamblerstvo. Kvôli tomu sa stále hádali, nerozumeli si. V 10/2012 navrhovateľka odporcu vyhodila z domu. Navrhovateľka má momentálne mimomanželský vzťah, žije s priateľom O. M., ktorý sa k nim nasťahoval vo 2/2013. Priateľ navrhovateľky pracuje vo Y. R., zarába priemerne 800,- eur mesačne. Rodinný dom je vo vlastníctve navrhovateľkinej matky, ktorá tiež pracuje a dosahuje príjem cca 300,- eur mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná vo Y. A., kde zarába 435,34 eur netto mesačne. Ďalej poberá rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške 46,20 eur mesačne. Iné príjmy nemá. Od 10/2012 bol odporca s mal. deťmi len asi dva krát. Jeden krát boli deti u neho asi na tri dni. Výživné na mal. deti odporca posielal vo výške 50,- eur na obe deti. Mal. H. navštevuje 4.roč. ZŠ, mal. C. H. 2. roč. ZŠ. Výdaje na mal. deti bežné, ako oblečenie stravovanie a hygiena. Navrhovateľka na prvých dvoch pojednávaniach odmietala aby jej mal. deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, ako dôvod uvádzala, že jej priateľ si neprial, aby s nimi spoločne bývali aj mal. deti. Taktiež si to nepriala ani jej matka. Navrhovateľka navrhovala v prípade, ak by odporca nemal podmienky na výchovu mal. detí aby boli mal. deti umiestnené do ústavnej starostlivosti. Navrhovateľka s priateľom pracuje na 4 zmeny, sú stále preč. S deťmi je stále doma stará matka, ktorá má problém ich zvládať. Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ by jej priateľ súhlasil s tým, aby deti zostali v ich spoločnej domácnosti, navrhovateľka by súhlasila aby jej deti boli zverené. Navrhovateľka ďalej uviedla, že tento rok boli deti u odporcu len dvakrát. U odporcu ešte deti tento rok neprespali. Navrhovateľka na poslednom pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o mal. deti, toto si medzičasom rozmyslela a chce, aby jej súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti. Uvedené si rozmyslela z toho dôvodu, že sa s deťmi o celej situácii viackrát rozprávala a deti boli nešťastné z toho, že by mali ísť do detského domova, deti by najradšej zostali v jej starostlivosti. Uvedené žiada aj s ohľadom na skutočnosť, že otec detí si doposiaľ nevytvoril podmienky pre starostlivosť o deti. Deti navrhovateľku rešpektujú, poslúchajú. Navrhla, aby súd určil výživné odporcovi na mal. H. vo výške 100,- eur mesačne a 100,- eur mesačne na mal. C. H.. Úpravu styku nežiadala upraviť.
Z výsluchu odporcu mal súd preukázané, že taktiež trvá na rozvode manželstva. Manželstvo je trvalo rozvrátené. S navrhovateľkou nehospodária, intímne sa nestýkajú. Zo spoločnej domácnosti odišiel v 11/2012. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva vidí v tom, že navrhovateľka si našla priateľa k čomu sa mu aj priznala. Potom, čo opustil spoločnú domácnosť si našiel podnájom v H.. Od 1/2013 býva na ubytovni v H., V. XX. Samotný odporca priznal, že tu nie sú vyhovujúce podmienky na výchovu detí. Odporca si platí odvody na sociálne a zdravotné vo výške 248,- eur mesačne. Za ubytovňu platí 70,- eur mesačne. Ďalej výdaje na stravovanie, oblečenie. Varí si sám. Odporca je živnostníkom, pracuje pre Y. A. R., R.. K.. S.. L.. Pracuje pre nich na živnosť ako vozíčkar, nakladá kamióny. Mesačne zarobí od 800 do 1000,- eur v závislosti od počtu odpracovaných hodín. Počas spolužitia v manželstve sa o mal. deti staral. Finančne ich zabezpečoval. Odporca nesúhlasí s tým, aby súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti navrhovateľke na čas po rozvode. I napriek tomu, že sa navrhovateľka doposiaľ o ne stará, radšej chce, aby deti išli do detského domova s tým, že naďalej sa bude snažiť zabezpečiť si riadne bývanie pre seba a deti, tak aby neskôr mohli byť deti zverené do jeho osobnej starostlivosti. Pokiaľ by súd zveril mal. deti navrhovateľke je ochotný platiť výživné na mal. deti, max. vo výške 100,- eur mesačne na každé dieťa. Odporca má veľa exekúcii. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Úpravu styku nežiada upraviť.
