Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-109-2013.pdf
PDF · 90.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/109/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: H. N., nar. X.X.XXXX, bytom Z. R., M. S. č. XXXX/X, zastúpená advokátom Mgr. Igorom Paliderom, so sídlom P. č. XXX, proti odporcom: 1/ G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č. XXX, 2/ H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č. XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Františkom Fenikom, so sídlom P., I. č. XXXX/XX, o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za náhradu, o vzájomnom návrhu odporcov, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/9/2008-397 zo dňa 19. decembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/9/2008-397 zo dňa 19. decembra 2012 vo výrokoch I/, III/, IV/ a V/ zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Výrok rozsudku okresného súdu II/, odvolaním nenapadnutý, zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na prikázanie stavby súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na pozemku C-KN parc. č. 16603/2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. V., za náhradu stanovenú znalcom. Zároveň týmto rozsudkom zamietol vzájomný návrh odporcov na prisúdenie pozemku C-KN parc. č. 16603/2, zastavaná plocha o výmere 120 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. V., za náhradu 200,- Eur. Súd prvého stupňa zriadil podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno v prospech odporcov ako vlastníkov stavby súpisné č. XXX nachádzajúcej sa na C-KN parc. č. 16603/2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. V. , spočívajúce v práve prechodu pešo, motorovým vozidlom po C-KN parc. č. 16603/2 a v povinnosti odporkyne ako vlastníčky C-KN parcely č. 16603/2, zastavaná plocha o výmere 160 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. V., strpieť stavbu súpisné č. XXX na C-KN parcele č. 16603/2. Napadnutým rozsudkom bola odporcom tiež uložená povinnosť uhradiť navrhovateľke ako výlučnej vlastníčke C-KN parcely č. 16603/2 všeobecnú hodnotu zriadeného vecného bremena vo výške 598,75 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na samostatné uznesenie. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na skutočnosť, že stavba súp. č. XXX je postavená na troch parcelách, pričom navrhovateľka má vlastnícke právo len k dvom z nich. Prikázaním tejto nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľky by došlo k zaťaženiu nehnuteľnosti - pozemku C-KN parc. č. 16673, ktorý nie je vlastníctvom navrhovateľky. Pokiaľ odporcovia podali vzájomný návrh na prikázanie pozemku parc. č. 16603/2do ich vlastníctva, tento okresný súd zamietol s odôvodnením, že v prípade postupu podľa § 135c Občianskeho zákonníka nemôže zmeniť existujúce vlastnícke vzťahy. Vzhľadom na neúčelnosť odstránenia stavby, okresný súd zriadil v prospech jej vlastníka, t. j. odporcov vecné bremeno.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť vo výroku o zamietnutí návrhu na prikázanie nehnuteľnosti do jej vlastníctva, vo výroku o zriadení vecného bremena a vo výroku o náhrade za zriadenie vecného bremena
