Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cbi/3/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, právne zastúpený Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., advokátom, Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom proti žalovanej: JUDr. Martina Mrázová, Šoltésovej 20, Bratislava, správca úpadcu TAZ, a.s., v konkurze, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: MYKA spol. s r.o., so sídlom M.R.Štefánika 73, Žilina, IČO: 31 586 091, právne zastúpený JUDr. Petrom Kubikom, advokátom, Poľná 9, Dunajská Streda, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.210.774,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.210.774,30 eur od 21.11.2008 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa konanie z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 30.516,85 eur na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 11,84 eur na účet Okresného súdu Trnava vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 11,84 eur na účet Okresného súdu Trnava vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 16.5.2011 (pôvodne vzájomný návrh vylúčený na samostatné konanie z konania tunajšieho súdu sp. zn. ), domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému JUDr. Dušanovi Pohovejovi (právnemu predchodcovi žalovanej) zaplatiť mu istinu vo výške 2.334.269,67 eur (70.322.208,-Sk) a riadne úroky z nájmov v sume dodatočne vyčíslenej žalovaným podľa zistení súdu. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.09.2007 č.k.: -70 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - Trnavské automobilové závody, štátny podnik a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička. V súlade s ust. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s ust. ZoKR a v spojení s ust. z.č. uznesenie o vyhlásení

konkurzu nadobudlo vykonateľnosť dňa 19.09.2007; uvedený deň (19.09.2007) je nasledujúcim dňom po dni zverejnenia Uznesenia v Obchodnom vestníku č. 180B/2007 zo dňa 18.09.2007. Dňa 12.12.2007 Okresný súd Trnava vydal uznesenie, č.k.: -823 o výmene správcu. Za nového správcu bol ustanovený Mgr. Ing. Pavol Korytár. Žalovaný sa v konaní tunajšieho súdu sp.zn.: domáhal vylúčenia majetku zapísaného predchádzajúcim správcom Mgr. Ondreičkom do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, ktorý je zapísaný v súpise všeobecnej podstaty ako:

W.J.J.J.E.J.J.J.(ďalej len „Byty“)

- D.Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že spoločnosť TAZ, a.s. v konkurze nikdy nenadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným v súpise všeobecnej podstaty úpadcu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.1999, č.k.: bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - TAZ, a.s. v konkurze a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Pohovej. V danom prípade postupom právnych predchodcov spoločnosti TAZ, a.s., ako aj postupom spoločnosti TAZ, a.s., došlo k zásahu do užívacieho práva úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik ako vlastníka nehnuteľností (resp. subjektu s dielčim právom užívania, právom hospodárenia). Podľa zistení žalobcu, všetky nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik sú užívané tretími osobami a JUDr. Pohovej prijíma platby („nájomné“) za prenechanie užívacieho práva („nájom“) k predmetným nehnuteľnostiam od tretích osôb („nájomcov“). Platby nájomného za užívanie nehnuteľností sú plnením od tretích osôb („nájomcov“) v prospech spoločnosti TAZ, a.s., nevlastníka, ktoré treba považovať za bezdôvodné obohatenie prijaté bez právneho dôvodu a to na úkor úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik. V súlade s uvedenými skutočnosťami a v zmysle ust. má úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a má právo požadovať od žalovanej ako súčasnej správkyne konkurznej podstaty spoločnosti TAZ, a.s. vydanie, zaplatenie peňažnej sumy vo výške rovnajúcej sa peňažným platbám, ktoré prijal či už predchádzajúci správca JUDr. Pohovej alebo žalovaná ako správca spoločnosti TAZ, a.s. titulom „nájomného“ za „prenechanie užívacieho práva“ k nehnuteľnostiam. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik zisťoval výšku nájomného prijatého žalovanou (resp. predchádzajúcim správcom) ako správcom konkurznej podstaty spoločnosti TAZ, a.s. od tretích osôb (nájomcov) a to na základe písomných žiadostí a výziev žalovaného na poskytnutie súčinnosti. Ako vyplýva z dokladov predložených zo strany SMM Trnava, s.r.o. správca JUDr. Pohovej prijal úhrady nájomného za užívanie Bytov vydaný Správou katastra Trnava za obdobie od septembra roku 2000 do 31.12.2006 spolu vo výške 828.895,73 eur (24.971.313,-Sk) Ako vyplýva z dokladov predložených zo strany Ľ. Križana, JUDr. Pohovej prijal úhrady nájomného za užívanie stavby - INTERNÁT a nájomného za užívanie stavby - Ubytovňa za obdobie od marca 2006 do marca 2008 spolu vo výške za Internát vo výše 113.762,19 eur (3.427.200,-Sk) a za Ubytovňu vo výške 113.762,19 eur (3.427.200,-Sk)

