Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/394/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Q. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 291,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17. januára 2013, č. k. -54, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 74,09 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,33 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal a rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku vo výške 10,30 eura navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, Ul. Ševčenkova 32, Bratislava. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanovením . Keďže navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak, že konanie zastavil. Okrem toho konštatoval, že podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie. Následne rozhodol o trovách konania s poukazom na ustanovenie a . Skúmajúc zavinenie účastníkov na zastavení konania súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa . Vzhľadom k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Keďže v konaní vystupuje aj vedľajší účastník, súd prvého stupňa rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Mal za to, že právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v upravené v ustanoveniach , , . Z týchto ustanovení považoval za zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi, buď, ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie mu priznáva rovnaké práva a povinnosti, aké má účastník. V konaní však koná iba sám za seba, pričom, ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného vyvodil záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Zhrnúc svoje názory, súd prvého stupňa ustálil, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. S poukazom na uvedené a v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Mal pritom za to, že podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Takýmto personálom musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade by nemohlo plniť účel, za ktorým bolo založené. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto súdu javilo ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom prípade vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa, čo možno považovať, pri kladení vyššie uvedených nárokov na vedľajšieho účastníka, za jednoduchý procesný úkon. Iné úkony, odhliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, v tomto konaní vedľajší účastník neurobil. Pripustil tiež, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. V tomto konaní však tomu tak nebolo. Zároveň poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. -144 zo dňa 31. 10. 2012, v ktorom odvolací skonštatoval, že napriek tomu, že v konaní sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším odborníkom, advokátom, v rovine náhrady trov konania táto skutočnosť nerezultuje v účelnosť trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Mal za to, že vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Záverom súd prvého stupňa rozhodol podľa , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, ktorý platil, pričom ho krátil o sumu 6,70 eura.

Proti tomuto uzneseniu v časti, týkajúcej sa nepriznania práva na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa síce správne rozhodol podľa , avšak nesprávne vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. S poukazom na to namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ako aj poukázal na výsledok svojich vstupov do konaní a vznesenie námietky premlčania. Čo sa týkalo súdom prvého stupňa namietanej obtiažnosti námietky premlčania, bol toho názoru, že pri vstupe do konania nemôže mať vedomosť o stave veci. Okrem toho zdôraznil, že na spracovanie predmetnej agendy je potrebné veľké pracovné nasadenie a bez advokátov je činnosť združenia neuskutočniteľná. Zároveň vytkol, že súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení nepodložil svoje úvahy o povinnosti odbornosti združenia nijakým zákonným ustanovením. Mal pritom za to, že je neziskovou organizáciou, zloženou z laikov v oblasti práva a bez pomoci advokátov by neboli schopní zvládnuť to množstvo spotrebiteľskej agendy. Zastal tiež názor, že by malo byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmom, ku ktorému by mali prispievať aj súdy, aby sa predmetná spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení a aby v každom konaní vystupoval za združenie advokát a aby sa týmto spôsobom čo najskôr táto agenda zredukovala na minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a prestali podávať žaloby odsúdené dopredu na neúspech. Ak však neriskujú ani len náhradu trov konania, skúšať sa im stále oplatí a budú to robiť naďalej a zahlcovať súdy tisíckami žalôb, ktoré by inak podané nikdy neboli. Zdôraznil, že jeho cieľom je, aby aj advokáti zistili, že ak sa budú v spolupráci so združeniami venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak neskrachujú z dôvodu, že súdy nepriznávajú združeniu náhradu trov konania ani v úspešných konaniach. Len tak sa bude možné celoplošne s nečestnosťami a nemorálnosťami v spotrebiteľskom práve vysporiadať. Poukázal pritom na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ, dodávajúc, že žiadna norma, upravujúca právny status Združenia na ochranu spotrebiteľov neobmedzuje a ani nemôže obmedzovať ústavné právo na právne služby a ani s tým spojené práva na náhradu trov konania. Okrem toho dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 279/09, z ktorého vyplýva, že má právo aj na advokáta, aj na náhradu trov konania, ako aj poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov SR, z ktorých niektoré vybral a v rámci odvolania citoval. Následne dal do pozornosti aj novelizované znenie a navrhol napadnutý výrok zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v sume 97,50 eura.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v medziach podaného odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania vo vzťahu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka podľa zmenil.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 288,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 261 eur od 19. 07. 2006 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25% ročne zo sumy 27,59 eura od 19. 08. 2006 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že postupca poskytol odporcovi telekomunikačné služby v zmysle o elektronických komunikáciách, pričom vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými Tarifami ST. Následne postupca vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry, ktoré odporca ku dňu podania návrhu neuhradil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 12. 2008, uzavretej medzi postupcom a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.

Podaním zo dňa 20. 01. 2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 25. 01. 2012, navrhovateľ upresnil svoj návrh na začatie konania tak, že žiadal, aby bol odporca povinný zaplatiť mu sumu 288,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 261 eur od 19. 07. 2006 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 27,59 eura od 19. 08. 2006 do zaplatenia a trovy konania. Dňa 15. 02. 2012 vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania a žiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Súd prvého stupňa vo veci dňa 11. júla 2012, č. k. -44 vydal platobný rozkaz, spolu s ktorým zaslal navrhovateľovi aj oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania. Dňa 10. 09. 2012 podal vedľajší účastník na strane odporcu odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Skôr ako uplynula lehota na podanie odporu odporcovi podaním zo dňa 07. 09. 2012 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a následne napadnutým uznesením súd konanie zastavil, odporcovi náhradu trov konania nepriznal, ako ani nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok vo výške 10,30 eura.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V danej veci vedľajší účastník podaným odvolaním napadol výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ktorým súd rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva. Popri zásade úspechu vo veci platí pri trovách konania aj zásada zavinenia, pričom zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak potom navrhovateľ vzal návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, preto je navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania. Keďže v danej veci vzal navrhovateľ po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania návrh späť a to ešte skôr, ako uplynula lehota na podanie odporu odporcovi, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol, platí, že z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcu a vedľajšieho účastníka. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa zmeniť a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka.

Argumentáciu, že v danej veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože práve po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania navrhovateľovi došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľa. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje, vedľajšiemu účastníkovi nemožno odoprieť jeho právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom a aby mu bolo v prípade úspechu vo veci priznané právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci nešlo zo strany vedľajšieho účastníka o účelne vynaložené trovy konania, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 74,09 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci a podanie odporu) po 23,24 eura (vedľajší účastník nesprávne žiadal sumu 23,27 eura) podľa vyhl. č. , režijného paušálu za 2 úkony po 7,63 eura podľa citovanej vyhlášky a % DPH podľa citovanej vyhlášky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,33 eura, pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby (odvolanie v časti trov konania) v sume 8,30 eura podľa a vyhl. č. v znení účinnom do 30. júna 2013 zo základu 74,09 eura, pretože predmetom odvolacieho konania boli už len trovy konania, režijného paušálu 7,81 eura podľa citovanej vyhlášky a % DPH podľa citovanej vyhlášky.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.