Zástupca kolízneho opatrovníka súdu uviedol, že mal. deti navrhujeme zveriť navrhovateľke. Deti sa od narodenia nachádzajú v osobnej starostlivosti navrhovateľky, na strane detí nebol doposiaľ zistený žiadny problém, či už výchovný alebo iný. O deti sa doposiaľ navrhovateľka riadne starala, deti nepatria medzi problémové, naopak sú bezproblémové. Na strane detí nie je ani žiadne záškoláctvo, ani žiaden problém. Deti v žiadnom prípade nechcú ísť do ústavnej starostlivosti do Detského domova, chcú byť naďalej u svojej matky. Otec momentálne nemá vytvorené podmienky. Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol na každé dieťa výživné v sume 100 eur mesačne.
Zo správy z poradenského procesu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 1.10.2013 súd zistil, že boli realizované celkovo 5 individuálnych a 4 skupinové konzultácie so zameraním na riešenie aktuálnej situácie v rodine. Maloletý H. chcel byť zverený do osobnej starostlivosti matky a maloletá C. H. otcovi, chce však sa stretávať aj s matkou a maloletým bratom. Obidve maloleté deti sú na seba naviazané.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že navrhovateľka ani odporca za obdobie posledných 12 mesiacov neboli v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľka poberá prídavok na dve deti spolu vo výške 46,20 eur mesačne. Navrhovateľka ani odporca nie sú poberateľmi dávok a príspevkov v hmotnej núdzi.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica súd zistil, že navrhovateľka ani odporca za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky - Y. A. R., R..K..S.. mal súd preukázané, že navrhovateľka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 437,48 eur. Navrhovateľke sú vykonávané exekučné zrážky zo mzdy.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby: G. F. za rok 2012 mal súd preukázané, že základom dane bola suma 1.649,- eur a daň bola vo výške 313,32 eur, daň na úhradu a daňový preplatok bol vo výške 0,00 eur.
Zo správy Základnej školy L. mal súd preukázané, že mal. H. navštevuje 4. ročník. V minulom roku ukončil školský rok s veľmi dobrým prospechom. Mal. nemá problém s učením, škola ho baví. V správaní sa vyskytujú problémy so zvýšenou hyperaktivitou, býva nesústredený a roztržitý, čo je spôsobené nadbytkom sústredenia. Má veľa kamarátov, k pedagógom sa správa slušne. Mal. C. navštevuje 2. ročník. V minulom roku ukončila školský rok s dobrým prospechom. Mal. je nesústredená, roztržitá. K pedagógom sa správa slušne, nevykazuje známky problémového správania. Mal. deti chodia do školy čisté, slušne oblečené, pomôcky majú zabezpečené. Rodičia sa triednych združení zúčastňujú.