JUDr. Pohovej ako správca spoločnosti TAZ, a.s. prijal peňažné platby „nájomného“ od tretích osôb celkom v sume 1.056.420,10 eur (31.825.713,-Sk), pričom táto suma pozostáva z „nájomného“ prijatého za „prenájom“ bytov v období od septembra 2000 do 31.12.2006 a za prenájom stavieb Internátu a Administratívnej budovy v období od marca 2006 do marca 2008; uvedená suma je prijatým bezdôvodným obohatením. JUDr. Pohovej taktiež užíval stavbu - Administratívnu budovu. Žalobca nemá porovnávacie údaje o sumách prijatého nájomného za túto stavbu. Prehľad odhadovaných prijatých platieb nájomného za Byty, Ubytovňu, Internát

1 Nájomné Byty 1.1.2007 - 29.2.2008 8 080 095,00

2 Nájomné Ubytovňa 1.1.2000 - 28.2.2006 8 996 400,00

3 Nájomné Internát 1.1.2000 - 28.2.2006 8 996 400,00

4 Nájomné Admin. b. 1.1.2000 - 29.2.2008 12 423 600,00

Celkom prijaté 38 496 495,00

V súlade s ust. , žalovaný je povinný vydať všetko, čo prijal titulom „nájomného“ za „prenechanie užívacieho práva“ k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca si celkom

uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.334.269,67 eur (70.322.208,-Sk), ktorá je súčtom všetkých vyššie uvedených súm za užívanie bytov, internátu, ubytovne a administratívnej budovy za obdobie od roku 2000 do 29.02.2008. V súlade s ust. , s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Podľa zistení žalobcu, správca úpadcu TAZ, a.s. nebol dobromyseľný v prípade prijatia úhrad „nájomného“ za prenechanie „užívacieho práva“ tretím osobám, pretože o dôvodoch absolútnej neplatnosti prevodov vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, mal vedomosť z obsahu žaloby z roku 1999, vedenej v spore na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva ako aj z obsahu žaloby z roku 2000 vedenej v excindančnom spore na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Správca úpadcu TAZ, a.s. sa bezdôvodne obohatil aj na výnosoch z prijatého nájomného a to aspoň v sume riadnych úrokov z prijatého nájomného.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.3.2008 (č.l. 72 spisu) sa obšírnejšie vyjadril k prevodu vlastníckeho práva sporných nehnuteľností a najmä k vkladu týchto nehnuteľností do základného imania jeho právneho predchodcu, ktorý bol podľa jeho názoru vykonaný v súlade so zákonom, a preto je aj žaloba o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty (konanie sp. zn. ) dôvodná a nehnuteľnosti boli zaradené do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik neoprávnene. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov žalobcu za obdobie pred 17.3.2006 z dôvodu uplynutia dvoj ročnej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

Uznesením č.k. zo dňa 1.7.2008 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania tunajšieho súdu sp. zn. nakoľko až po ukončení tohto konania bude jasné, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností a či vôbec prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia.

Písomným podaním zo dňa 26.7.2010 (č.l. 127) oznámila spoločnosť MYKA spol. s r.o., že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. V podaní vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu a námietku premlčania a preto žiadal žalobu zamietnuť.

Žalobca v písomnom doplnení žaloby zo dňa 21.6.2013 (č.l. 197 spisu) uviedol, že dňa 21.12.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. Správca tohto úpadcu zapísal do súpisu podstaty aj majetok, z ktorého vydanie úžitkov je požadovaných v danom konaní. Odo dňa zapísania majetku do súpisu podstaty úpadcu TAZ, a.s. žalovaný Nehnuteľnosti držal, užíval, a bral z Nehnuteľností úžitky predstavujúce nájomné platené osobami užívajúcimi byty a nebytové priestory. Dňa 16.10.2007 právny predchodca žalobcu - správca JUDr. Peter Ondreička zapísal totožné nehnuteľnosti do súpisu majetku podstát úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Dňa 26.11.2007 podal žalovaný žalobu o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. - 653 zamietol žalobu správcu úpadcu TAZ, a.s., o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik TAZ, š.p.. Dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -767 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. - 653 zo dňa 26.03.2008. Rozsudok Krajského súdu v Trnave (v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava) nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2008. Dňom zapísania majetku do súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. vzniklo podľa ustálenej judikatúry správcovi úpadcu TAZ, a.s. oprávnenie nielen majetok speňažiť (§ 18 ZKV, § 76 ZoKR), ale tento majetok aj držať a požívať jeho plody. Toto oprávnenie sa priamo odvodzuje z účinkov súpisu. Len čo je totiž majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu (§ 76 ods. 1, štvrtá veta ZoKR). Nie je pritom rozhodujúce, kto je vlastníkom takýchto nehnuteľností. Preto i skutočný vlastník, ktorého majetok je zapísaný do súpisu, nemá právny nárok na držbu takejto veci a ani na poberanie úžitkov z nej. Obrana jeho vlastníckych (alebo iných) práv je možná len postupom upraveným osobitným zákonom, a to vo forme žaloby o vylúčenie veci zo súpisu (§ 19 ods. 2 ZKV, § 78 ods. 3 ZoKR). I tam, kde bola prenajatá vec vo vlastníctve tretej osoby zapísaná do súpisu podstaty úpadcu postupom podľa § 19 ods. 1 ZKV, resp. § 78 ods. 1 ZoKR, sa na takúto vec nazerá na účely konkurzu ako na úpadcov majetok. Od tejto skutočnosti sa odvodzuje aj právo správcu konkurznej podstaty inkasovať nájomné (z už uzavretých nájomných zmlúv) do konkurznej podstaty úpadcu (R

