Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/650/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobkýň 1/ O. K., bytom G. K. Z. č. XXX, občianky SR, 2/ L. G., bytom G. K. Z. - I., občianky Slovenskej republiky, oboch zastúpených S.. X. I., bytom H. č. XXX proti žalovanému W. T., bytom G., E. č. XXXX/X, štátnemu občanovi SR, zastúpenému Z.. Z. E., M. H. E. & K., so sídlom v G., V. J.. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného N. G. XX, F.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2013, č.k. -152, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyne 1/, 2/ sú podielové spoluvlastníčky, každá v podiele 1/8 EKN parcely č. XXXX - orná pôda o výmere XX.. S., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J. O.. Žalobkyniam náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že právna predchodkyňa žalobkýň, a to pôvodná žalobkyňa bola spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 1, a to na základe rozhodnutia v dedičskom konaní, ktoré viedlo bývalé Štátne notárstvo v Y. pod sp.zn. D 1758/71. Nemal preukázané, že by v pôvodnom katastrálnom území K., resp. J. O., došlo v minulosti ku komasácii, ktorá by sa týkala pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX/X. Hoci vedľajší účastník na strane žalovaného tvrdil, že v dôsledku komasácie dostali právni predchodcovia žalobkýň za pôvodnú parcelu č. XX/X náhradné pozemky, túto skutočnosť sa mu v konaní preukázať nepodarilo. Vedľajší účastník nevedel presne uviesť, v ktorom období konkrétne mala komasácia prebehnúť a ktorých katastrálnych území sa týkala. Nepovažoval preto za potrebné doplniť navrhované dokazovania a s prihliadnutím na to, že k veci sa vyjadrovala príslušná Správa katastra F. a nepotvrdila, že by parcela č. XX/X bola predmetom akejkoľvek komasácie. Za dostatočný základ, preukazujúci vlastníctvo, považoval výpis z pozemkovej knihy, a to zápisnicu č. XXX, kat. úz. K., s tým, že zápisy z pozemnostných hárkov nie sú podkladom pre založenie vlastníckych vzťahov, keďže preukazujú iba dobromyseľnosť pri vstupe do držby konkrétnej nehnuteľnosti. Nepovažoval rovnako za relevantnú námietku žalovaného ohľadne okruhu účastníkov, s tým, že účastníkmi by mali byť všetci spoluvlastníci, ktorí boli uvedení v pozemnoknižnej vložke č. XXX, pretože jediným vlastníkom spornej nehnuteľnosti je toho času žalovaný. Žalobkyne tak podľa súdu splnili podmienku vyplývajúcu z § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého je možné domáhať sa určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, len ak je na tom naliehavý právny záujem. Tento záujem považoval súd prvého stupňa za preukázaný, keďže bez požadovaného určenia zostáva právne postavenie žalobkýň neisté.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/, c/, a/ O.s.p.