a v tomto rozsahu vrátiť vec na ďalšie konania, resp. napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že návrhu bude vyhovené. Za nesprávny považovala záver okresného súdu, že nemala okrem iných stavieb v roku 1995 odkúpiť od H. B. spornú kôlňu. V notárskej zápisnici N 134/95 zo dňa 20.7.1995 sa ako predmet predaja uvádzajú hospodárske budovy, tak je zjavné, že sa toto označenie vzťahuje aj na objekt kôlne. Tento záver s určitosťou podporuje aj obsah znaleckého posudku Ing. L. Z. v posudku 16/2001, ktorý bez pochybností oceňoval aj vedľajšiu stavbu. Jej tvrdenie je navyše potvrdené aj podpísaným písomným vyhlásením s overením podpisu zo strany J. B., manželky zomrelého H. B.. Tento listinný dôkaz ostal okresným súdom nevyhodnotený. Neskoršia svedecká výpoveď J. B. v rámci súdneho konania bola zjavne účelová a poznačená úmyslom pomôcť odporcom. Svedkyňa nevysvetlila, prečo podpísala listinu, že kôlňa bola riadne navrhovateľkou od jej manžela kúpená. Osobitne sa mal súd zaoberať aj dedičskými konaniami po X. B. a po K. B.. Uvedené konania preukázali, že H. B. zdedil celú pozostalosť po X. B., teda všetky hospodárske budovy aj s kôlňou a celý stavebný pozemok. V týchto konaniach nie je ani zmienka, že by mal poručiteľ kôlňu za života darovať odporcom 1/ a 2/ a alebo žeby títo si takéto nároky v dedičských konaniach uplatnili. Za takéhoto dôkazného stavu nebolo možné prijať závery o údajnom darovaní týchto nehnuteľností, keďže prevod sa mohol realizovať len písomnými zmluvami, ktoré podliehali v tom čase povinnej registrácii zo strany príslušného štátneho notárstva. Súd zároveň dostatočne nezohľadnil podstatnú skutočnosť, že odporcovia spornú nehnuteľnosť opakovane rekonštruovali, a to dokonca v priebehu tohto súdneho konania. Zriadením vecného bremena k stavbe súp. č. XXX vlastne súd podporil existenciu odporcami vytvoreného nezákonného stavu a navrhovateľke navyše znemožnil predmet jej vlastníctva užívať a držať. Navyše v rámci súdneho konania súd síce disponoval výpoveďou svedka R. G., ktorý mal odporcom predať pozemok, časť parcely č. 16673, katastrálne územie W. V., avšak v katastri tento prevod nie je zaznamenaný a ani odporcovia nepredložil doklad o kúpe tohto pozemku, hoci ho svojvoľne zastavali v rozsahu 10 m2. Okresný súd nemal preukázané, že uvedený pozemok skutočne patrí svedkovi G., a preto nemohol uzavrieť, že je tu dôvod na zamietnutie žaloby. Mala za to, že stavba na pozemku č. 16673 je neoprávnenou stavbou a zároveň stavbou nepatrnou, ktorá je odstrániteľná. Ak niekto vytvorí nezákonný stav, je neprípustné, aby z toho získaval výhody. Okresný súd sa tiež riadne nevysporiadal s posudkami znalcov Ing. Z. a Ing. I., z ktorých možno vyvodiť, že stavba nemala v roku 2001 charakter samostatnej stavby a nemohla tak plniť účel rodinného domu či rekreačnej chaty. Ďalej dala odvolateľka do pozornosti Oznámenie Obce Oravská Lesná zo dňa 23.8.1999o pridelení súpisného čísla stavbe č. XXX, k. ú. W. V.. Obec potvrdila, že uvedená stavba bola ukončená a daná do užívania pred 30.9.1976 a že jej vlastníkom je G. I.. Uvedené oznámenie odporuje ostatným dôkazom (predovšetkým dedičským rozhodnutiam D 545/1990 a D 6/74) a bolo navyše podpísané príbuzným odporcov. Okresný súd mal pri rozhodovaní rešpektovať jej silnejšie vlastnícke právo a skutočnosť, že za stavbu už raz zaplatila H. B.. Tiež mal zohľadniť fakt, že odporcovia nemajú právo na náhradu tých investícií do stavby, ktoré realizovali po začatí súdneho konania. Z obsahu výroku napadnutého rozsudku navyše nie je vôbec zrejmé, či súd zriaďoval v prospech odporcov osobné vecné bremeno, resp. vecné bremeno, ktoré sa viaže k nehnuteľnostiam. Súd na jednej strane využil proti navrhovateľke zistenie, že sporná nehnuteľnosť sa čiastočne nachádza na inom pozemku, na druhej strane však vôbec neskúmal, prečo sa odporcovia domáhajú prechodu k nehnuteľnosti práve cez jej pozemok, ak získali vlastnícke právo k pozemku č. 16673, k. ú. W. V.. Navrhovateľka tiež nepovažovala náhradu za zriadenie vecného bremena za primeranú.
Odporcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Stotožnili sa s argumentáciou okresného súdu a námietky navrhovateľky nepovažovali za dôvodné. Tým, že navrhovateľka žiadala prikázanie nehnuteľnosti do jej vlastníctva, potvrdila, že sa nepovažuje za vlastníčku stavby. Naviac túto nikdy nekúpila, pretože vlastnícke právo k nehnuteľnostiam okrem spornej stavby získala na základe osvedčenia. Je pravdou, že na prístup ku stavbe využívajú aj pozemok č. 16673, avšak nič to nemení na obsahu ich požiadaviek. Navrhovateľka nešpecifikovala, v čom dochádza k znehodnoteniu jej nehnuteľnosti, rozhodnutie považovali za zrozumiteľné a určité.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. vo výroku o zamietnutí návrhu na prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľky, vo výroku o zriadení vecného bremena, vo výroku o náhrade za zriadenie vecného bremena a v závislom výroku o trovách konania zrušila vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V nenapadnutom výroku ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Preskúmaním postupu a rozhodnutia okresného súdu krajský súd zistil, že závery prvostupňového súdu vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú predčasné, okresný súd vec nedostatočne právne posúdil, čo sa prejavilo v neuspokojivo vykonanom dokazovaní a následne aj v argumentácii formulovanej v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa si predovšetkým neujasnil, či predmetom konania bola stavba, resp. kedy takýto charakter nadobudla, a nedostatočne si vyložil znenie § 135c Občianskeho zákonníka.
Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Najvýznamnejším delením vecí v právnom zmysle je delenie vecí na nehnuteľnosti a na hnuteľné veci. Súvisí to najmä s povahou nehnuteľností ako druhu vecí, ktoré majú spravidla najvyššie úžitkové vlastnosti, navyše v prípade pozemkov predstavujú nezastupiteľnú hodnotu. Právna norma kladie dôraz na definovanie nehnuteľností a len výkladom možno dospieť k tomu, že to, čo nespĺňa kritériá nehnuteľnosti, sa pokladá za hnuteľnú vec. Legálna definícia nehnuteľnosti má priamy vplyv na formu právnych úkonov, na dispozičné oprávnenia vlastníkov, na vznik vlastníckeho práva k nim (intabulácia), ako aj na aplikáciu ďalších inštitútov občianskeho práva (záložné právo, zádržné právo, vecné bremená a pod.). Pozemky sú vždy nehnuteľnými vecami. Nerozhoduje výmera, bonita, umiestnenie, využitie pozemku ani iné kritériá. Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku (§ 3 Katastrálneho zákona). Stavby sú nehnuteľnosťami len vtedy, ak sú spojené so zemou pevným základom. Pevný základ treba skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu možno premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebnoprávnych predpisov. Nemusí to byť len budova. Treba uviesť, že stavbou je aj objekt, ktorý nespĺňa požiadavky ustanovené stavebnoprávnymi predpismi (napr. tzv. čierna stavba). Ostatné veci sa považujú za hnuteľnosti (argumentum a contrario).
Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Ide o osobitný prípad spracovania veci, keď niekto stavia na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k ustanoveniu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením. Bude sa aplikovať vždy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter (ide o nehnuteľnosť podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak by nešlo o takú stavbu, možno sa proti rušivým zásahom brániť žalobou o vypratanie podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul, umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. O neoprávnenú stavbu ide v praxi vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul (napríklad právo nájmu, užívacie právo, atď.). Neoprávneným stavebníkom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá buď nie je vôbec oprávnená užívať pozemok, alebo je oprávnená ho užívať na iný účel. Nejde teda len o tie prípady, kedy príslušný stavebný úrad nevydal stavebné povolenie (pokiaľ bolo potrebné podľa stavebného zákona a predpisov na jeho vykonanie); v praxi sa dosiaľ vyskytujú prípady, kedy stavebné povolenie bolo vydané napriek tomu, že stavebník riadne nepreukázal právny vzťah, ktorý by ho oprávňoval zriadiť na pozemku stavbu spojenú so zemou pevnými základmi. Takýmto právnym vzťahom je zásadne vlastnícke právo k pozemku. Z hľadiska neoprávnenosti stavby nie je dôležitá ani subjektívna stránka stavebníka, t. j. dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie). Od neoprávnenej stavby je však potrebné odlíšiť nepovolenú stavbu, čiže tzv. čiernu stavbu, ktorá bola postavená bez príslušných administratívnych predpisov a rozhodnutí. Väčšinou ide o stavbu bez
stavebného povolenia alebo o stavbu postavenú v rozpore so stavebnými predpismi. Tieto stavby sa riešia v rámci správneho konania a v súlade so stavebným zákonom (§ 90 Stavebného zákona). Občiansko-právnym prostriedkom ochrany proti nepovolenej stavbe je žaloba na odstránenie stavby (§ 126 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sleduje vyporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Zákon pritom uvádza riešenia, ktoré podľa názoru zákonodarcu budú spravidla prichádzať do úvahy, nejde však o výpočet taxatívny, ale demonštratívny. Uvedené vyplýva z výslovného znenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Znenie zákona ani jeho zmysel nevylučuje iné usporiadanie pomerov, než aké zákon výslovne uvádza. Situácie, ktoré v dôsledku neoprávnenej stavby môžu vzniknúť sú natoľko rôznorodé, že zákonodarca nechcel taxatívnym spôsobom uviesť ich výpočet. Je preto vecou súdu, aby v každom prípade našiel najvhodnejšie riešenie, ktoré by bolo v súlade so znením i účelom § 135c Občianskeho zákonníka, s princípmi, na ktorých je založené platné občianske právo a najmä tiež s Listinou základných práv a slobôd. Pri zvažovaní spôsobu vyporiadania treba vziať do úvahy skutočnosť, že ak je pozemok zastavaný neoprávnenou stavbou, ktorá nie je stavbou dočasnou, je vlastník pozemku v prípade, že súd nerozhodne o odstránení stavby alebo o jej prikázaní vlastníkovi pozemku, trvale obmedzený vo svojich právach. Preto v prípade zistenia dôvodov pre zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka treba striktne trvať na požiadavke nevyhnutnosti; inak povedané zriadenie vecného bremena môže zasahovať do vlastníctva majiteľa pozemku len v miere nevyhnutnej pre užívanie stavby. Za situácie, kedy je prístup k stavbe možný aj inak ako cez pozemok vlastníka pozemku prichádza spravidla do úvahy zriadenie vecného bremena len v rozsahu zodpovedajúcom výmere zastavanej neoprávnenou stavbou. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 O.s.p.); pokiaľ súd dospeje k záveru, že navrhovateľom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi aj iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka, nie návrhu nevyhovieť. Zamietnutím žaloby sa totiž nerieši sporný právny vzťah do budúcnosti a navyše možno takýmto postupom fakticky legalizovať zásah do vlastníckych práv majiteľa pozemku bez akejkoľvek kompenzácie, ktorú naopak zákonná úprava rieši.
Navrhovateľka predložila ako súčasť návrhu na začatie konania aj posudok Ing. A. N., ktorého predmetom bolo zistenie, o akú stavbu sa v prípade objektu umiestneného na parcele č. 16603/2 jedná. Posudok vypracovaný v roku 2001 výslovne uvádza, že objekt nemá pevný základ stavby.
Treba zdôrazniť, že postup v zmysle citovaného znenia § 135c Občianskeho zákonníka je prípustný len vo vzťahu k objektu, ktorý spĺňa kritériá stavby, a ktorý je zároveň neoprávnenou stavbou, nie „čiernou stavbou“. Aj za situácie, že následnými stavebnými úpravami odporcovia rozšírili spornú „stavbu“ , nemohlo ostať bez náležitého vyhodnotenia, že v čase začatia konania pravdepodobne predmet sporu nespĺňal kritériá podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné pre následný postup podľa § 135c Občianskeho zákonníka Uvedené skutočnosti ponechal prvostupňový súd bez povšimnutia, neujasnil si charakter predmetu konania, čo bolo nevyhnutným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Ak súd prvého vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci, potom si taký súd nesplnil ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať účastníkovi konania obsah základného práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Takýto komplexne chybný postup súdu prvého stupňa by nemal naprávať súd vyššieho stupňa, ktorý je spravidla určený na to, aby správne vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvého stupňa dosiahol účel Občianskeho súdneho poriadku vyjadrený v § 1 v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvostupňového súdu. Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých pochybení a k riadnemu vykonaniu dokazovania v nadväznosti na vyššie formulovaný právny názor odvolacieho súdu a k zhodnoteniu všetkých zistených skutočností, pričom výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti prejavia v novom rozhodnutí vo veci samej.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.