43/2008 a rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 20. 5. 2010). V prípade kolízie zápisu toho istého majetku do súpisu majetku viacerých úpadcov judikatúra dospela k riešeniu, že práva a povinnosť spojené so súpisom majetku svedčia až do rozhodnutia tomu správcovi, ktorý majetok zapísal do súpisu ako prvý. Takýto správca je i v priebehu sporu o vylúčenie veci zo súpisu oprávnený vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky (napr. ju prenajímať a inkasovať nájomné), a to bez zreteľa k tomu, či je úpadca vlastníkom veci (rozsudok NS ČR (R 27/2003)). Žalovaný ďalej poukázal, na ustanovenia , prvá veta a a na tú skutočnosť, že správca úpadcu TAZ, a.s., vzhľadom na súdne konania na OS Trnava (začaté v roku 1999, o určenie vlastníckeho práva) a na KS v Bratislave (vylúčenie nehnuteľností zo súpisu TAZ, a.s..), v ktorých bolo spochybnené vlastnícke právo TAZ, a.s., správca TAZ, a.s., nemohol byť, najneskôr od roku 2000, dobromyseľný v otázke držby a nakladania so sporným majetkom zapísaným v súpise podstát úpadcu TAZ, a.s.. Správca ktorý následne spor o vylúčenie majetku zo súpisu prehrá, je povinný spolu s vecou (nehnuteľnosťou) vydať aj jej úžitky (nájomné a pod.), pretože nebol (objektívne nemohol byť) dobromyseľný v otázke ich poberania. V danej veci je pritom nesporné, že správca TAZ, a.s., preukázateľne nájomné poberal. Správca úpadcu TAZ, a.s. bol až do právoplatného rozhodnutia v konaní o vylúčení veci zo súpisu oprávnený nájomné prijímať. Z uvedeného dôvodu preto osoba, ktorej by svedčalo právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, nemala nárok požadovať vydanie tohto plnenia (predstavujúceho fructus civiles veci zapísanej v súpise), a i prípadná žaloba s takýmto nárokom by musela byť nevyhnutne zamietnutá. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol (mohol vzniknúť) až okamihom právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení/nevylúčení majetku zo súpisu. Až týmto okamihom odpadol právny dôvod poberania nájomného správcom TAZ., a.s. a vznikla mu povinnosť vylúčiť takýto majetok zo súpisu a úspešnému účastníkovi konania (žalobcovi) nárok na odovzdanie veci a súčasne aj nárok na vydanie úžitkov z vecí, ktoré boli takto nesprávne v súpise zapísané. V prípade existencie zápisu toho istého majetku v súpise majetku viacerých úpadcov, vzniká povinnosť vydať majetok a k nemu prislúchajúce úžitky tomu správcovi, ktorý bol v konaní o vylúčení majetku zo súpisu neúspešný (v tejto veci povinnosť správcu TAZ, a.s., vydať veci aj s ich prírastkami žalobcovi), a to v najneskôr v deň nasledujúci po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Deň nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia je zároveň prvým dňom, kedy možno nárok (na vydanie veci a bezdôvodného obohatenia) uplatniť na súde, t.j. je prvým dňom premlčacej lehoty. Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu možno hovoriť o neoprávnenom obohatení, pretože týmto dňom odpadne právny dôvod, na základe ktorého správca oprávnene požíval a bral úžitky z vecí zapísaných v súpise (legitimita takéhoto poberania je odvodená zo zapísania veci do súpisu), i keď zapísanie tohto majetku bolo sporné. Až od tohto dňa je preto možné počítať aj subjektívnu a objektívnu lehotu na uplatnenie predmetného práva (vydania bezdôvodného obohatenia), za splnenia ďalších všeobecných podmienok premlčania podľa , t.j. od kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu (pozn. nepostačuje, ak sa oprávnený mohol objektívne dozvedieť i pri vynaložení potrebnej starostlivosti, zákon vyžaduje preukázateľnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení, a to najmä o jej druhu a výške) a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa žalobcu nie je akceptovateľný právny názor, že premlčacia lehota na vydanie plnenia uplynula v trojročnej lehote po tom, čo správca, ktorý mal nehnuteľnosti v súpise, platby nájomného prijal. Je neprijateľné, aby premlčacia lehota uplynula ešte skôr, ako oprávnenej osobe vznikol nárok uplatniť si svoje právo súdnou cestou. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalobca doposiaľ nepozná presnú výšku žalovaným prijatých úžitkov (a to bez ohľadu na to, že žalobca vie, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohacoval), a preto subjektívna lehota vo vzťahu k dielčím nárokom uplatneným vzájomným návrhom ešte vôbec nezačala plynúť. Právo (na vydanie bezdôvodného obohatenia) sa mohlo podľa po prvý krát uplatniť až dňa 21.11.2008, t.j. deň nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č.k. -653 zo dňa 26.03.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -767 zo dňa 23.09.2008, keďže tento deň predstavuje deň nasledujúci po odpadnutí právneho dôvodu, na základe ktorého správca TAZ, a.s., poberal nájomné.