Súdu prvého stupňa vyčítal, že hoci v konaní vykonal ako listinný dôkaz dedičské rozhodnutie, ktoré vydalo bývalé Štátne notárstvo v Trenčíne pod sp.zn. D 1758/71, nevykonal žiaden taký dôkaz, z ktorého by bol zrejmý nadobúdací titul práva právnych predchodcov žalobcov k spornej nehnuteľnosti, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo od „židov“. Právny predchodca žalovaného, t.j. Slovenská republika, odvodzuje však svoje vlastnícke právo z prechodu židovského majetku na štát. Súd preto nepostupoval správne, ak z hľadiska dokazovania v prípade preukazovania nadobudnutia vlastníctva právnymi predchodcami žalobcov sa uspokojil s dedičským rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Y. z roku 1971. Považoval za vyššiu dôkaznú schopnosť nadobúdací titul žalovaného, ktorým je zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva, ktorú uzavrel žalovaný ako nadobúdateľ a vedľajší účastník na strane žalovaného v roku 2010. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nepreskúmateľný, v dôsledku čoho malo dôjsť k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 205 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Vyslovil názor, že odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle uvedeného ustanovenia treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok. O naplnenie tohto dôvodu pred súdom dôjde vždy v prípadoch, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu O.s.p., a to najmä právo predniesť svoje návrhy, vyjadrovať sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom alebo svedkom a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej súčasťou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces je, aby súd vo veci na skutkový stav aplikoval platný a účinný právny predpis, objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných právnych predpisov v zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa zaoberal vecou tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu. Poukázal aj na prax Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka, a preto porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania a zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa týmito princípmi neriadil, keď neodôvodnil podstatné tvrdenia, na ktorých založil svoj rozsudok a súčasne sa nevysporiadal nielen s argumentmi účastníkov konania, ktoré boli relevantné, ale ani so svojimi vlastnými právnymi závermi prezentovanými v tomto konaní. V dôsledku absencie náležitého a riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nie je možné identifikovať, na podklade akej úvahy a právneho posúdenia prvostupňový súd dospel k záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov, konkrétne o tom, ako nadobudli vlastnícke právo K. O. a L. O., a preto je nevyhnutné, aby sa touto otázkou zaoberal a následne aby sa s ňou aj vysporiadal, teda aby výslovne identifikoval, na podklade akých zistení a ako dospel k svojmu záveru - k skutkovému zisteniu.

Žalobníčky sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaný vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), c/ (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. považuje žalovaný vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). V tejto súvislosti cituje rozhodnutia Ústavného ako aj Najvyššieho súdu, týkajúce sa danej problematiky, z ktorých vyvodzuje všeobecne známe a akceptovateľné zásady, ktoré má súd v občianskom súdnom konaní dodržiavať, najmä v súvislosti s odôvodnením svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o konkrétne porušenie tejto povinnosti zo strany súdu prvého stupňa, tak uvádza v závere odvolania tú skutočnosť, že v dôsledku absencie náležitého a riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné identifikovať, na podklade akej úvahy a právneho posúdenia prvostupňový súd dospel k záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobníčiek.

Krajský súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa na otázku nadobudnutia vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobníčiek vykonal dokazovanie listinným dôkazom, a to dedičským rozhodnutím, ktoré vydalo bývalé Štátne notárstvo v Y. pod sp.zn. D 1758/71, čo uznáva aj žalovaný vo svojom odvolaní.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však jednoznačne vyplýva, že sa oboznámil aj s výpisom z pozemkovej knihy, a to zápisnice č. XXX kat. úz. K., v ktorom je pozemnoknižná parcela č. XX/X, ktorá je totožná s parcelou XXXX, tvoriacou predmet konania, sú ako spoluvlastníci zapísaní pod B12 S. S. v 1, D. S. v X, K. O. v X a L. O. (právna predchodkyňa žalobníčiek) v 1. Žalobníčky tak odvodzujú svoje vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo od zápisu v pozemkovej knihe. Podľa uhorského práva platného na území SR do roku 1950 sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo na základe zápisu do pozemkovej knihy, ktorý mal konštitutívny charakter. Neplatnosť zápisu bolo možné uplatniť výlučne žalobou do troch rokov od jeho uskutočnenia.

Právna predchodkyňa žalobníčiek tak nadobudla svoje vlastnícke právo zápisom do pozemkovej knihy, a preto je bezvýznamné zisťovanie, ako aj tvrdenia o jej právnych predchodcoch, ako aj motívoch alebo okolnostiach nadobudnutia, resp. zápisu do pozemkovej knihy.

Podiel L. O., rod. H., zapísaný v zápisnici č. XXX kat. úz. K. pod B12d nadobudla na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Y. zo dňa 27.04.1972 č.k. D 1758/71-17 Z. I., rod. O., bytom Y. Y., K. XXX, ktorá aj podala žalobu o určenie vlastníctva. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že v priebehu konania zomrela a dedičkami po nej sú žalobníčky v rovnakých dieloch.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň vyplýva, že súd prvého stupňa nemal v konaní preukázané tvrdenie zmeny vlastníctva, zapísaného na predmetnú parcelu v pozemkovej knihe na iné osoby v dôsledku komasácie.