Zo správ ÚPSVaR z prešetrenia pomerov mal súd preukázané, že navrhovateľka žije s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľkinej matky. V spoločnej domácnosti žije aj stará matka mal. detí. Odporca sa z ich spoločnej domácnosti odsťahoval v októbri 2012, býva v podnájme v H.. Od jeho odchodu sa o mal. veľmi nezaujíma. Navrhovateľka v súčasnosti žije aj s jej priateľom, ktorý však nemá dobrý vzťah s mal. deťmi, nepomáha pri výchove. Odporca nemá vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o mal. deti. Navrhovateľka uviedla, že chce aby mal. deti boli zverené do jej starostlivosti.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na opätovné obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov si viac ako rok neplní svoje funkcie. Manželia do októbra 2012 bývali spoločne v jednej domácnosti, avšak manželstvo nefungovalo už počas ich spolužitia. V manželstve boli neustále hádky, nedorozumenia. Navrhovateľka má mimomanželský vzťah. Žije s priateľom, ktorý sa k nim nasťahoval vo februári 2013. Od októbra 2012 účastníci už spoločne ani nebývajú, manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Účastníci spoločne ani nehospodária s finančnými prostriedkami, intímne sa nestýkajú a starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje len navrhovateľka, čím si manželstvo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Obidvaja súhlasia s rozvodom manželstva. Nie je tu teda ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho spoločenským účelom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na spolužitie a s tým súvisiace citové odcudzenie a mimomanželský vzťah navrhovateľky.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, a keďže sa rodičia maloletých detí v tejto časti nedohodli súd upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. deťom a určil ktorému z rodičov budú mal. deti zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a ako bude rodič, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na ich výživu. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na záujem maloletých detí a dospel k záveru, že bude v záujme maloletých detí, ak budú zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. toho rodiča, ktorý im už v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť. Navrhovateľka sa o maloleté deti riadne stará, v starostlivosti o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky, naopak aj prešetrením pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v domácnosti navrhovateľky mal súd preukázané, že táto zabezpečuje starostlivosť o mal. deti riadne. Odporca nemá momentálne vytvorené vhodné podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť o mal. deti. Býva v podnájme na ubytovni, kde nemôžu s ním maloleté deti bývať. Súd dal dostatok času odporcovi, aby si zabezpečil riadne bývanie a vytvoril vhodné podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté deti, no odporca tak doposiaľ neučinil. Odporca žiadal maloleté deti umiestniť do detského domova po dobu, než si zabezpečí riadne bývanie a podmienky pre výchovu maloletých detí, no súd poukazuje na skutočnosť, že osobná starostlivosť matky má samozrejme prednosť pred ústavnou starostlivosťou a nie je vylúčené, aby sa i po tomto rozhodnutí naďalej odporca snažil si vytvoriť riadne podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté deti. Súd je toho názoru, že bude v záujme mal. detí, ak budú zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, u ktorej budú mať vytvorené podmienky a predpoklady na svoj riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť a preto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich súčasne bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Navrhovateľka navrhla určiť výživné odporcovi na každé mal. dieťa vo výške 100,- eur mesačne. Odporca rovnako navrhol výživné vo výške 100,- mesačne na každé mal. dieťa. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletých detí. Navrhovateľka býva v rodinnom dome spoločne s maloletými deťmi, svojou matkou a druhom. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Y. A. R., R..K..S.., kde navrhovateľka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 437,48 eur. Priateľ navrhovateľky dosahuje mesačný príjem priemerne 800,- eur. Navrhovateľkina matka dosahuje príjem priemerne 300,- eur mesačne. Odporca je živnostníkom, jeho mesačný príjem je podľa jeho vyjadrenia od 800 do 1000,- eur v závislosti od počtu odpracovaných hodín. No podľa potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2012 mal základ dane len vo výške 1649,10 eur a daň vo výške 313,32 eur. Odporca bol riadne vyzvaný v zmysle § 63 ods. 1 Zák. o rodine, aby preukázal súdu príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, ďalej predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie a zároveň bol otec poučený, že ak si nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Uvedená suma predstavuje 3.961,80 eur. Otec si uvedenú povinnosť napriek výzve a poučeniu súdu nesplnil. Mal. H. navštevuje 4. ročník ZŠ L., je zdravým dieťaťom. Mal. C. navštevuje 2. ročník ZŠ L., je zdravým dieťaťom. Výdaje na maloleté deti sú len bežnými výdajmi ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské pomôcky. Čo sa týka výdavkov oboch rodičov, výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o výške výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí na každé v sume 100,- eur mesačne, a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na ich vek, osobné potreby, náklady súvisiace so školskou dochádzkou.
Rodičia úpravu styku s maloletými deťmi nežiadali upraviť, súd preto v zmysle § 25 ods. 2 vety za bodkočiarkou Zákona o rodine, styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 prvá veta O.s.p. s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len odporca, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine)