Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-155-2013.pdf
PDF · 84.29 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/155/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom: JUDr. Alan Strelák, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti odporcovi: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N., L. XXX, o zaplatenie 260,- Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13. novembra 2012 č.k. 11C/35/2012-23 - v zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej častí včítane závislého výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v častiach o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 Eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom február 2010 až doteraz, ako i v časti zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 100,- Eur zastavil. Vo zvyšku potom súd návrh zamietol a rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie v zastavujúcej časti je s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. odôvodnené tým, že navrhovateľ pred otvorením prvého pojednávania vo veci vzal návrh čiastočne späť. V zamietajúcej časti prvostupňový súd argumentoval právne § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a), b), § 4 ods. 2 písm. g), ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že v zmysle uzavretej formulárovej úverovej zmluvy zo dňa 30.1.2009 poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 500,- Eur, odporca mal vrátiť sumu 845,- Eur v 13 mesačných splátkach vo výške po 65,- Eur. Predmetná zmluva ale neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, hoci sa tento údaj zo zmluvy vyvodiť dá. Súd vyslovil názor, že konečnou splatnosťou úveru mal zákonodarca na mysli dátum splatnosti, nie určenie spôsobu konečnej splatnosti. Ak by tomu tak bolo znelo by ust. § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 tak, že zmluva musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru alebo spôsob jej určenia, keď obdobným spôsobom zákonodarca upravuje napríklad výšku zmluvnej pokuty v ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Význam § 4 ods. 2 písm. g) spočíva vo vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aby mohol posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takomto časovom horizonte úver splatiť. Predmetná spotrebiteľská zmluva tak v opísanej časti vykazuje vadnosť, ktorú Zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje právnym následkom, ktorým je bezúročnosť poskytnutého úveru, ktorý je potom i bez poplatkov. Súd následne uzavrel, že navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 500,- Eur a odporca uhradil 585,- Eur. Keďže odporca potom predmetný úver bez úrokov a poplatkov uhradil, súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, keďže mu nevznikli.
Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu výlučne v zamietajúcej časti, podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Vyslovil názor, že predmetný rozsudok je zmätočný a nedostatočne odôvodnený, keď súd sám skonštatuje, že údaj o konečnej splatnosti možno z celého obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyvodiť a na druhej strane uvádza, že navrhovateľ končenú splatnosť v zmluve uviedol nesprávne, v dôsledku čoho návrh zamietol. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 uviedol, že súd nemôže v rozhodnutí uvádzať vyššie spomenuté argumenty, ktoré si odporujú, keďže rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Podľa odvolateľa odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje základné štandardy, súd rozhodol zjavne svojvoľne, čo vyplýva z jeho úvahy, čo mohol mať zákonodarca na mysli pri vytváraní platných právnych noriem. Úvaha súdu o tom, že konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve výslovne uvedená konkrétnym dátumom, nemá oporu v žiadnom ustanovení relevantných právnych noriem. Súd svojvoľne a bezdôvodne vyložil predmetné ustanovenie reštriktívne bez toho, aby pre takýto výklad použil dostatočne silné a presvedčivé argumenty. S poukazom na čl. II. zmluvy o úvere uzavrel, že termín úhrady poslednej splátky spotrebiteľského úveru sa dá z predmetnej zmluvy o úvere veľmi ľahko vyvodiť. Poukázal tiež na bod. 2 obchodných podmienok, podľa ktorého konečnou splatnosťou úveru sa rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne. V závere odvolateľ zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky povinné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle citovaného zákona. Požiadavka konečnej splatnosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. je splnená v bode 2 v predposlednej vete obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere, a navrhovateľovi teda patrí aj právo na odplatu za poskytnutie úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008. S poukazom na § 157 ods. 2 O.s.p. zdôraznil, že napadnutý rozsudok nedisponuje náležitým odôvodnením, keďže prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vec nesprávne právne posúdil.
Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania - teda v zamietajúcej časti, ako i dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
Predmetom odvolacieho konania vymedzeným odvolacími dôvodmi navrhovateľa bolo vyriešiť otázku, či predmetná zmluva o úvere obsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pričom v konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola dňa 30.1.2009 uzavretá Zmluva o úvere č. 120090122, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a spravuje sa normami práva Slovenskej republiky slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, medzi inými i zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) v čase uzavretia zmluvy účinného zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať i konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Okrem toho v zmysle písm. i) tohto ustanovenia i výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak potom zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti, okrem iných i podľa § 2 písm. g), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Z predmetnej zmluvy z jej (bližšie neoznačených) záverečných ustanovení vyplýva, že dlžník/spoludlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške 65,- Eur, 1.958,19 Sk, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z obchodných podmienok nachádzajúcich sa na druhej strane tejto zmluvy z bodu 2. vyplýva, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo aj uhradenie do pokladne spoločnosti.
Posúdiac vyššie citované ustanovenie zmluvy a jej obchodných podmienok za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa cit. § 4 ods. 2 písm. g) aj i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Vyššie citovaná veta v záverečnej časti zmluvy, že dlžník/spoludlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane poplatku za správu v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške po 65,- Eur ..., pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, obsahuje iba určenie výšky, počtu a termínov splátok úveru v zmysle cit. § 4 ods. 1 písm. i) zák. č. 258/2011 Z.z. V tomto texte nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Text rieši iba prvú splátku a každú ďalšiu splátku, avšak vôbec neobsahuje žiaden údaj, ktorý by sa dal považovať za konečnú splatnosť úveru. Prvostupňový súd pritom správne uzavrel, že s poukazom na znenie tohto ustanovenia nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo. Údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru potom nie je obsiahnutý ani v obchodných podmienkach v bode 2, na ktoré poukazoval odvolateľ, ktorý iba úplne všeobecne a bez ohľadu na konkrétne podmienky danej úverovej zmluvy hovorí fakticky to, že konečná splatnosť úveru sa rovná zaplateniu poslednej splátky, a to bez ohľadu na to, či včas alebo s omeškaním. Toto ustanovenie obchodných podmienok ale neuvádza aká je konečná splatnosť daného konkrétneho spotrebiteľského úveru. Odvolací súd sa pritom zhoduje s názorom odvolateľa, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne uvedený iba konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ale konečná splatnosť môže byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne a jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky. V predmetnej zmluve ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený žiadnym spôsobom. Ak by súd prijal argumentáciu odvolateľa, že konečná splatnosť úveru sa dá vypočítať, tak potom údaj konečnej splatnosti úveru by nemusel byť obsiahnutý v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože ak sa v nej uvedú základné náležitosti iba podľa písm. i) citovaného zákona, dátum konečnej splatnosti úveru je vypočítateľný vždy.
Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur a dosiaľ uhradil sumu 585,- Eur, v dôsledku čoho zaplatil už viac ako bol poskytnutý úver, bolo potom dôvodným žalobu navrhovateľa, ktorá smerovala k zaplateniu iných častí úveru ako istiny zamietnuť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku, včítane závislého výroku o náhrade trov konania ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.
I v odvolacom konaní bol plne úspešný odporca a preto jemu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporca si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli), odporcovi nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.