Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/26/2017

Potvrdené rozhodnutím 5Co/66/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, C., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Turecká 36, Nové Zámky, IČO: 47 258 250 proti žalovanému: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXXXX D. E. XXX, F. B., G., XXX XX, H., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. júna 2023, č. k. 13C/26/2017-301, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobkyne: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. X, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Turecká 36, Nové Zámky, IČO: 47 258 250 proti žalovanému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXXX W. C. XXX, B. K., D., XXX XX, T., občan T., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

rozhodol:

Súd určuje, že žalobkyňa G. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX/XXXX je vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. S. ako parcely registra "C" číslo XXXX - záhrada o výmere XXX m2 , číslo XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a ako stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXXX v podiele X/X z celku.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia, že v podiele 1/6 z celku je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. S. ako parcelné č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parcelné č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom so súp. číslom XXX na parcele č. XXXX. Uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 11.1.2006 uzavrela so svojim žalovaným bratom, ako obdarovaným, darovaciu zmluvu, ktorou spolu s ich matkou previedli na žalovaného spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach. Uvedenou zmluvou súčasne bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve bývania a užívania nehnuteľností v prospech darkýň. Predmetom darovania a zriadenia vecného bremena bol podiel žalobkyne o veľkosti 1/6 z celku a podiel matky o veľkosti 5/6 z celku. Ich matka zomrela v roku XXXX. Žalovaný niekedy v roku XXXX tam nasťahoval svojho známeho - H.. Ľ.. B., ktorý predmetné nehnuteľnosti naďalej užíva a žalobkyni odvtedy neumožňuje výkon tohto práva. Žalovaný dňa 31.7.2014, keď bola v predmetnom rodinnom dome, jej oznámil, že jej zakazuje vstup do uvedenej nehnuteľnosti, pričom vymenil aj zámok na dverách do rodinného domu. Keď sa chcela vrátiť do svojho bydliska - rodinného domu, v ktorom má naďalej evidovaný trvalý pobyt, žalovaný sa jej vyhrážal hrozbou násilia, ak sa bude domáhať vrátenia daru, ale aj pre prípad, že by vkročila do Komárňanskej ulice, kde sa rodinný dom nachádza. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaného viackrát neúspešne žiadala o vrátenie daru ústne, prostredníctvom SMS správ a mailom, vzhľadom na jeho vyhrážky, ktoré jej adresoval elektronicky, resp. cez službu SKYPE a ktoré sa stupňovali. Notárskou zápisnicou z 27.4.2017 číslo N 19/2017 notárka JUDr. Veronika Mészáros osvedčila, že užívateľ nehnuteľností H.. Ľ.. B. jej - žalobkyni

- neumožnil vstup do nehnuteľnosti s odôvodnením, že mu to zakázal vlastník nehnuteľností. Žalobkyňa ďalej uviedla, že konanie žalovaného, ktorý jej neumožňuje výkon práva vyplývajúceho zo zriadeného vecného bremena, a ktorý v rozpore s jej právom vyplývajúcim z vecného bremena umožnil tretej - cudzej

- osobe, aby v uvedenej nehnuteľnosti býval, považuje za konanie, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Preto žalovaného viackrát ústne vyzvala na vrátenie daru, ako aj formou SMS správy doručenej na jeho mobilný telefón, ktorý užíva a vlastní a takisto aj na jeho mail, a to dňa 13.9.2016. Žalovaný jej darovaný podiel v nehnuteľnostiach nevrátil, a preto je nútená domáhať sa určenia vlastníckeho práva súdnou cestou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vymenil zámok a ona nemá možnosť bývať v uvedenej nehnuteľnosti, od 31.7.2014 si musela zabezpečiť ubytovanie inak. Preto bolo podľa žalobkyne naplnené hrubé porušenie dobrých mravov. Keby vedela, že jej žalovaný neumožní bývanie v uvedenej nehnuteľnosti, určite by na neho nepreviedla svoj spoluvlastnícky podiel.

Žalobkyňa za dôkaz označila darovaciu zmluvu, list vlastníctva č. XXXX a kópiu notárskej zápisnice.

2. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 30.5.2019 pričom v súlade s určil, že medzi stranami nie je sporné uzavretie darovacej zmluvy ako aj zriadenie vecného bremena v prospech žalobkyne. Súd súčasne uviedol, že sa mu javí byť nárok žalobkyne nepreukázaný pre neoznačenie a nepredloženie dôkazov o hrubom porušovaní dobrých mravov žalovaným.

