Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-58-2012.pdf
PDF · 105.83 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: G. M. ( Z. ), G. K. K., E. XXXX/XX, štátny občan SR, v zastúpení opatrovníka pre konanie: B. Č., pracovníčka Okresného súdu Bratislava III, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v zastúpení: JUDr. Igor Šafranko, advokát, AK vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 154,50 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 23.02.2012 domáhal proti odporkyni zaplatenia 154,50 Eur istiny s úrokom z omeškania 225,64 Eur a vo výške 13% ročne zo sumy 154,50 Eur od 03.05.2011 až do zaplatenia, a náhrady trov konania a to titulom úverovej zmluvy č. 329527 zo dňa 11.09.2002.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.03.2012 navrhovateľ uplatnený úrok z omeškania upravil na výšku 9,25 % a teda žiadal úrok z omeškania vo výške 166,62 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 154,50 Eur od 03.05.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku vzal svoj návrh späť.
Oznámením doručeným súdu dňa 30.04.2012 v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. vstúpil na stranu odporkyne do konania vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 39Ro/115/2012-33 zo dňa 17.05.2012 bol odporkyni ustanovený opatrovník pre konanie v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. z dôvodu jej neznámeho pobytu.
Rozsudkom č.k. 44C 58/2012 - 53 zo dňa 1. 10. 2012 súd 1. stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 154,50 eur istiny s úrokom z omeškania 160,62 eur a s 9,25 % úrokom z omeškania od
3. 5. 2011 do zaplatenia, v časti prevyšujúcej vyčíslené úroky z omeškania v sume 166,62 eur a v časti prevyšujúcej 9,25 % úrok z omeškania zo sumy 154,50 eur od 3. 5. 2011 do zaplatenia súd konanie zastavil. Odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania 16,50 Eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia 134,62 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
Na základe odvolania vedľajšieho účastníka, ktorým napadol výrok časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutej časti a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie stým, že v ďalšom konaní musí posúdiť dôvodnosť námietky premlčania uplatnenej vedľajším účastníkom v rámci odvolacieho konania s tým, že ešte pred tým však musí vyzvať opatrovníčku odporkyne, aby sa vyjadrila či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na stranu odporkyne. Výrok rozsudku súdu 1. stupňa, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
V rámci odvolania vedľajší účastník uviedol, že k 13. 11. 2006 došlo k odstúpeniu od zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 ods. 2 o.z.). Ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 o.z.). Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe ( § 107 o.z. ).
Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníkov, keď navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal aby súd rozhodol na základe predložených dôkazov a vyjadrenia, ktoré pripojil, v jeho neprítomnosti. Opatrovníčka odporkyne svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 11.11.2013 z dôvodu neodkladných pracovných povinností a s tým, že zároveň uviedla, že súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a pripája sa k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom. Žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. Právny zástupca vedľajšieho účastníka mal doručenie predvolania vykázané dňom 7. 11. 2013, svoju neúčasť neospravedlnil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v SK zo dňa 11.09.2002, obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky, a.s. - pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk, oznámenie o postúpení pohľadávky a o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 14.11.2006, poštový hárok, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006 s prílohou č. 4, 5 a 6, pokus o zmier zo dňa 10.01.2012, dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 25.01.2011, a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa ( Tatra banka, a.s. ) uzavrel s odporkyňou dňa 11.09.2002 Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk č. 329527, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa zriadil a viedol odporkyni bežný účet, pričom jej zároveň poskytol peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania v rámci balíka TatraDynamic, a odporkyňa bola povinná poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov.
Nakoľko si odporkyňa zmluvnú povinnosť spočívajúcu v uhrádzaní pravidelných mesačných splátok úveru neplnila, právny predchodca navrhovateľa odstúpil písomným podaním zo dňa 14.11.2006 od zmluvy, čím zanikol zmluvný vzťah založený touto zmluvou. Súčasne právny predchodca navrhovateľa oznámil odporkyni postúpenie dlžnej pohľadávky na navrhovateľa a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006.
Následne bola odporkyňa pokusom o zmier zo dňa 10.01.2012 vyzvaná na uhradenie dlžnej sumy v celkovej výške 394,06 Eur.
Dňa 25.01.2011 odporkyňa ako dlžník a navrhovateľ ako veriteľ uzatvorili Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorej odporkyňa uznala záväzok čo do právneho dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom - Tatra banka, a.s., t.j. zo zmluvy č. 329527, s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 394,50 Eur a príslušenstva 59,09 Eur, pričom odporkyňa sa zaviazala splácať svoj záväzok v mesačných splátkach po 80,- Eur vždy k 10. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 10.02.2011.
Na základe predmetnej dohody odporkyňa uhradila dňa 17.02.2011 sumu 80,- Eur, dňa 18.03.2011 sumu 80,- Eur a dňa 02.05.2011 sumu 80,- Eur.
Dlžná suma ku dňu podania návrhu teda predstavuje 154,50 Eur a pozostáva z neuhradenej istiny ( t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu ).
K námietke premlčania nároku vznesenej vedľajším účastníkom v rámci odvolacieho konania sa navrhovateľ vyjadril v tom smere, že je nedôvodná a účelová. Poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka(ďalej len O.z.) - veta druhá podľa ktorého, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Má za to, že z článku 3 Dohody o uznaní záväzku jednoznačne vyplýva, že osoby uvedené v pohode 1.2 a 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Bez ohľadu na to, je navrhovateľ toho názoru, že aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta O.z. zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, pričom zároveň v danom prípade v čase uznania nebol záväzok žalovanej premlčaný. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta O.z. nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 O.z., čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 O.z. viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v ust. § 558 O.z. spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, t. j. ust. § 110 O.z. nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní a jeho následkoch. Navrhovateľ zdôraznil, že ak by aj v danom prípade išlo o premlčaný záväzok a odporca by v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá ust. 110 ods. 1 druhá veta O.z., t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej doby v takomto prípade nastupuje. Rovnaký právny názor je vyjadrený aj v rozsudkoch NS ČR 3Cz 6/68, 33 Cdo 155/2007, 33Odo 934/2005, 33Odo 1039/2004,33Odo 133/2005.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( ďalej len Obch.zák. ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obch.zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 Obch.zák., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obch.zák., ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 503 ods. 3 Obch.zák., dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obch.zák., dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obch.zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 3 ods. 6 Zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len ZoSÚ ), pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty ( § 1 ods. 3 ) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 369 ods. 1 Obch.zák., ) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa bola dňa 11.09.2002 uzatvorená Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk, na základe ktorej bol odporkyni zriadený bežný účet a súčasne v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania do určenej výšky úverového rámca. Súd má za to, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (typová zmluva) podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Súd má za to, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. O.z. treba aplikovať aj na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Postúpenie pohľadávky medzi postupcom Tatra banka, a.s. a navrhovateľom malo za následok, že navrhovateľ vstúpil do práv a povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy ako veriteľ, teda odporca môže proti nemu využiť všetky námietky ako pri pôvodnom veriteľovi. Navrhovateľ dňa 25.01.2011, ako veriteľ uzavrel s odporkyňou Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Predmetnou dohodou došlo k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán čo do spôsobu plnenia záväzku. Súd má za to, že napriek tejto zmene záväzku je potrebné zmluvu, ktorá je právnym dôvodom uznania záväzku odporkyňou ( čl. 2.1 Dohody z 25.01.2011) považovať aj naďalej za spotrebiteľskú zmluvu a navrhovateľa je potrebné považovať za dodávateľa. Ak navrhovateľ ako dodávateľ uzavrel s odporkyňou dohodu o uznaní záväzku, možno považovať takúto dohodu za zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (začala plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota) a preto je neplatná podľa § 53 ods. 5 O.z. V zmysle spotrebiteľskej judikatúry spotrebiteľské zmluvy majú byť vyvážené, pričom ak dôjde k pochybnostiam o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a možnému rôznemu výkladu, platí výklad, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti podmienky.
Vzhľadom na to, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľský, posudzuje sa s prihliadnutím na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z (predtým zák.č.634/1992Zb.). Podľa § 7 ods.2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V tomto smere súd považuje uzavretie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 25.01.2011 za uplatnenie nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného formulára, do ktorého sa doplnili len údaje o odporkyni (súčasťou tohto formulára bolo aj ustanovenie, že odporkyňa uznáva premlčaný dlh). Navrhovateľ nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno), že odporkyni boli pri uzatváraní Dohody vysvetlené, (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti), následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžky premlčacej doby, čím podľa názoru súdu došlo k narušeniu ekonomického správania sa odporkyne ako priemerného spotrebiteľa. Súdu je z rozhodovacej činnosti zrejmé, že navrhovateľ nakupuje premlčané pohľadávky a necháva dohody o uznaní záväzku podpisovať s úmyslom vymôcť inak premlčané pohľadávky na úkor spotrebiteľa. Súd má za to, že k podpisu dohody o uznaní záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto jednostranný právny úkon je potom potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatný, neexistujúci a nespôsobujúci následky, t.j. v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku, čo má za následok, že v danom prípade je premlčacia lehota 3-ročná (resp. 4-ročná podľa ObZ). Premlčacia lehota začala v danom prípade plynúť 01.03.2006, deň po splatnosti pohľadávky (zo spisu vyplýva, že pohľadávka sa stala splatnou 28.02.2006) a uplynula 01.03.2009 (resp. 01.03.2010). Navrhovateľ podal žalobu na súd
23.02.2012. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa (resp. vedľajší účastník) vzniesla námietku premlčania, súd na ňu prihliadol a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila. Súd zároveň nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešnej odporkyne, ktorý si síce uplatnil náhradu trov konania podaním z 26. 4. 2012 (doručené súdu 30. 4. 2012 - č. l. 29), avšak právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý bol na pojednávanie na deň 27. 11. 2013 riadne predvolaný ( predvolanie prevzal 7. 11. 2013) si trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na citované ustanovenie súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1, O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. (§ 205 ods. 2, O.s.p.)