Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/37/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. I. X., rod. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX Y., 2. I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. H. č. XXX, XXX XX Y. H., 3. N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X G., 4. I. C., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č.XXX, XXX XX W. všetci zastúpení JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Františkánska 5, proti žalovanej: Obec Lemešany, Lemešany 186, 082 03 Lemešany, právne zastúpená PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -130 zo dňa 28.6.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia v 1. až 4. rade sú povinní uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania pozostávajúce z právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne vo výške 79,58 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali vydania parciel KNč. 450/3 zapísanej na LV č. XXXX a č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. W. a žalobcov zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania spoločne a nerozdielne vo výške 397,39 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §,, ods. 1, ods. 1, ods. 1, o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platných a účinných predpisov, §-3 o správe majetku štátu v znení platných a účinných predpisov, §,, ods. 7 o majetku obcí v znení účinnom od 1.5.1991, o majetku obcí v znení účinnom od 1.1.1994, §, o ods. 1, p ods. 1 v znení platných a účinných predpisov, o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej katastrálny zákon), , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal zistené, že uvedená nehnuteľnosť a na nej realizovaný športový areál sa spravuje tzv. „režimom zákonných vecných bremien“.

Vo veci mal súd preukázané, že dňom nadobudnutia účinnosti t.j. 1.5.1991 prešlo na žalovaného vlastnícke právo k futbalovému ihrisku ako to vyplýva z delimitačného protokolu a jeho príloh. Zo záznamu z previerky správy a ochrany národného majetku na MNV v W. zo dňa 3.5.1977 mal súd preukázané, že už predtým mal v správe MNV v W.atne a sociálne zariadenie Telovýchovnej jednoty, ktoré následne doplnením s účinnosťou od 1.4.1994 prešli do vlastníctva obce.

Samotná nehnuteľnosť šatne a sociálneho zariadenia je zapísaná na LV č. XXX k.ú. W. v prospech žalovaného ako budova futbalového klubu. Pokiaľ sa týka samotného areálu futbalového ihriska toto nie vedené v katastri nehnuteľností ako samostatná nehnuteľnosť, táto nepodlieha evidenčnej povinnosti, ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona o katastri nehnuteľností a stavebného zákona. Vykonaným dokazovaním - ohliadkou na mieste samom ako aj z listinných dôkazov výpovedí svedkov a z geometrického plánu Ing. C. (čl 65) vyplýva, že pozemky žalobcov sa nachádzajú v športovom areáli, ktorý je vo vlastníctve žalovaného.

Vo veci je potrebné uviesť, že súd sa zaoberal otázkou, či predmetný priestor je športovým areálom, ako to mal na mysli autor , a dospel k záveru, že je potrebné, aby sa športový areál považoval za jednu stavbu ako takú, a nie aby sa každá jeho časť (samotná trávnatá plocha, bránky, lavičky na striedanie, tribúna, chodník a pod.) sa samostatne posudzovali podľa stavebného zákona či iného predpisu a samostatne hodnotilo, či spĺňa podmienky stavby. Uvedené stavby šatne, sociálneho zariadenia, ale aj priestoru na uskladnenie kosačky a najmä terénne úpravy a samotná trávnatá plocha sú navzájom účelovo prepojené a slúžia na dosahovanie spoločného cieľa a to na športovanie. Za podstatné súd nepovažoval však samotné oplotenie na ktoré poukazovali žalobcovia s tým kedy a ako bolo realizované.

Dospel k záveru, že je potrebné, aby sa športový areál považoval za jednu stavbu ako takú, a nie aby sa každá jeho časť (samotná trávnatá plocha, bránky, lavičky na striedanie, tribúna, chodník a pod.) sa samostatne posudzovali podľa stavebného zákona či iného predpisu a samostatne hodnotilo, či spĺňa podmienky stavby. Uvedené stavby šatne, sociálneho zariadenia, ale aj priestoru na uskladnenie kosačky a najmä terénne úpravy a samotná trávnatá plocha sú navzájom účelovo prepojené a slúžia na dosahovanie spoločného cieľa a to na športovanie. Za podstatné súd nepovažoval však samotné oplotenie na ktoré poukazovali žalobcovia s tým kedy a ako bolo realizované.

Proti napadnutému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 4. rade. Namietali, že pri závere prvostupňového súdu o tom, že pri nehnuteľnosti, budove evidovanej v katastri nehnuteľností ako budova futbalového klubu, ktorá je využívaná na iné účely, je za pozemok pod stavbou možné považovať pôvodnú parcelu 450/1, ktorá je vo veľkosti 17.513 m2, čo je niekoľkonásobne väčšia výmera, ako je plocha futbalového ihriska. Na základe tohto záveru by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva dotknutých vlastníkov. Podľa názoru odvolateľov nie je možné plochu futbalového ihriska považovať za športový areál, preto je potrebné riešiť otázku úprav plochy a to, či aj v minulosti spĺňala podmienky športového areálu. Zároveň mali za to, že v konaní je potrebné brať do úvahy vyváženosť práv a povinností účastníkov, kde na jednej strane sa vyžaduje plnenie dane z nehnuteľností a na druhej strane žalovaný odmieta poskytovať plnenia spojené s užívaním predmetných nehnuteľností. Na základe uvedeného žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (, , a ). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. a .

Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa prvej vety o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.

Vychádzajúc z tzv. historického výkladu a teleologického výkladu účelu prijatia právnej normy vyjadrenej ustanoveniami Z.z má aj odvolací súd za to, že úmyslom zákonodarcu bolo usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verenej správy. Ide o o majetku obcí v znení neskorších predpisov, o majetku vyšších územných celkov a zákon č. 135//1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedené právne predpisy upravujú prechod majetku z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov. Podľa o majetku obcí prešli do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré boli v správe hospodárenia národných výborov alebo nimi zriadených organizácií, ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na obec podľa o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V nadväznosti na ďalší prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce podľa o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky prešiel v roku 2002 do vlastníctva obcí aj majetok Slovenskej republiky v odvetví školstva, sociálnych vecí a zdravotníctva. Podľa zákona o majetku obcí prešli do vlastníctva obcí stavby ako miestne komunikácie, administratívne budovy obcí, kultúrne domy, základné školy, predškolské zariadenia, centrá voľného času, domovy - penzióny pre dôchodcov, domovy dôchodcov, nemocnice I. typu, nemocnice s poliklinikou I. typu, ako aj ďalšie stavby. Podľa uvedených zákonov sa obce a vyššie územné celky stali vlastníkmi stavieb. Ak však štát nebol vlastníkom pozemkov pod stavbami, majetkovoprávne neusporiadané pozemky pod stavbami do ich vlastníctva neprešli. Návrh zákona upravuje usporiadanie predmetných zastavaných pozemkov do vlastníctva vlastníkov stavieb, t.j. do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov. Primerane podľa tohto zákona budú môcť byť usporiadané aj pozemky, na ktorých sa nachádza cintorín, športový areál vo vlastníctve obce alebo verejná zeleň. Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obce pri výkone samosprávy zabezpečujú, okrem iného, aj správu a údržbu verejnej zelene, výstavbu, údržbu a správu športových zariadení a obecného cintorína. Ako spôsob riešenia vzťahov k neusporiadaným pozemkom, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie činnosti samospráv, sa navrhuje zriadenie vecného bremena podľa ustanovení a nasl. , ak vlastník stavby nemá ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, napríklad nájomný vzťah. Obsahom držby je, okrem užívania pozemku, aj právo uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby povolenej podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov v období od 1.5.1991 do 1.1.2004.

Vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením. Vecné bremeno obmedzuje vlastníka pozemku v prospech obce alebo vyššieho územného celku v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činnosti samospráv. Vlastník pozemku musí strpieť užívanie pozemku obcou alebo vyšším územným celkom. Vecné bremeno vzniká priamo zo zákona (viď dôvodovú správu k o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Odvolací súd z obsahu spisu, z rozhodnutia Okresného národného výboru v Prešove č. 2762, 5254/1966 zo dňa 5.9.1966 zistil, že Odbor vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva ONV v Prešove podľa vl. nar. č. o správnom konaní rozhodol o podanej žiadosti MNV v W. o vyčlenenie ornej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre výstavbu športového areálu po predchádzajúcom doporučení VPS a R-ONV ako aj udelenia súhlasu R-KNV tak, že vyhovel a podľa povolil prevedenie zmeny kultúry pôdy v kat. úz. Obce W. z pôdy ornej do neplodnej na parcele číslo 223/6 o výmere 1-95-00 ha s tým, že zmena v operátoch jednotnej evidencie pôdy bola prevedená k 31.12.1966.

Odbor výstavby Okresného národného výboru v Prešove rozhodnutím č. Vyst. 1524/66 zo dňa 10.1.1966 určil so súhlasom interesovaných verejných zložiek stavebný obvod pre výstavbu športového ihriska pre miestnu obec W..

Výpovede žalobcom navrhnutých svedkov Z. U. a D. N. o tom, že boli vykonávané terénne úpravy, planírovanie, terén stúpajúci až do svahu bol upravený a hlina zhrnutá na spodnú hranicu ihriska, postavená budova, len potvrdzujú prvostupňovým súdom zohľadnenú skutočnosť, že na predmetných pozemkoch sa v súlade s územným rozhodnutím vydaným odborom výstavby ONV v Prešove dňa 10.10.1966 pod č. Výst. 1524/66 realizovala určená výstavba športového areálu.

Odvolací súd poukazuje na to, že stavby a pozemky sú samostatnými predmetmi právnych vzťahov ( a ) a vo vzájomnom vzťahu nemôžu byť stavby súčasťou pozemkov ( ). Medzi stavbou a pozemkom nemôže byť ani vzťah veci hlavnej a jej príslušenstva v zmysle ustanovenia . Nemožno však vylúčiť, aby dve stavby boli navzájom vo vzťahu veci hlavnej a jej príslušenstva.

Pri posudzovaní jednotlivých stavieb nachádzajúcich sa v športovom zariadení ide o samostatné objekty, ktoré sú síce schopné samostatnej stavebnej existencie a samostatného plnenia určitej vymedzenej funkcie, ale z hľadiska fungovania a prevádzkovania športu v areáli nemôžu byť osamostatnené v zmysle ukončenia ich doterajších funkcií, ak nemá dôjsť k rozpadu tam realizovanej športovej činnosti. Pre vzájomnú previazanosť funkcií jednotlivých objektov sa jedná o súbor objektov stavby, keďže ako stavbu je nutné chápať celý športový areál. V konaní bolo preukázané, že s takýmto zámerom na základe územného rozhodnutia, Odboru výstavby ONV v Prešove dňa 10.10.1966 pod č. Výst. 1524/66 bola realizovaná výstavba športového areálu. Uvedený plán a realizácia výstavby po predmetnom vydanom územnom rozhodnutí potvrdili svedeckými výpoveďami žalobcom navrhnutí svedkovia, ktorí nespochybnili uskutočňovanú úpravu terénu plochy ihriska a výstavbu budovy, ktorá bola na tento účel projektovaná a vystavaná. Športový areál bol správne posúdený ako povolená stavba.

Odvolací súd má za to, že nerealizácia niektorej z častí športového areálu, oplotenia, nemá za následok skutočnosť, že nemožno súbor ostatných objektov považovať za športový areál. Je preto správnym aj konštatovanie prvostupňového súdu v súlade s ustanovením , že ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, musí zo zákona strpieť vecné bremeno na svojom pozemku s ohľadom na jeho verejnoprávnu povahu. Tu treba zdôrazniť, že za toto nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti má vlastník nehnuteľnosti právo na primeranú náhradu. Práve touto náhradou zákonodarca vyvažuje práva a povinnosti strán.

Žalobcovia namietali, že pri závere prvostupňového súdu o tom, že pri nehnuteľnosti, budove evidovanej v katastri nehnuteľností ako budova futbalového klubu, ktorá je využívaná na iné účely, je za pozemok pod stavbou možné považovať pôvodnú parcelu 450/1, ktorá je vo veľkosti 17.513 m2, čo je niekoľkonásobne väčšia výmera, ako je plocha futbalového ihriska. Na margo tejto námietky odvolací súd poukazuje na petit návrhu, ktorý sa týkal vypratania predmetných nehnuteľností vo výmere v žalobe uvedenej s dovetkom, že rozsah zásahu do vlastníckeho práva a vzniknutého sa týka len tých častí pozemkov, na ktorých je športový areál postavený, nie väčšom.

Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že prvostupňový súd vec posúdil v súlade s hmotným právom, preto potvrdil jeho rozhodnutie v zmysle ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovení v spojení s ustanoveniami . Odvolatelia v konaní o odvolaní neboli úspešnými, preto im náhrada trov konania nepatrí. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 58,69 eur + režijný paušál vo výške 7,63 Eur + 20 % DPH, t.j. 13,26 eur, teda spolu celkom trovy odvolacieho konania 79,58 Eur.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých účinným od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.