Žalobca v písomnom doplnení žaloby zo dňa 20.11.2013 na základe poskytnutej súčinnosti správcu úpadcu TAZ, a.s., špecifikoval výšku uplatneného nároku tak, že pri bytových domoch - bytoch došlo k prijatiu plnenia (nájomného) správcom úpadcu TAZ, a.s., za obdobie od roku 2000 do 29.2.2008 spolu vo výške 1.304.342,16 eur, pri bytových domoch - nebytových priestorov došlo k prijatiu plnenia za obdobie od roku 2000 do 29.2.2009 spolu vo výške 17.763,07 eur, pri budove ubytovňa došlo k prijatiu plnenia za obdobie od roku 2000 do 29.2.2008 spolu vo výške 304.335,87 eur, pri budove internát došlo k prijatiu plnenia za obdobie od roku 2003 do 29.2.2008 spolu vo výške 357.962,13 eur, pri budove VVZ

(Administratívna budova) došlo prijatiu plnenia za obdobie od roku 2000 do 29.2.2008 spolu vo výške 226.371,07 eur. Spolu za všetky nehnuteľnosti správca úpadcu TAZ, a.s., prijal plnenia za obdobie roku 2000 až 29.2.2008 vo výške 2.210.774,30 eur. Vzhľadom k tomu, že výška prijatého plnenia (ktorej časť bola žalobcom pri podávaní žaloby a špecifikovaní výšky nároku v žalobe určená odhadom) bola ustálená na výšku 2.210.774,30 eur až v priebehu konania zobral žalobca svoju žalobu vo zvyšnej časti 123.495,37 eur späť (2.334.269,67 eur -2.210.774,30 eur). Zároveň žalobca špecifikoval žiadaný úrok z omeškania tak, že tento žiadal priznať odo dňa 20.3.2008 vo výške 8,5 % do zaplatenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -767, prehľadom špecifikácie prijatých platieb za tie ktoré nehnuteľnosti za rozhodné obdobie, obchodným vestníkom obsahujúcim súpis všeobecnej podtaty, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že právnym titulom na základe ktorého žalobca žiada priznať uplatnený nárok je bezdôvodné obohatenie úpadcu TAZ a.s. v konkurze, ktorého je žalovaná v súčasnosti správcom. Tak ako bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , právny predchodca žalovanej, správca JUDr. Pohovej v procesnom postavení žalobcu nebol v tomto konaní úspešný so svojim nárokom na vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu TAZ š.p., keď nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tohto konania. Ako sa v tomto konaní preukázalo, TAZ a.s. nikdy platne nenadobudla vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Správca JUDr. Pohovej zapísal nehnuteľnosti do súpisu TAZ a.s., pričom zapísanie tohto majetku do súpisu je vždy na právnom posúdení správcu ustanoveného v tom ktorom konkurznom konaní. Odo dňa zapísania majetku do súpisu je správca oprávnený nielen uvedený majetok speňažiť ale tento majetok aj držať a užívať a požívať jeho plody. Toto oprávnenie sa priamo odvodzuje z účinkov zapísania majetku do súpisu len čo je totiž majetok zapísaný do súpisu iná osoba ako správca, nie je oprávnená s takýmto majetkom nakladať. Právny dôvod na základe ktorého žalovaný prijímal nájomné z majetku zapísaného do súpisu TAZ a.s. odpadol dňom právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a to bolo ku dňu 20.11.2008. Deň nasledujúci je prvým dňom kedy mohol žalobca požadovať nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré však nevydal a preto sa dostal do omeškania. Všetky výťažky z bezdôvodného obohatenia predstavujúce výťažky z nájmov a týkajú výhradne nehnuteľností, ktoré boli predmetom žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu vedenom pod sp. zn. a v odôvodnení ktorého rozhodnutia sa ustálilo, že vlastníctvo všetkých týchto nehnuteľností neprešlo na úpadcu TAZ, a.s. S poukazom na uvedené uplatnený nárok v celom jeho rozsahu nie je premlčaný, keď k uplatneniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo počas plynutia premlčacej lehoty. Lehota začala plynúť od 21.11.2008. V tento deň mohol žalobca po prvýkrát svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť žalobou, ktorú podal vo forme vzájomného návrhu na súd dňa 17.3.2008. K námietke nepríslušnosti tunajšieho súdu prejednať a rozhodnúť danú vec vznesenú zo strany vedľajšieho účastníka právny zástupca uviedol, že Okresný súd Trnava je vecne a miestne príslušný a to z dôvodov, že konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. bolo konaním kde bola daná osobitná miestna príslušnosť podľa , zároveň konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia je konaním kde nie je daná osobitná miestna príslušnosť podľa S poukazom na súd ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o vzájomnom návrhu odporcu, to znamená, ak pri vzájomnom návrhu išlo o vec kde je daná osobitná miestna príslušnosť výlučná nebol by na konanie príslušný súd konajúci v pôvodnej veci, v ktorej sa vzájomný návrh uplatniť. Keďže však v tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je daná osobitná miestna príslušnosť, je na konanie príslušný súd, ktorý začal pôvodné konanie, v tomto prípade konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, vecne a miestne príslušným je preto bez pochybností Okresný súd Trnava. Pri nájomnom za byty žiada žalobca o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od septembra 2000, keďže až od tohto mesiaca sa podarilo žalobcovi preukázateľne vyčísliť sumu, ktorú žalovaný poberá. Pri nájomnom za nebytové priestory v bytových domoch požadujeme nájomné od 1.1.2000, keďže už od tohto obdobia mal žalovaný uzatvorené nájomné zmluvy a z týchto nájomné poberal. Pri budove internátu - hoteli Trnava žalobca pôvodne žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia od 1.1.2000, keďže mal za to, že už v tomto období mal žalovaný uzatvorené nájomné zmluvy a z týchto zmlúv nájomné poberal. Až dodatočne pri poskytnutí súčinnosti žalovaným žalobca zistil, že nájom bol poberaný až od januára 2003, tak ako