3. Žalobkyňa bola na návrh svojho právneho zástupcu vypočutá. Vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 31.7.2014 sa so žalovaným bratom stretla. Trvala na tom, aby žalovaný prepísal na ňu polovicu domu. Žalovaný mal pripravené aj papiere, no po príchode do Komárna ju zavolal do domu, že mu v dome chýbajú veci. Neskôr žalovaný začal kričať aj ju udrel a z nehnuteľnosti musela zutekať. Trestné oznámenie podala až neskôr. Žalobkyňa založila do spisu zápisnicu o trestnom oznámení z 5.10.2016 a uznesenie z 20.10.2016. O žalovanom sa žalobkyňa vyjadrila tak, že je to človek, s ktorým sa nedá dohodnúť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že s mamou svoje podiely darovali v dobrom, bola to vôľa mamy, no žalovaný brat sa nezachoval dobre, porušil vzťahy voči nej. V darovanej nehnuteľnosti býva cudzí človek a ona má do dnešného dňa vstup zakázaný. Ona bola v rokoch 2004 - 2014 v USA u žalovaného, ktorý prisľúbil, že otvoria pekáreň. No 10 rokov počúvala ako sa v USA pekáreň otvoriť nedá. Žalovanému v USA, ktorý mal elektrikársku firmu, pomáhala aj mu varila, prala. Žalovaný brat jej nijako nenaznačil, že jej syna vyhodí z predmetnej nehnuteľnosti, preto žalovaného opustila. Brat tvrdil, že mu zmizlo dedičstvo po ich matke a posielal jej maily, v ktorých jej žalovaný oznámil, že pokiaľ to dedičstvo nedostane späť, nedá jej kľúče. Po návrate z USA bývala u priateľa a potom musela riešiť svoje bývanie kúpou bytu na úver a nájsť si aj zamestnanie. Prvú výplatu dostala rok po návrate z USA. Bratovi počas pobytu v USA neplatila, žili v spoločnej domácnosti. Pretože sa nedá s jej bratom dohodnúť, na jej výzvu na vrátenie daru brat nereagoval, žiada zrušiť darovaciu zmluvu.

4. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla doplniť dokazovanie pripojením spisov sp. zn. , sp. zn. z dôvodu, že je z nich zrejmé, že SMS a mailová komunikácia žalobkyne je súčasťou aj uvedených spisov. Taktiež navrhla vypočuť svojho syna, aby súd zistil ako sa k nemu správal žalovaný.

5. Súd o spore rozhodol v poradí prvým rozsudkom z 30.5.2019 tak, že žalobu žalobkyne zamietol.

6. Krajský súdu v Nitre na základe odvolania žalobkyne uznesením č.k. -136 z 18.11.2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď podané odvolanie žalobkyne prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Odvolací súd v bodoch 23. až 26. odôvodnenia uviedol, že: 23. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa z hľadiska právneho a argumentačného dostatočne nevysporiadal s tou skutočnosťou, že žalobkyňa majúca zriadené právo doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností, bola v tomto práve obmedzená nájomným vzťahom H.. L.Ľ. s počiatkom jeho trvania od 01.03.2015. V prípade H.. L.Ľ. išlo pre žalobkyňu o celkom neznámeho muža, pričom prípadné spolužitie týchto dvoch osôb by neznamenalo pre žalobkyňu po smrti jej matky nerušené právo doživotného bývania a užívania daných nehnuteľností. 24. Pokiaľ ide o preukazovanie hrubého porušovania dobrých mravov obdarovaného (žalovaného) voči žalobkyni ako darkyni, toto je v ďalšom konaní potrebné posudzovať v kontexte všetkých čiastkových porušení dobrých mravov, ktorých sa žalovaný voči žalovanej dopustil, t.j. nesprístupnením nehnuteľností žalobkyni v dôsledku neposkytnutia kľúčov, resp. výmeny zámkov, fyzický útok zo strany žalovaného voči žalobkyni, ktorý sa prejavil v tom, že žalovaný dal žalobkyni facku ako aj vyhrážaním sa žalovaného žalobkyni jej fyzickou likvidáciou „negrami“ z USA. K uvedenému porušeniu dobrých mravov

voči žalobkyni je potrebné prirátať aj vypratanie syna žalobkyne Juraja Puškára, ako jej príbuzného v priamom rade, ktorý predmetné nehnuteľnosti obýval so súhlasom žalovaného, tieto podstatne zveľadil, pričom v konečnom dôsledku sa nepreukázal dôvod vypratania, ktorým mala byť strata vecí z domu, ku ktorým mal žalovaný vytvorený citový vzťah. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v ďalšom konaní samotným výsluchom žalobkyne preverí aj tú skutočnosť, akým spôsobom mala vyriešenú bytovú otázku v inkriminovanom období a či jedným z hlavných dôvodov ujať sa výkonu práva bývania a užívania nehnuteľností bola práve nevyhovujúca bytová otázka žalobkyne. O správu v tomto smere požiada aj REGOB. Čo sa týka skutkových tvrdení žalobkyne ohľadne hrubého porušovania dobrých mravov zo strany žalovaného, tieto tvrdenia v priebehu konania žalovaným popreté neboli, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť prečo prvoinštančný súd nezvolil procesný postup umožňujúci mu obsah ust. . 25. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa svojimi mailovými správami z marca 2017 (25-teho a 22- ého) preukázala svoj záujem ujať sa užívania predmetných nehnuteľností. O tom, že uvedené mailové správy sa dostali do sféry dispozície žalovaného preukazuje nepriamo aj stretnutie obidvoch účastníkov dňa 31.07.2014 v Komárne v rodičovskom dome na ul. S.ň a zároveň aj mailová správa žalovaného zo dňa 24.03.2017 adresovaná žalobkyni, nachádzajúca sa na č.l. 87. Z obsahu ani jedného z článkov Darovacej zmluvy 1/ až 6/ uzavretej dňa 11.01.2006 nevyplýva, že táto by mala byť k niektorému z darcov I. a II. za doživotné bývanie a užívanie predmetných nehnuteľností odplatná. 26. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a vyhodnotení čiastkových porušení dobrých mravov, súd prvej inštancie objektívne posúdi, či zo strany žalovaného voči žalobkyni, ako aj jej synovi Jurajovi Puškárovi malo takéto porušenie intenzitu sústavného porušovania, alebo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, alebo či k takémuto konaniu predpokladajúcemu vyhovenie žalobnému návrhu vôbec nedošlo.

