Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-263-2012.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/263/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Prievozská 6/A, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom, Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti odporcovi T. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. C. XXX, zastúpeného v konaní súdom ustanovenou opatrovníčkou JUDr. T. X., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 925,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave z 27. septembra 2011 č. k. 17C/82/2011-45, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a vo výroku o trovách konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 427,26 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 10.7.2009 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie v prisudzujúcom výroku odôvodnil ustanovením § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. a cenou za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify. Prisúdené úroky odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka a ich výšku ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. Vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým, že uvedená zmluvná pokuta vo výške 497,91 eur ako sankcia za nesplnenie zmluvného záväzku odporcom, uvedená v čl. 2 bode 2.5 dodatku k Zmluve o pripojení č. A 4261989 z 11.2.2009, je neprimerane vysoká a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou. Vychádzal pritom z toho, že v rámci viazanosti podľa čl. 2 bodu 2.š, t. j. 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku nerozlišuje, kedy k porušeniu zmluvného záväzku zo strany spotrebiteľa dôjde a je rovnako vysoká, keď k porušeniu záväzku dôjde hneď po uzavretí dodatku k zmluve, ako aj keď k nemu dôjde tesne pred uplynutím doby viazanosti. Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a čiastočnou úspešnosťou účastníkov v spore.
Proti rozsudku, výrokom o zamietnutí zvyšku návrhu a o trovách konania, podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol zmenu napadnutých výrokov v zmysle § 220 O. s. p. alebo ich zrušenie v zmysle § 221 O. s. p. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúce v tom, že súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal, že súd prvého stupňa neskúmal, či daná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti. Poukázal na preukázaná skutočnosť, že odporca porušil svoju základnú zmluvnú povinnosť tým, že
nezaplatil vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby navrhovateľom. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola možnosť pre odporcu získať za veľmi výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Podmienkou bola doba viazanosti, počas ktorej mal využívať služby navrhovateľa. Pre zabezpečenie splnenia tejto podmienky bola dohodnutá sankcia - zmluvná pokuta. Súd sa ale nezaoberal tým, že daný mobilný telefón si mohol odporca kúpiť rovnako aj bez akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia svojich povinností počas doby viazanosti, resp. ak nechcel byť viazaný hrozbou sankcie v takejto výške, mohol si vybrať lacnejší mobilný telefón taktiež za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok je, podľa odvolateľa, jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody o konkrétnych častiach dodatku medzi oboma stranami, kedy spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Z uvedeného dôvodu je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach vylúčená. Nerovnováhu v prospech spotrebiteľa videl v uzatvorenom dodatku vo výhode symbolickej kúpnej ceny. Uplatnil si aj náhradu trov konania vo výške 279,65 eur.
Odporca odvolací návrh nepodal ak odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 v spojení a § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 202 ods. 2 O. s. p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania navrhovateľa a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p. vo výrokoch o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie 497,91 eur s príslušenstvom a o trovách konania, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Predmetom konania je zamietnutie zvyšku návrhu na zaplatenie 497,91 eur s príslušenstvom.
Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eur s 9% úrokom z omeškania od 10.7.2009 do zaplatenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Vychádzal z toho, že v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ktoré neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
V odseku 1 § 53 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov
vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. V odseku 4 § 53 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z. z.) bol ich výpočet spresnený a doplnený [písm. a) až r)], a to na základe smernice č. 93/13/ES. Pojmom "neprijateľná podmienka" treba rozumieť "neprijateľné dojednanie" (ktoré tvorí obsah zmluvy), keďže tu nejde o podmienku v právnom úkone v zmysle § 36, na ktorú možno viazať vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností. V odseku 5 sa ustanovuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Novelou (zákonom č. 575/2009 Z. z.), ktorou sa súčasne novelizoval aj Občiansky súdny poriadok a zákon o ochrane spotrebiteľa, sa do Občianskeho zákonníka doplnilo ustanovenie § 53a, podľa ktorého, ak súd právoplatne rozhodne o určitej zmluvnej podmienke uvedenej či už priamo v spotrebiteľskej zmluve, alebo v prílohe k zmluve, že je neplatná, nesmie ju dodávateľ viac používať ani vo vzťahu k iným spotrebiteľom a musí ju zo svojich zmlúv (resp. z príloh) vypustiť. Nevzťahuje sa to len na podmienky s rovnakým (doslovným) znením, aké bolo predmetom súdneho rozhodnutia, ale na všetky podmienky, ktorých význam (dôsledok) je taký istý, ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd rozhodol, že je neplatná. Rovnakú povinnosť má dodávateľ aj v tom prípade, ak súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, náhrade škody alebo o primeranom finančnom zadosťučinení v dôsledku podmienky, ktorá bola neplatná. Takéto rozhodnutie súdu však vždy predpokladá najprv rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 O. s. p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia (znenie od 1.3.2010).
Z ustanovenia odseku 3 vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť na návrh aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu, sú: musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo i právne spočíva v spotrebiteľskej zmluve, žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie podľa § 3 ods. 5 a § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Keďže výrok o neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve môže byť prijatý na návrh aj bez návrhu, potom jeho prijatie bez návrhu len reflektuje procesnú realitu (nedostatok návrhu) v situácii, v ktorej by návrh na takú neprijateľnosť bol tak či onak úspešný. V odseku 4 tohto ustanovenia sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a OZ uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takého výroku je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Túto povinnosť na základe takého výroku môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takého rozsudku. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom, pretože na iný skutkový základ pre takýto výrok niet v zákone opory. Či ide o podmienku s rovnakým významom, bude pri prípadnom jej uplatňovaní otázkou procesného dokazovania.
V danej veci súd prvého stupňa dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky dojednanej v dodatku k zmluve o pripojení č. A 4261989 z 11.2.2009 v článku 2 bod 2.5, týkajúcou sa zmluvnej pokuty, ktorú považoval neplatnou. Uvedený záver vyplýva z odôvodnenia rozsudku, s ktorým však nekorešponduje výrok rozsudku v zmysle § 153 ods. 4 O. s. p. a § 53a Občianskeho zákonníka, v ktorom prípade súd na základe záveru o neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti, je povinný výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Uvedené vyplýva z výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol zvyšok návrhu o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, avšak neurčil vyššie uvedenú zmluvnú podmienku dojednanú v zmluve
o pripojení v príslušnom článku neprijateľnou. Výsledkom zistenia neplatnosti niektorej zmluvnej podmienky (zmluvného dojednania), obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej dodatku alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, je určenie tejto konkrétnej, svojim znením identifikovanej zmluvnej podmienky, neplatnou z dôvodu neprijateľnosti. Na základe výslovného uvedenia zmluvnej podmienky neplatnou z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, súd neprizná plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky uloží povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie.
Súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi (dodávateľovi) plnenie titulom zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eur bez určenia neplatnou výslovne uvedenej zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku 2. bod 2.5, nachádzajúcim sa v dodatku k zmluve o pripojení č. A 4261989 z 11.2.2009. Na základe uvedeného rozporu dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozsudku o zamietnutí zvyšku návrhu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a uvedený záver, pretavený do tohto výroku, nevyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania z dôvodu, že zmluvná podmienka, na základe ktorej bol nárok navrhovateľom uplatnený, nebola určená výslovne neplatnou.
Konanie súdu prvého stupňa vyjadrené v rozhodnutí a jeho odôvodnení je tak zaťažené vadou nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia spočívajúcou v čiastočnom neodôvodnení rozhodnutia v otázke určenia neplatnosti zmluvnej podmienky, vo výroku rozsudku navyše výslovne neuvedenej, ktorý záver nemožno vyvodiť žiadnou možnou interpretáciou vykonaného dokazovania.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A), Komisie (napr. Stanovisko vo veci E. R. T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nasúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu ním odníma možnosť konať pred súdom.
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred súdom prvého stupňa v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa nezdôvodnil neplatnosť výslovne identifikovanej zmluvnej podmienky a neodôvodnil neprisúdenie zmluvnej pokuty. Pre tento nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov).
Odvolací súd postupujúc podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí zvyšku návrhu, o určení zmluvnej podmienky neprijateľnou a v závislom výroku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.