vyplýva zo špecifikácie žalobcu zo dňa 20.11.2013. V prípade administratívnej budovy - VVZ žalobca takisto žiadal a žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia od 1.1.2000, keď v tomto období mal žalovaný uzatvorenú nájomnú zmluvu a z tejto poberal nájomné. U všetkých týchto nehnuteľností žalobca vyčíslil svoj nárok do konca februára 2008, keďže tento nárok uplatnil v marci 2008 a po tomto období k ďalšiemu rozšíreniu nárokov nedošlo aj keď vedomosti žalobcu k bezdôvodnému obohacovaniu na strane žalovaného dochádzalo až do konca roku 2008.

Žalovaná v konaní uviedla, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca nepreukázal vznik nároku na bezdôvodné obohatenie t.j. nepreukázal, že by malo ísť o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo z neplatného právneho úkonu, alebo právneho dôvodu, ktorý odpadol a to z dôvodu, že zapísanie majetku do podstaty je a bolo vykonané v súlade so ZKV a záver o skutočnosti, že s týmto majetkom je správca oprávnený bez ďalšieho nakladať, vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. . Na dotaz súdu uviedla, že rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. vo veci samej je jej známe, z jeho obsahom je oboznámená, zobrala ho na vedomie. Ďalej uviedla, že rozporuje vznik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a to jednak z dôvodov, že nenastala žiadna právna skutočnosť, ktorá by takýto záver odôvodňovala, poukazujem na to, že ak žalobca tvrdil, že mu svedčí vlastnícke právo k spornému majetku, tvrdil tak v rozpore so zákonom o štátnom podniku, kde pri štátnom podniku môže svedčiť jedine výkon správy k tomuto majetku. Vzhľadom na nenaplnenie skutkových predpokladov pre povinnosť vydať plnenie v zmysle žalobného návrhu na strane žalovaného a to z dôvodu, že tento bol oprávnený s majetkom nakladať, prijímať úžitky a tieto patria a sú určené výlučne pre uspokojenie nárokov konkurzných veriteľov prihlásených do konania na KS Bratislava, nie je možné priznať uplatnenému nároku právnu ochranu v zmysle vyjadrení a písomných podaní žalobcu. K námietke premlčania uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s písomným podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 27.7.2010, v ktorom uviedol, že ak by sa aj pripustilo, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo, premlčí sa za 2 roky, odkedy sa oprávnený dozvie, že k tomuto úkonu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Na rozdiel od tvrdení žalobcu uviedla, že informácia o tejto skutočnosti nastala dňa 29.10.2007, keď do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu boli zaradené predmetné nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu preto rovnako ako vedľajší účastník uplatňuje námietku premlčania v zhode s vyjadrením vedľajšieho účastníka za obdobie od roku 2001 až 2005, preto nie je možné tieto nároky z dôvodu uplatnenej námietky priznať. Čo sa týka vyčíslenia úroku z omeškania, tieto nie je možné právne priznať za požadované obdobie, nakoľko nároky zanikli rovnako ako zanikla vymáhateľnosť uplatnenej istiny titulom premlčania.

Z rozsudku tunajšieho súdu -653 zo dňa 26.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -767 zo dňa 23.9.2008 súd zistil, že predmetom daného konania bolo na základe žaloby JUDr. Pohoveja ako správcu úpadcu TAZ, a.s., vylúčenie majetku (totožných nehnuteľností, ktoré sú predmetom aj konania sp. zn. ) zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, pričom žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by spoločnosť TAZ, a.s., niekedy bola vlastníkom tohto majetku (sporných nehnuteľností) a ani sa nimi nikdy nestala, tým žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.11.2008.

Z Obchodného vestníku č. OV súd zistil že v súpise všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, v konkurze, sú zapísané všetky totožné nehnuteľnosti v súvislosti s ktorými je v tomto konaní žiadané vydanie bezdôvodného obohatenia. Nehnuteľnosti sú zapísané s poznámkou sporného zápisu pre tretiu osobu: TAZ, a.s.,

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo ( ).

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z výpovedí účastníkov, listinných dôkazov mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.1999, č.k.: bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - TAZ, a.s. v konkurze a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Dušan Pohovej, ktorý zapísal do súpisu podstaty aj majetok, z ktorého vydanie úžitkov je požadovaných v danom konaní. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.09.2007 č.k.: -70 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - Trnavské automobilové závody, štátny podnik a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička, ktorý dňa 16.10.2007 zapísal totožné nehnuteľnosti do súpisu majetku podstát úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Dňa 26.11.2007 podal JUDr. Pohovej žalobu o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: -653 zo dňa 26.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.: -767 zo dňa 23.9.2008 súd žalobu o vylúčenie majetku (totožných nehnuteľností, ktoré sú predmetom aj konania sp. zn. ) zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že spoločnosť TAZ, a.s., nikdy nebola vlastníkom tohto majetku (sporných nehnuteľností). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.11.2008. Žalobca v konaní tvrdil, že všetky predmetné nehnuteľnosti, sú užívané tretími osobami a správca JUDr. Pohovej prijíma platby („nájomné“) za prenechanie užívacieho práva („nájom“) k predmetným nehnuteľnostiam od tretích osôb („nájomcov“). Platby nájomného sú plnením od tretích osôb („nájomcov“) v prospech spoločnosti TAZ, a.s., nevlastníka, ktoré treba považovať za bezdôvodné obohatenie prijaté bez právneho dôvodu a to na úkor úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, ktorému sa má prijaté plnenie vydať. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žalobca nepreukázal vznik nároku na bezdôvodné obohatenie, a to z dôvodu, že zapísanie majetku do podstaty bolo vykonané v súlade so zákonom a správca bol oprávnený s takýmto majetkom nakladať, prijímať úžitky a tieto patria a sú určené výlučne pre uspokojenie nárokov prihlásených konkurzných veriteľov. Zároveň vniesla námietku či už miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu ako aj námietku premlčania nároku žalobcu. Uvedené bolo medzi účastníkmi sporné. Súd mal preukázané,

že správca úpadcu TAZ, a.s., JUDr. Pohovej zapísal do súpisu podstaty aj majetok, z ktorého je požadované v danom konaní vydanie bezdôvodného obohatenia. Nie je pritom rozhodujúce, kto je vlastníkom takýchto nehnuteľností. Preto i skutočný vlastník, ktorého majetok je zapísaný do súpisu, nemá právny nárok na držbu takejto veci a ani na poberanie úžitkov z nej. Aj tam, kde bola prenajatá vec vo vlastníctve tretej osoby zapísaná do súpisu podstaty úpadcu, nazerá sa na takúto vec na účely konkurzu ako na úpadcov majetok a od tejto skutočnosti sa odvodzuje aj právo správcu konkurznej podstaty inkasovať nájomné konkurznej podstaty úpadcu. V prípade kolízie zápisu toho istého majetku do súpisu majetku viacerých úpadcov, ako v danom prípade, práva a povinnosti spojené so súpisom majetku svedčia až do rozhodnutia tomu správcovi, ktorý majetok zapísal do súpisu ako prvý. Takýto správca je i v priebehu sporu o vylúčenie veci zo súpisu oprávnený vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky (napr. ju prenajímať a inkasovať nájomné), a to bez zreteľa k tomu, či je úpadca vlastníkom veci. V danom prípade bol správcom, ktorý zapísal do súpisu majetok ako prvý správca úpadcu TAZ, a.s., JUDr. Pohovej. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že dňom zapísania majetku správcom JUDr. Pohovejom do súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. vzniklo správcovi oprávnenie nielen majetok speňažiť, ale tento majetok aj držať a požívať jeho plody. S uvedeným právnym názorom súhlasil aj žalobca. Vzhľadom ale k tomu, že totožné nehnuteľnosti boli zapísané aj v súpise majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik podal JUDr. Pohovej dňa 26.11.2007 na súd žalobu o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: -653 zo dňa 26.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.: -767 zo dňa 23.9.2008 súd žalobu o vylúčenie majetku (totožných nehnuteľností, ktoré sú predmetom aj konania sp. zn. ) zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že spoločnosť TAZ, a.s., nikdy nebola vlastníkom tohto majetku (sporných nehnuteľností). Predmetné rozhodnutie je pre súd v danej veci zásadné. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovanej, ale aj žalobcu, že správca úpadcu TAZ, a.s. bol až do právoplatného rozhodnutia v tejto veci oprávnený nájomné prijímať. Právny dôvod na základe ktorého žalovaný prijímal nájomné z majetku zapísaného do súpisu TAZ a.s. odpadol však dňom právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a to bolo dňom 20.11.2008. Až okamihom právoplatnosti rozhodnutia o nevylúčení majetku zo súpisu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Až týmto okamihom odpadol právny dôvod poberania nájomného správcom TAZ., a.s. a vznikla mu povinnosť vylúčiť takýto majetok zo súpisu a úspešnému účastníkovi konania žalobcovi nárok na odovzdanie veci a súčasne aj nárok na vydanie úžitkov z vecí, ktoré boli takto nesprávne v súpise zapísané, nakoľko správca ktorý spor o vylúčenie majetku zo súpisu prehrá, je povinný spolu s vecou (nehnuteľnosťou) vydať aj jej úžitky (nájomné a pod.) a to deň nasledujúci po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom žalovanej, že nenastala žiadna právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o vzniku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie vo veci sp. zn. je touto právnou skutočnosťou a jeho právoplatnosťou nastávajú aj jej účinky. Predmetné rozhodnutie je aj právnou skutočnosťou, ktorá zakladá odpadnutie právneho dôvodu na základe ktorého správca úpadcu TAZ, a.s. získaval plnenia ktoré musí ako majetkový prospech vydať. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Bezdôvodne obohatenie žiadané v danom konaní predstavujú výťažky z nájmov nehnuteľností, ktoré boli duplicitne zapísané do súpisu majetku úpadcov TAZ a.s., a Trnavské automobilové závody, š.p., a ktoré boli predmetom žaloby o ich vylúčenie zo súpisu vedenom pod sp. zn. a v odôvodnení ktorého rozhodnutia sa ustálilo a preukázalo, že vlastníctvo všetkých týchto nehnuteľností neprešlo na úpadcu. Medzi účastníkmi nebola sporná ani výška prijímaného nájomného ani doba, za ktorú správca úpadcu TAZ, a.s. poberal nájomné. Žalobca žiadal vydať plnenie pri bytoch za obdobie od septembra 2000, pri nebytové priestory v bytových domoch od 1.1.2000, pri budove internátu - hoteli Trnava od 1.1.2003, pri administratívnej budovy - VVZ od 1.1.2000 a u všetkých týchto nehnuteľností žalobca vyčíslil svoj

nárok do konca februára 2008. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že deň nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní tunajšieho súdu sp. zn. je zároveň prvým dňom, kedy možno nárok (na vydanie veci a bezdôvodného obohatenia) uplatniť na súde, t.j. je prvým dňom premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o posúdenie otázky začiatku behu premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol, je potrebné poukázať na ustanovenie , ktorý túto otázku rieši vo všeobecnej rovine. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. V prejednávanej veci bolo potrebné zodpovedať otázku, k akému okamžiku je potrebné datovať počiatok behu premlčacej doby, teda i to, kedy sa prijaté plnenie stalo bezdôvodným obohatením. Odo dňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu možno hovoriť o neoprávnenom obohatení, pretože týmto dňom odpadol právny dôvod, na základe ktorého správca úpadcu TAZ, a.s., oprávnene požíval a bral úžitky z vecí zapísaných v súpise. Až od tohto dňa je preto možné počítať aj subjektívnu a objektívnu lehotu na uplatnenie práva na vydania bezdôvodného obohatenia, za splnenia ďalších všeobecných podmienok premlčania podľa , t.j. od kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu (a to aj o jeho presnej výške) a kto sa na jeho úkor obohatil. Nie je preto správny názor, že premlčacia lehota na vydanie plnenia uplynula v trojročnej lehote po tom, čo správca, ktorý mal nehnuteľnosti v súpise, platby nájomného prijal. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa mohlo po prvý krát uplatniť najskôr až dňa 21.11.2008, t.j. deň nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č.k. -653 zo dňa 26.03.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -767 zo dňa 23.09.2008, keďže tento deň predstavuje deň nasledujúci po odpadnutí právneho dôvodu, na základe ktorého správca TAZ, a.s., poberal nájomné. K vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti súd uvádza, že žaloba v danej veci je vzájomným návrhom uplatneným žalobcom v konaní tunajšieho súdu sp. zn. o vylúčení veci zo súpisu majetku úpadcu, ktorého predmetom tak bezpochyby bola vec dotýkajú sa a vyvolaná konkurzným konaním na prejednanie ktorej bol v zmysle výlučne miestne príslušný tunajší súd. Bolo na úvahe súdu, či vzájomný návrh prejedná a rozhodne o ňom v danom konaní, alebo ho vylúči na samostatné konanie. Vylúčením vzájomného návrhu na samostatné konanie zostala zachovaná výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu a to s poukazom na charakter konania, z ktorého bola vylúčená a pri ktorom bola bezpochyby aj pre žalovanú daná výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu, ako aj predovšetkým s poukazom na to, že spor vyvolaný vzájomným návrhom a prejednávaný pod. sp. zn. je aj naďalej sporom jednoznačne súvisiacim a vyvolaným konkurzným konaním vo veci úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. (ako to vyplýva aj z vyššieho odôvodnenia rozhodnutia), bez ohľadu na charakter uplatňovaného nároku.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že správca úpadcu TAZ, a.s., sa bezdôvodne obohatil, získal majetkového prospechu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na vydanie ktorého má žalobca nárok v zmysle ustanovenia a nasl. , a to proti tomu, kto ho získal, prijaté plnenie nevydal a tým si nesplnil svoju povinnosť, preto bola žaloba podaná dôvodne a súd jej vyhovel spôsobom ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa , ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací právny predpis - .

Podľa nar. vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu uverejnenej na webovej stránke www.nbs.sk / 1% + 8 bodov/ t.j. 9 % ročne.

Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle uložiť jej povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,5 % ročne z priznanej sumy od 21.11.2008 do zaplatenia.

Písomným podaním zo dňa 20.11.2013 zobral žalobca svoju žalobu v časti istiny prevyšujúcej sumu 2.210.774,30 eur späť a dňa 27.11.2013 zobral pred pojednávaním žalobu späť aj v časti úrokov z omeškania uplatnených za obdobie od 22.3.2008 do 20.11.2008.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe vyššie uvedeného súd konanie v zmysle vo zvyšnej časti po predchádzajúcom súhlase žalovanej zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , v spojení s a ods. 5 (za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, alebo za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny) Vyhlášky MS SR č. tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 30.516,85 eur (za trovy právneho zastupovania za 6 hlavných úkony pr. služby po á 4.251,17 eur / prevzatie a príprava zastúpenia advokátom JUDr. Martinom Burianom, písomné podanie žaloby dňa 17.3.2008, prevzatie a príprava zastúpenia advokátom Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom 2.5.2013, doplnenie žaloby dňa 21.6.2013 a 20.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013/, za 1 úkon po á 1.062,79 eur /1/4 odmeny za účasť na pojednávaní v deň 11.9.2013, odročeného bez prejednania veci/, náhrada hotových výdavkov ( a nasl. vyhlášky): 2 x náhrada cestovného Dubnica nad Váhom-Trnava a späť, 97 km, 124,32 eur, 2 x režijný paušál ( vyhlášky) po á 6,31 eur, 5 x po á 7,81 eur, náhrada za stratu času ( vyhlášky) : 2 x Dubnica nad Váhom-Trnava a späť, , eur, odmena a náhrady zvýšené podľa vyhlášky o daň z pridanej hodnoty) proti procesne neúspešnej žalovanej s tým, že v zmysle priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu. Aj napriek tomu, že v časti bolo konanie zastavené, tak má súd zato, že žalobca bol v konaní plne procesne úspešný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby a čiastočnému zastaveniu konania došlo bez zavinenia žalobcu a to z toho dôvodu, že až v priebehu konania, po poskytnutí potrebnej súčinnosti žalovanej a predložení potrebných listinných dôkazov sa podarilo ustáliť výšku uplatneného nároku žalobcu, ktorý pri podávaní žaloby mohol žalobca v časti len určiť odhadom.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v zmysle tak, že uložil obom účastníkom povinnosť pomerne ich štátu nahradiť, nakoľko dôvodom vzniku trov konania štátu bolo dokazovanie nariadené v spoločnom záujme oboch účastníkov (ustálenie výšky uplatneného nároku). Trovy konania štátu spočívajú v úhrade sumy 23,68 eur súdom zo štátnych prostriedkov Československej obchodnej banke, a.s., za písomné poskytnutie informácií o účte správcu úpadcu TAZ, a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa , časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / Exekučný poriadok/.