7. Po zrušení rozsudku súd opätovne vo veci pojednával dňa 10.5.2022 v neprítomnosti riadne, prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Washingtone, predvolaného žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnil.

Súd na návrh žalobkyne rozhodol rozsudkom pre zmeškania žalovaného tak, že žalobkyňu určil za vlastníčku nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. S. v podiele 1/6 z celku. Ďalším výrokom žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.

8. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo žalovanému expedované dňa 13.5.2022, prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Washingtone, ktoré súdu oznámilo, že rozsudok pre zmeškanie z 10.5.2022 bol žalovanému doručený 26.5.2022. Žalovaný dňa 2.6.2022 doručil súdu osobne odvolanie, v ktorom žalovaný navrhol zrušiť rozsudok z 10.5.2022 z dôvodu, že o termíne pojednávania konaného dňa 10.5.2022 sa dozvedel len z napadnutého rozsudku pre zmeškanie, keďže predvolanie na pojednávanie mu veľvyslanectvo nedoručilo. Navyše, ako 75 ročný nie je zaočkovaný proti Covid 19 a v deň termínu pojednávania ani nemohol cestovať na pojednávanie.

9. Spis s odvolaním žalovaného bol predložený Krajskému súdu v Nitre. Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní súdneho spisu dospel k záveru, že podanie žalovaného označené ako odvolanie žalovaného je podaním, ktoré je podľa jeho obsahu potrebné posúdiť ako návrh na zrušenie kontumačného rozsudku z dôvodov, pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10.5.2022. Odvolací súd konštatoval, že v tomto prípade nie je možné dané podanie vyhodnotiť ako odvolanie proti kontumačnému rozsudku, pretože žalovaný v ňom nenamieta nesplnenie zákonných podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle , ale poukazuje na platnosť protikovidových opatrení, jeho nezaočkovanosť a vysoký vek, čo sú v súhrne dôvody jeho objektívnej nemožnosti zúčastniť sa inkriminovaného pojednávania pred Okresným súdom Komárno, na ktorom bol vyhlásený predmetný rozsudok pre zmeškanie.

Odvolací súd vrátil spis vo veci súdu prvej inštancie ako nesprávne predložený s tým že úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť predmetné podanie žalovaného ako návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, zvoliac pritom postup podľa .

10. Súd uznesením z 20.2.2020 zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. -231 z 10.5.2022.

11. Súd opätovne o spore pojednával dňa 6.6.2023. V úvode pojednávania právny zástupca žalovaného informoval súd, že pred pojednávaním bolo žalobkyni navrhnuté zmierlivé doriešenie predmetu sporu s tým, že v prípade, že žalobkyňa zoberie žalobu späť, žalovaný žalobkyni umožní bývať v predmetnej nehnuteľnosti. Zo strany žalobkyne však nenašli pochopenie.

12. Súd v súlade s uznesením odvolacieho súdu z 18.11.2020 doplnil dokazovanie. Žalobkyňa spresnila, že na Slovensko prišla 25.4.2014 a po návrate na Slovensko odišla bývať k známemu. Vtedy sa nepokúšala dostať do rodičovského rodinného domu. V čase, keď sa balila v Amerike na návrat na Slovensko, jej brat bol na Slovensku a z jeho telefonátu bolo zrejmé, že v rodičovskom dome býva cudzí človek. Neskôr sa snažila do domu dostať a požiadala o pomoc aj políciu, ktorá ju odkázala na súd. V súčasnosti býva vo vlastnom byte, ktorý si kúpila, keď predtým bývala v prenajatom byte približne 1 rok a predtým u syna v Čiernej Vode (súčasť Chorvátskeho Grobu). Po smrti mamičky žila v Amerike a v dome býval jej syn, ktorý dal dom do poriadku. Jej brat chodil na Slovensko 4 - 5 krát ročne, aj do svojej firmy, aj do Komárna. Nevie v akom stave bol predmetný dom po tom, ako ho opustil jej syn.

13. Právny zástupca žalovaného založil do spisu fotografické zábery stavu domu po odchode syna žalobkyne z domu a uviedol, že žalovaný popiera všetky tvrdenia žalobkyne, keďže nikdy v živote žalobkyňu neudrel, nevolal na ňu „negrov“, neznemožňoval jej užívať ten dom. Žalovaný požiadal Ľ. B., ktorý je aj na fotografiách, aby dal dom do poriadku, lebo tento bol po odchode syna žalobkyne v dezolátnom stave. Syn žalobkyne si odniesol všetky veci, ktoré investoval (zabudoval) do domu, vrátane rámov dverí, ako to vidno na fotkách. Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa nikdy nechcela užívať predmetný dom, chce sa len dostať k financiám, to je podľa názoru žalovaného jediný dôvod tejto žaloby. V prípade úspechu žalobkyne, žalovaný okamžite podáva žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vrátane započítania pohľadávok, ktoré má žalovaný voči žalobkyni titulom exekúcií vedených Sociálnou poisťovňou voči žalobkyni. Žalovaný vyzval syna žalobkyne na vysťahovanie z dôvodu, že mal citový vzťah k veciam nachádzajúcim sa v dome po smrti matky, ktoré syn žalobkyne zničil. Neboli to veci v stopercentnom stave, ale dali sa používať. Na ulici parkovali autá známych a kamarátov syna žalobkyne. Žalovaný nevedel o tehotenstve priateľky syna žalobkyne, ale to by na veci nič nemenilo. Navrhol výsluch žalovaného.