S takýmto záverom sa po preskúmaní veci stotožňuje aj odvolací súd, s poukazom na to, že v konaní nebolo - najmä z vyjadrení správy katastra, preukázané ukončenie komasácie a nové zápisy vlastníckych práv v dôsledku komasácie. Tvrdenia o pravdepodobnosti ukončenia tým spôsobom, že právnym predchodcom žalobníčiek mali byť pridelené iné parcele, neboli preukázané.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne vyporiadal aj s otázkou namietaného okruhu účastníkov konania, ako aj váhy tzv. pozemnostných hárkov, z ktorých vychádzala komisia ROEP.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa tak obsahuje náležitosti upravené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd povinnosť v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní akým spôsobom malo byť porušené jeho právo vyjadrovať sa k rozhodným skutočnostiam označovať navrhované dôkazné prostriedky a pod., ktoré by mu mali znemožniť vykonať v priebehu konania práva, ktoré mu priznáva O.s.p.

Odvolací súd tak nepovažoval za opodstatnene uplatnený dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

Citovaný dôvod na odvolanie tak obsahuje povinnosť, jednak súdu, vykonať dôkaz navrhnutý účastníkmi, avšak nie každý, ale taký, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť vo veci samej.

V prejednávanej veci v priebehu konania a aj v závere pojednávania pred vyhlásením rozhodnutia navrhol žalovaný vyžiadať „spätnú identifikáciu pozemkov identifikovaných vo vyjadrení SPF zo dňa 19.03.2013, resp. novomeračský operát pozemkového katastra z roku 1943“.

Súd prvého stupňa v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, z akých dôvodov nepovažoval za potrebné vykonanie takto navrhovaných dôkazov. S týmto názorom súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nebol uplatnený opodstatnene.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesu účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci žalovaný v odvolaní robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva žalovaným.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 132 O.s.p., keď z hľadiska závažnosti považoval za podstatný listinný dôkaz, a to zápis vlastníctva právnej predchodkyne žalobníčiek v pozemkovej knihe a ustálil, že žalovanému sa nepodarilo preukázať nadobudnutie vlastníctva od pôvodných vlastníkov jeho právnym predchodcom, od ktorého nadobudol predmetný pozemok zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva.

Za opodstatnene uplatnený nepovažuje odvolací súd ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Za nesprávne právne posúdenie veci sa podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci zistil preskúmaním odvolací súd, že súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľky naliehavý právny záujem osvedčili potrebou dosiahnuť zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností ohľadne podielu pozemkov nadobudnutých dedením. Bola splnená zároveň aj požiadavka zákona č. 162/1995 Z.z., ktorý vyžaduje, aby verejná listina, ktorou je aj rozsudok, obsahovala všetky údaje potrebné na záznam podľa § 34 citovaného zákona, a teda nestačí žaloba o neplatnosť zmluvy, pretože takáto žaloba a výsledok dosiahnutý na jej základe by vo vzťahu ku katastru nehnuteľností neriešil otázku záznamu konštatujúceho vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu v dôsledku súdneho rozhodnutia.

Za správne právne posúdenie treba považovať aj odkaz na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa súdnej praxe žalobu o určenie vlastníctva podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je potrebné považovať za druh vlastníckej žaloby.

Závery súdu prvého stupňa pre rozhodnutie vo veci samej sú v súlade s ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. V každom z týchto prípadov však platí, že vlastníctvo možno platne nadobudnúť len od vlastníka veci.

V prejednávanej veci sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať akým spôsobom nadobudol jeho právny predchodca vlastníctvo k predmetnej časti pozemku od spoluvlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe. Právny predchodca žalovaného tak previedol na žalovaného viac práv, než sám mal.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní boli tak opäť úspešné žalobníčky, ktoré by mali v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním im trovy nevznikli, a preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .