Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/79/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci proti obžalovanému V. A. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí dňa 27. novembra 2013 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. -162 zo dňa 14. 8. 2013 takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného V. A. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. -162 zo dňa 14. 8. 2013 bol obž. V. A. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa dopustil tým, že dňa 19. 2. 2012 v presne nezistenom čase okolo 03.00 h na parkovisku za OD STRED PRIOR vo Zvolene, okres Zvolen po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol Q. W., nar. XX. X. XXXX tým spôsobom, že ju minimálne dvakrát udrel päsťou do oblasti tváre, čím Q. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B. R. X, spôsobil zranenia a to pomliaždenie tváre v okolo očnicovej oblasti vľavo a následným pádom na zem po údere do hlavy, došlo k udretiu hlavy, čo malo za následok otras mozgu II. stupňa s postkomočným syndrómom a ťažké podvrtnutie krčnej chrbtice s prasklinou výbežku II. krčného stavca s následnou hospitalizáciou 11 dní v NsP Zvolen, kde predmetné zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 35 dní.

Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Zároveň prvostupňový súd podľa Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností nahradiť škodu spôsobenú trestným činom a to podľa Q. W. bolestné vo výške 2383,90 eur a UNION zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava vo výške 760,55 eur.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal obžalovaný odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, pričom neskôr písomne doplnil svoje odvolanie. V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uvádza, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku prvostupňového súdu. Zdôrazňuje, že prvostupňový súd k svojmu záveru o vine a treste dospel výlučne na základe dvoch dôkazov a to výpovede samotnej poškodenej Q. W. a výpovede znalca V.. V. Ábelovského. Akcentuje pritom, že všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli v konaní vedenom na okresnom súde vykonané, však svedčili v jeho prospech a jedine tieto dva dôkazy boli v jeho neprospech, pričom oba dôkazy boli na hlavnom pojednávaní spochybnené. Vyslovuje názor, že v danej veci nie je žiadny priamy dôkaz, ktorý by nepochybne preukazoval jeho vinu a rovnako tak všetky nepriame dôkazy boli spochybnené a pripúšťajú niekoľko možných záverov. V tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že poškodená ani sama nevedela, či ju mal napadnúť dlaňou alebo päsťou a že v kritickom čase bola poškodená pod vplyvom alkoholu, ďalej že sama poškodená uviedla, že mala spadnúť na obrubník, ktorý sa na mieste činu nenachádzal a že rovnako uviedla iné miesto činu ako bolo neskôr označené aj inými osobami na hlavnom pojednávaní dňa 24. 5. 2013. Osobitne akcentuje, že zranenia poškodenej zodpovedajú útoku praváka a nie ľaváka, ako je obžalovaný, nakoľko sa nachádzajú v ľavej tvárovej časti poškodenej a že poškodená so stredne ťažkým otrasom mozgu II. stupňa (ktorý sa prejavuje závratmi, zvracaním, opakovanou stratou vedomia, stratou orientácie atď.) okolo 03.00 h ráno v zime za mrazu bez zimnej bundy bola spôsobilá ísť od obchodného domu Prior na políciu pri železničnej stanici, kde ju službukonajúci policajt mal poslať do nemocnice bez spísania záznamu a naviac znalec pripustil i možnosť vzniku zranenia poškodenej pádom bez útoku tretej osoby. Rovnako tak v písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného zdôrazňuje, že to bola práve poškodená, ktorá vyprovokovala celú konfliktnú situáciu s obžalovaným a že ona sama sa hodila do zamrznutej kopy snehu, čím si spôsobila svoje zranenia, ktoré následne prezentovala ako zranenia, ktoré jej mal svojimi údermi spôsobiť obžalovaný. Rozhodne obžalovaný namieta v dôvodoch svojho odvolania závery znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti poukazuje najmä na skutočnosť, že je ľavák a že i sám znalec konštatoval, že fackami nemohol byť spôsobený následok, ktorý utrpela poškodená. V tejto súvislosti poukazuje na to, že zranenie, ktoré utrpela poškodená a to prasklinu výbežku II. stavca krčnej chrbtice, že takéto zranenie môže byť potvrdené len opakovaným CT vyšetrením, ktoré je možné realizovať až po 14 dňoch od vzniku praskliny, pričom poškodená absolvovala len jedno CT vyšetrenie, čo potvrdil aj znalec. V končenom dôsledku potom namieta i bodové ohodnotenie zranení, nakoľko toto považuje za nepresné, nepreskúmateľné a založené na dohadoch a nepodloženými listinnými dôkazmi. Záverom svojho odvolania obžalovaný zdôrazňuje, že prvostupňový súd bez toho, aby priamymi dôkazmi náležite zistil skutkový stav, aby boli odstránené akékoľvek pochybnosti, postavil svoje rozhodnutie na nepriamych dôkazoch, ktoré boli spochybnené a pripúšťajú vo veci niekoľko možných variant ako sa mohol skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, stať a preto považuje rozsudok za nepreskúmateľný a nezákonný.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom pri postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom, pričom výsledky dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno bezpečne vyvodiť záver, že to bol obžalovaný, ktorý spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu. Rovnako tak právna kvalifikácia konania obžalovaného je súladná so zákonom a v tomto smere odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd si odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu osvojuje. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku stručne a jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, rovnako tak uviedol ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval preukázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda zodpovedá ust.

K výroku o vine krajský súd nad rámec údajov uvedených v odôvodnení rozsudku poznamenáva, vo vzťahu k argumentácii odôvodnenia odvolania, že nie je pravda, že by celý výrok o vine bol založený len na nepriamych dôkazoch, že práve naopak výrok o vine je založený na priamom dôkaze, ktorým je v danom prípade výpoveď poškodenej Q. W.. Rovnako tak nepriame dôkazy v plnom rozsahu potvrdzujú jej výpoveď ako i následky zranení, ktoré utrpela. V tomto smere považuje za rozhodujúce nepriame výpovede i odvolací súd nielen výpoveď svedka K. a svedkyne J. H., ale najmä záznamy o prvotných lekárskych vyšetreniach poškodenej, ktoré boli vykonané bezprostredne po útoku obžalovaného. Z týchto lekárskych vyšetrení, ktoré sú sumarizované v znaleckom posudku V.. O. jednoznačne vyplýva, že intenzita útoku obžalovaného voči poškodenej bola mimoriadne vysoká. Za daného dôkazného stavu i preto krajský súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že to bol práve obžalovaný, ktorý v kritickom čase, hoci vyprovokovaný poškodenou, túto udrel opakovane do oblasti tváre mimoriadne silnou intenzitou, ktorá vyplýva z jednotlivých lekárskych správ a znaleckého posudku. Krajský súd má preto za preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorý v kritickom čase udrel poškodenú (sám obžalovaný doznáva fyzický kontakt s poškodenou). Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebola zistená žiadna iná okolnosť, ktorá by svedčila o tom, že by si mohla poškodená spôsobiť zranenie pádom, alebo že by jej ju spôsobila iná osoba. Práve naopak, znalec vo svojom znaleckom posudku, ako i na hlavnom pojednávaní jednoznačne ustálil, že zranenia mohli vzniknúť tak ako ich popisuje poškodená a veľmi presvedčivo a dôveryhodne, v súlade s lekárskymi správami o ošetrení poškodenej vyvrátil obhajobu obžalovaného o páde poškodenej do snehu. Takýto priebeh skutkového deja považuje znalec za nepravdepodobný. Rovnako tak krajský súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu ohľadne záveru o uloženom treste ako i výroku o náhrade škody. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že uložený trest má výchovný charakter a preto môže splniť tak úlohu individuálnej ako i generálnej prevencie. Vo vzťahu k náhrade škody krajský súd konštatuje, že znalec riadne bodovo ohodnotil zranenie, ktoré bolo podrobne popísané lekárskymi správami a preto niet dôvodu neveriť tomuto bodovému ohodnoteniu, kde pri uznaní viny bolo potom povinnosťou prvostupňového súdu rozhodnúť i o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. So všetkými týmito údajmi tak, ako ich popísal prvostupňový súd sa i krajský súd stotožňuje a preto odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné a bolo ho potrebné v zmysle ust. ako nedôvodné zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.