14. Žalovaný uviedol, že jeho sestra žila v Amerike, nemala žiadne výdavky, lebo všetko platil on. Mala k dispozícii aj mikrobus Toyota. Niekedy u neho vo firme aj pracovala za 20 dolárov na hodinu. Platil jej aj nemocenské vo výške 450 dolárov mesačne, čo bola hodnota mesačného nájomného. Vedel, že keď sestra bude žiť v Amerike 10 rokov, dostane odtiaľ aj dôchodok. On ju zabezpečil, aj na to myslel. Po návrate do Ameriky (v apríli 2014 - poznámka súdu) zistil, že žalobkyňa zmizla. Ľudia v lobby mu oznámili, že sestra odišla hodinu pred jeho príchodom, s veľkým kufrom. Vôbec nevedel, že sa sestre v Amerike nepáči. Z jeho účtu si sestra uhradila aj letenku. On jej v Amerike kúpil počítač a ona začala korešpondovať s ľuďmi zo Slovenska, nadviazala známosť s E. Ď., ku ktorému odišla priamo po prílete na Slovensko. Tento sa stal starostom v obci, v ktorej žil, kde si sprivatizoval školu, z ktorej chcel spraviť hotel pre dôchodcov. Prijal mladú kolegyňu, čo sa sestre nepáčilo a vrátila sa do Komárna, resp. k synovi. Kľúč od jeho domu chcela od neho asi pred 2 rokmi mailom, telefonicky s ním nechcela rozprávať. Za posledný rok a pol jej on poslal 8 mailov s ponukou na bývanie v dome, na ktoré sestra nijako nereagovala. Raz, keď jej volal, mu podvihla telefón, ale okamžite zložila. Dom bol po odchode syna sestry vykradnutý, v dome neboli dvere, ani rámy dverí. Kúpil si skriňu. Bývalý spolužiak, architekt B., mu na jeho pokyn zabezpečil dvere s rámami, kúrenie, umývadlo, záchod, teplú vodu, lebo všetko bolo rozbité kladivom. To vidno aj dnes, že to bolo rozbité kladivom. Variť sa dá na dvojplatničke. Teraz si zabezpečil drez na umývanie riadu, kúpil skrinky. V spálni nič nie je a ani v obývačke nič nie je. Pritom rodičia pre nich zabezpečili paplóny, záclony, všetko zmizlo aj so skriňami. Na vlastné náklady dáva dom do poriadku. Za života matky sa v dome bývalo. Platí záhradníka na udržiavanie záhrady, ako aj človeka, ktorý chodí každý týždeň vyberať schránku. Sestra do domu nedala ani halier od smrti ich otca v roku 1988. Dom bol neobývateľný, aj keď B. v ňom býval. Keď sa po odchode sestry z Ameriky zdržiaval na Slovensku, býval v Bratislave kde mal firmu, ktorú teraz predal. Tú firmu ponúkal aj sestre. Dom bol neobývateľný, prečo by dával sestre kľúče keď tam nebola voda, teplo. Mohol by tam bývať len bezdomovec, pričom žalovaný položil otázku, či je jeho sestra bezdomovec. Mailovú adresu stevenagy@sbcglobal.net <mailto:stevenagy@sbcglobal.net> nepoužíva asi 2 roky. Žalobkyni napísal

svoju novú e-mailovú adresu. Po odchode sestry na Slovensko jej zo svojich dvoch e-mailových adries napísal otázku, či je adresa uvedená v maili jej adresou. Iba na jednu mailovú adresu mu odpísala jedno slovo: „áno“. Na takto označenú e-mailovú adresu žalobkyne písal listy, že by bol rád keby v dome bývala ona, no na maily mu neodpovedala. Tieto maily písal rok a pol. S Ľ.T. B. uzavrel formálnu nájomnú zmluvu, lebo sa nejednalo o peniaze, ale o opravu domu. Preto v zmluve bola uvedená smiešna suma nájmu. Dal mu pokyn, že nemôže dať nikomu kľúče, keďže dom bol neobytný a on tam pracoval. Na Slovensko zvykol chodiť 3-4 krát do roka. Počas covidu nechodil, nie je očkovaný. Keď bol v Komárne len otvoril dvere na dome, lebo nebude stáť medzi 4 stenami, keď môže cestovať po Európe. Po odchode sestry z Ameriky rozdával prezident Obama zelené karty. Žalobkyňa napriek tomu, že nič nerobila, mohla v Amerike dostávať mesačne dôchodok vo výške XXX - XXXX dolárov, keďže za ňu v Amerike platil odvody.

15. Súd vo veci vykonal aj dokazovanie listinnými dôkazmi a fotografiami tvoriacimi obsah súdneho spisu a na danú vec aplikoval ustanovenie a a nasl. .

16. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S. mal súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parcely registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby rodinného domu so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXXX. Titulom nadobudnutia vlastníctva žalovaného je darovacia zmluva s vecným bremenom, ktorých vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX pod V-XXX/XX. Na uvedenom liste vlastníctva je v časti C: Ťarchy pod poradovým číslom 1 zapísané vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti p.č. XXXX/XXX. + rod. dom s.č. XXX/p.č. XXXX v prospech X. K., nar. XX.XX.XXXX a v prosp. G. K., nar. XX.X.XXXX.

Podľa darovacej zmluvy spojenej so zriadením práva vecného bremena doživotného práva bývania a užívania nehnuteľnosti z 11.1.2006, matka strán sporu - X. K. ako darca I. a žalobkyňa ako darca II. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. S. darovali žalovanému, matka strán sporu v podiele 5/6 z celku a žalobkyňa v podiele 1/6 z celku. V čl. 4 uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že na predmete daru sa zriaďuje právo vecného bremena, ktorým vzniká darcovi I. a darcovi II. doživotné právo bývania a užívania. Súčasne zmluvné strany dohodli povinnosť obdarovaného žalovaného poskytnúť darcovi I. a darcovi II. v prípade jeho choroby, pomoc podľa svojich schopností a možností a v starobe. U darcu I. sa obdarovaný zaviazal poskytnúť mu potrebnú pomoc. Vklad uvedenej zmluvy bol povolený dňa XX.X.XXXX pod B.-XXX/XX.

17. Predmetom konania je vrátenie daru určením vlastníckeho práva žalobkyne k podielu nehnuteľností tvoriacich predmet jej daru žalovanému z dôvodu, že žalovaný jej ako oprávnenej zo zriadeného vecného bremena neumožňuje výkon práv vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena. Žalovaný na jej výzvy na vrátenie daru nereagoval.

18. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že aj v čase povolenia vkladu uvedenej darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena v prospech žalobkyne (17.3.2006), sa žalobkyňa dlhodobo zdržiavala v USA u žalovaného, a to od roku 2004 až do 25.4.2014. Ani po svojom návrate z USA žalobkyňa predmet daru neužívala a ani tam nebývala, keď bývala u svojho priateľa. So žalovaným sa po návrate z USA stretla až pri pobyte žalovaného na Slovensku dňa 31.7.2014, kedy ona trvala na tom, aby žalovaný prepísal na ňu polovicu domu. Podľa žalobkyne, žalovaný už mal k tomuto úkonu pripravené papiere, avšak po príchode žalovaného do domu (tvoriaceho tiež predmet daru v podiele 1/6) kde žalovaný konštatoval, že mu v dome chýbajú veci po medzičasom (v roku 2008) zosnulej matke strán sporu, vznikol medzi stranami konflikt, pri ktorom žalovaný mal žalobkyni zakázať vstup do domu do času, kým mu nebudú vrátené chýbajúce veci. Žalovaný podľa žaloby v uvedený deň aj vymenil zámok na dverách domu, pričom podľa žalobkyne mal byť žalovaný voči nej v priebehu konfliktu aj agresívny (mal kričať a mal ju aj udrieť), v dôsledku čoho zutekala z nehnuteľnosti.

Určitý čas predmetnú nehnuteľnosť užíval syn žalobkyne (X. V.), ktorý mal dom čiastočne zrekonštruovať na stav podľa predloženej fotodokumentácie pred a po rekonštrukcii. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom z 24.2.2013 (podľa žalobkyne správny dátum vyhotovenie listu bol 24.2.2014) vyzval syna žalobkyne na uvoľnenie rodinného domu s.č. XXX so záhradou na Ulici S. X v S. najneskôr do 26.3.2014. Súčasne žalovaný vyzval syna žalobkyne na odpratanie vozidiel jeho známych

a kamarátov, zaparkovaných pred predmetným rodinným domom, a to do 10.3.2014. Podľa uvedenej výzvy mal syn žalobkyne odovzdať kľúče od nehnuteľnosti vlastníkovi alebo poverenému X. S..

Žalobkyňa takéto konanie žalovaného voči jej synovi považovala za akt vyhodenia syna s jeho, v tom čase, tehotnou priateľkou z nehnuteľností patriacich žalovanému, a preto žalovaného opustila a vrátila sa na Slovensko dňa.

19. Podľa zápisnice OR PZ v Komárne odboru poriadkovej polície OO PZ Komárno z 5.10.2016 sa žalobkyňa v uvedený deň dostavila na políciu, aby doplnila svoje trestné oznámenie z 19.9.2016. Žalobkyňa sa do zápisnice vyjadrila, že pre vysťahovanie syna s tehotnou priateľkou sa nahnevala na brata. V apríli 2014 sa zbalila a dňa 24.4.2014 sa vrátila domov, pričom nešla do domu na S. ulici v Komárne, ale k priateľovi s ktorým mala vtedy vzťah. V dome už vtedy býval na základe nájomnej zmluvy J. B.. Brat v lete 2014 prišiel, stretli sa v Bratislave, kde jej prisľúbil, že prepíše na ňu polovicu domu. Po tejto dohode išli spolu na dom na S. ulici v Komárne, kde sa pohádali, nakoľko jej doslova povedal, že ten dom na ňu neprepíše. Aj jej povedal, že na ňu pošle „negrov“ z Ameriky, aby ju zlikvidovali a aj jej dal facku. Doposiaľ ale na ňu polovicu domu neprepísal. Podľa uvedenej zápisnice, žalobkyňa bola naposledy so žalovaným v osobnom kontakte v lete 2014, kedy malo dôjsť k prepisu nehnuteľnosti. Od leta 2014 vec neriešila do 11.6.2015, kedy podala žalobu na súd a žalobu podala aj 14.9.2016. J. B., ktorý žije v dome je bratovým kamarátom. Bol bezdomovec a alkoholik, a preto ju hnevá, že do domu nasťahoval brat práve jeho. Brat jej hovoril, aby J. nechala na pokoji. Žalobkyňa sa súčasne vyjadrila, že pod tým, že ju brat z domu vyhnal myslela to, že nemá kľúče od domu. Podľa záveru zápisnice, žalobkyňa uviedla aj, že právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti má ona, jej syn toto právo nemal.

Podľa uznesenia OR PZ, odboru poriadkovej polície OO PZ Komárno z 20.10.2016 ČVS: ORP-602/KN- KN-2016, trestné oznámenie žalobkyne vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa poverený príslušník PZ odmietol, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2 . Podľa odôvodnenia uvedeného uznesenia, z výsluchu samotnej oznamovateľky (žalobkyne) je zrejmé, že od 24.4.2014 až doposiaľ (20.10.2016) sa nepokúsila vyhľadať nájomníka H.. Ľ. B. s tým, že by do predmetného domu chcela vstúpiť, resp. sa nasťahovať, ako ani žiadnym spôsobom nekontaktovala v tejto veci svojho brata (žalovaného). Z nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom (žalobcom) ako jediným vlastníkom rodinného domu v Komárne na S. č. 6 a nájomcom H.. Ľ. B. vyplýva, že doba nájmu predmetnej nehnuteľnosti je od 1.3.2015 do 31.3.2017. Ďalej sa v odôvodnení uvedeného uznesenia uvádza, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že W. K. akýmkoľvek spôsobom bráni v užívaní nehnuteľnosti G. K.. Oznamovateľka sama nevykonala reálne úkony smerujúce k tomu, aby predmetnú nehnuteľnosť mohla obývať (napr. požiadanie o kľúče). Výroky W. K. (že na ňu pošle „negrov“) by bolo možné postihnúť ako priestupok, na prejednanie ktorého je oprávnený Okresný úrad v Komárne, odbor všeobecnej vnútornej správy, priestupkové oddelenia. Priestupok však nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky.

20. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaného vyzývala na vrátenie daru ústne, mailom aj cez SMS, pričom ako dôkaz predložila tri snímky zachytávajúce iba jednu SMS komunikáciu v jazyku slovenskom s účastníkom označeným v telefóne odosielateľa menom a priezviskom žalovaného, s telefónnym číslom XXXXXXXXXXXXX z 13.9.2016, v ktorej žalobkyňa označená ako sestra G. vyzýva osobu označenú ako W. o vrátenie daru, a to podielu domu „... na ul. S. XXX/X S. ....“ čo darovala darovacou zmluvou z 11. januára 2006. Totožný text je aj obsahom mailu odoslaného taktiež dňa 13.9.2016 z mailovej adresy hnady99@aol.com <mailto:hnady99@aol.com> na mailovú adresu stevenagy@sbcglobal.net <mailto:stevenagy@sbcglobal.net>. Dôvod žiadaného vrátenia predmetu daru žalovaným - ako obdarovaným - v uvedenej výzve žalobkyne z 13.9.2016 nie je uvedený. Dôkaz o tom, že žalobkyňa žalovaného vyzvala, aby jej, ako oprávnenej z vecného bremena, umožnil výkon tohto práva, žalobkyňa v žalobe neoznačila a ani nepredložila, rovnako ako nepredložila tvrdenú mailovú komunikáciu, resp. komunikáciu cez SKYPE, v ktorej sa jej žalovaný mal vyhrážať, resp. uviesť, že kľúče jej nedá.

21. Podľa názoru súdu pre dané konanie je bez významu, že v notárskej zápisnici z 27.4.2017 sp. zn. N 19/2017, Nz 14274/2017, NCRls 14548/2017 notárka JUDr. Veronika Mészáros osvedčila, že H.. Ľ. B. ako nájomca žalovaného v deň spísania notárskej zápisnice odmietol vpustiť žalobkyňu do rodinného domu so súp. č. XXX na adrese S. XXX/X v S. a neposkytol jej kľúče od domu. H.. Ľ.T. B. totižto nie

je povinným z vecného bremena zriadeného v prospech žalobkyne, so žalobkyňou nie je v žiadnom právnom vzťahu. Podľa odôvodnenia uznesenia OR PZ, odboru poriadkovej polície OO PZ Komárno z 20.10.2016 ČVS: ORP-602/KN-KN-2016, H.. Ľ. B. mal so žalovaným uzavretú nájomnú zmluvu v znení dodatku na dobu od 1.3.2015.

Do marca 2014 užíval nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného syn žalobkyne, ktorý mal spraviť aj rekonštrukciu rodinného domu, avšak podľa fotografií predložených žalovaným či už zo 4.3.2014, resp. 4.5.2014, na ktorých má byť zachytený stav domu po odchode syna z nehnuteľnosti, v priestore zrekonštruovanej kuchyne sa nič nenachádza, ani kuchynská linka, ani spotrebiče a vytečený radiátor stojí na podlahe. Radiátor je demontovaný a vytečený aj v zrekonštruovanej izbe. V dome chýbajú dvere a niekde chýbajú aj rámy dverí, ktoré sú zjavne vylomené z dverných otvorov. O tom, že žalovanému z domu zmizli veci, ku ktorým žalovaný mohol mať citový vzťah, keď sa o nich podľa výpovede žalobkyne vyjadril, že to je jeho dedičstvo po matke, sa žalovaný dozvedel až po príchode na Slovensko v apríli 2014. Preto žalovaný 3.4.2014 podal aj trestné oznámenie na syna žalobkyne, ako vyplýva z uznesenia odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia OR PZ Komárno ČVS: ORP-249/KN-KN-2014 MP z 14.4.2014 (č.l. 121) založeného do spisu žalobkyňou. Dôvodom podania trestného oznámenia malo byť odcudzenie tam špecifikovaných vecí predbežne v hodnote 12.000 eur a poškodenie tam špecifikovaných vecí vo výške 15.000 eur. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že žalovaný mal so synom svojej sestry slovné nezhody z dôvodu, že tento začal svojvoľne prerábať dom žalovaného bez jeho povolenia. Preto žalovaný syna žalobkyne vyzval na vysťahovane a uvoľnenie nehnuteľnosti. Podľa uvedeného uznesenia zo 14.4.2014 sa žalovaný ako poškodený mal dostaviť dňa 10.4.2014 na oddelenie za účelom doplnenia trestného oznámenia oznámením, že skutok sa tak nestal ako ho opísal, že išlo o nedorozumenie v rodine medzi príbuznými. Preto uvedeným uznesením zo 14.4.2014 poverený príslušník PZ odmietol trestné oznámenie žalovaného, ktorý však na pojednávaní dňa 6.6.2023 poprel, že by svoje trestné oznámenie dopĺňal a odvolal ho. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie pripojením spisu OR PZ KN: ČVS:ORP-249/KN-KN-2014 MV za účelom preverenia, či bol na polícii za účelom späťvzatia trestného oznámenia. Súd vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za potrebné vykonať z dôvodu jeho neúčelnosti pre dané konanie o učenie spoluvlastníckeho práva žalobkyne titulom vrátenia daru.

22. Súd nepovažoval za hospodárne vykonať ani výsluch syna žalobkyne zameraný na to, ako sa k nemu žalovaný správal, keď medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako jediný vlastník nehnuteľností vyzval listom z 24.2.2013 (správne 24.2.2014) syna žalobkyne na vypratanie nehnuteľností do 26.3.2014. Syn žalobkyne (so svojou tehotnou priateľkou) nebol oprávnený z vecného bremena svedčiaceho v prospech žalobkyne, preto výzvu žalovaného ako výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností synovi žalobkyne na vypratanie nehnuteľností súd nepovažuje za hrubé porušenie dobrých mravov, ale za výkon práv vlastníka nehnuteľností, aj keď sa toto konanie žalovaného nepáčilo žalobkyni. Oprávnenou z vecného bremena bola po smrti matky strán sporu len osoba žalobkyne, bez ohľadu na skutočnosť, že jej syn v predmetnom dome vyrástol. Tento so žalobkyňou ako oprávnenou z vecného bremena, nežil ani v spoločnej domácnosti v zmysle , keď žalobkyňa žila od roku 2004 v Amerike, v domácnosti so žalovaným.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2015 domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti strpieť právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. S.. Konanie vo veci bolo z dôvodu späťvzatia žaloby pred jej doručením žalovanému zastavené uznesením z 31.1.2017.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.9.2016 domáhala voči žalovanému určenia jej spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre k.ú. S. v podiele 1/6 z celku titulom vrátenia daru. Konanie vo veci bolo z dôvodu späťvzatia žaloby pred jej doručením žalovanému zastavené uznesením z 31.1.2017.

Maily v jazyku maďarskom z 22.3.2017 a z 24.3.2017 (č.l. 81-83 súdneho spisu) súd, vzhľadom na vyhlásenie žalobkyne, že s vecou nesúvisia (čl. 88 súdneho spisu), opätovne podrobil dokazovaniu len za účelom preukázania totožnosti mailových adries strán sporu, a preto nezabezpečil ani preklad týchto cudzojazyčných mailových správ do jazyka slovenského, aj keď podľa názoru odvolacieho súdu mala

žalobkyňa týmito mailovými správami z marca 2017 (v jazyku maďarskom) preukázať svoj záujem ujať sa užívania predmetných nehnuteľností.

23. Skutková podstata vrátenia daru v zmysle predpokladá, že obdarovaný sa k darcovi alebo členom jeho rodiny správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v . Týka sa len správania obdarovaného a nie iných osôb ako obdarovaného (teda ani správania Ing. Ľ.. B.). Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Podľa ustálenej súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998). Sústavné porušovanie dobrých mravov svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobúda povahu hrubého porušenia. Dobré mravy možno charakterizovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji vykazujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti.

24. Žalobkyňa v danom prípade podľa názoru súdu preukázala svojimi správami z 13.9.2016 (na čl. 70-73), že žalovaného vyzývala na vrátenie daru, aj keď dôvod vrátenia vo svojich správach skutkovo vôbec nešpecifikovala, keď jej výzva neobsahuje skutkové vymedzenie dôvodu požadovaného vrátenia daru, teda v nej absentuje skutkové vymedzenie takého konania žalovaného, ktoré žalobkyňa považovala za také hrubé porušenie dobrých mravov žalovaným, v dôsledku ktorého ho žalobkyňa vyzvala na vrátenie daru. Aj keď zákon pre takúto výzvu nepredpisuje žiadnu formu, podľa názoru súdu adresátovi výzvy musí byť zrejmý dôvod požadovaného vrátenia daru, aby sa prípadne mohol brániť. Podľa názoru súdu, dôvod žalobkyňou požadovaného vrátenia daru je zrejmý až zo žaloby v danej veci, doručenej súdu 2.5.2017, ktorá bola žalovanému doručená dňa 25.1.2019 fikciou, v súlade s . Žalovaný na pojednávaní dňa 6.6.2023 nepoprel, že žalobkyni odmietol sprístupniť vecným bremenom zaťažené nehnuteľnosti, ku ktorým má žalobkyňa zriadené právo doživotného bývania a užívania, ako ani nepoprel, že žalobkyni odmietol dať kľúče. Toto odmietnutie vydania kľúčov žalovaný na pojednávaní dňa 6.6.2023 odôvodnil tým, že v dome nič nebolo (ani voda, ani teplo), a preto by tam mohol bývať len bezdomovec.

Žalovaný ako povinný z vecného bremena bol povinný vytvoriť žalobkyni ako oprávnenej z vecného bremena priestor, aby sa sama rozhodla, či bude v dome zaťaženom vecným bremenom bývať, napriek jeho stavu, alebo ho bude ako oprávnená z vecného bremena užívať, a to akýmkoľvek spôsobom. Navyše, strany sporu sa pri zriadení vecného bremena zmluvou z 11.1.2006 nedohodli inak, preto v súlade s by žalobkyňa ako oprávnená užívať cudziu vec titulom práva z vecného bremena bola povinná znášať aj primerane náklady na jej (cudzej veci - poznámka súdu) zachovanie a opravy.

Podľa názoru súdu je bez významu skutočnosť, že podľa žalovaného mal byť dom v čase po odchode syna žalobkyne neobývateľný, najmä keď žalobkyni svedčí zo zriadeného vecného bremena popri práve doživotného bývania, aj právo užívania. Preto je bez významu, na čo potrebovala žalobkyňa ako oprávnená z vecného bremena sprístupniť nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako povinného z vecného bremena, pokiaľ žalobkyňa tieto nehnuteľnosti bola oprávnená popri doživotnom bývaní, aj užívať nešpecifikovaným spôsobom, teda bez obmedzenia.

25. Žalovaný svoje tvrdenie, že v mailoch žalobkyni ponúkol nehnuteľnosti sprístupniť, nijako nepreukázal. Pritom povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Neunesenie dôkazného bremena znamená neúspešnosť strany v spore, pretože každá zo strán sporu má povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia, čo žalovaný do vyhlásenia dokazovania za skončené nevykonal. Aj žalovaným pred pojednávaním dňa 6.6.2023 podmieňované sprístupnenia nehnuteľností žalobkyni v prípade, keď táto zoberie žalobu o spore späť je podľa názoru súdu hrubým porušením dobrých mravov zo strany žalovaného, najmä keď daný spor vznikol z dôvodu vylúčenia žalobkyne z výkonu jej oprávnení z vecného bremena žalovaným, ktorý je povinným .

26. Tým, že žalovaný najneskôr do 25.1.2019 (deň doručenie žaloby žalovanému) sústavne bránil žalobkyni vo výkone jej práv z vecného bremena, tým nepochybne sústavne porušoval dobré mravy

hrubým spôsobom. Sústavné porušovanie dobrých mravov zakladá dôvod na vrátenie daru žalobkyni v zmysle špecifikovaný v žalobe, a preto súd žalobe vyhovel a žalobkyňu určil za (spolu)vlastníčku predmetu daru v rozsahu jej daru žalovanému, a to titulom vrátenia daru.

27. K právnym zástupcom žalobkyne namietanému porušeniu zásady koncentrácie konania predkladaním dôkazov zo strany žalovaného na pojednávaní dňa 6.6.2023 súd uvádza, že po zrušení predchádzajúcich rozsudkov o spore, konanie vo veci pokračuje, a preto žalovaný bol aj dňa 6.6.2023 oprávnený predložiť alebo označiť dôkazy ako prostriedky svojej obrany, a to až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ).

K právnym zástupcom žalovaného tvrdenej prekážke vyhovenia žaloby z dôvodu, že na liste vlastníctva by zostalo právo vecného bremena v prospech žalobkyne súd poznamenáva, že tým, že žalobkyňa ako osoba oprávnená z vecného bremena sa stáva vlastníkom nehnuteľností zaťažených vecným bremeno, dochádza k splynutiu práv oprávneného s povinnosťami vlastníka ( ), ktorý je titulom svojho vlastníctva nehnuteľností v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi ( ). Teda žalobkyňa, popri práve užívania a bývania (z vecného bremena), nadobudne aj ďalšie práva vlastníka.

28. O náhrade trov celého konania súd rozhodol s poukazom na a podľa , a procesne úspešnej žalobkyni priznal 100% náhradu trov celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.