Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/100/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. novembra 2013 v Žiline, o sťažnosti odsúdeného I. E. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k. -36 zo dňa 23.9. 2013, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného I. E. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. zo dňa 23.9.2013 bol odsúdený I. E. podľa s poukazom na o výkone trestu odňatia slobody preradený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, výkon ktorého mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. zo dňa 13.10.2009 v trvaní 7 rokov.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé a vyplynulo to aj z výpovede samotného odsúdeného, že tento počas výkonu trestu mal uložených 9 disciplinárnych potrestaní. Odsúdený svoje konanie odôvodnil nevhodným správaním sa voči jeho osobe zo strany príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, ale svoje správanie pripísal zlému psychickému stavu. Vychádzajúc z vymedzenia pojmu zaobchádzanie s odsúdeným dospel súd k záveru, že vzhľadom na doterajší spôsob výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným I. E., s prihliadnutím na jeho správanie sa počas výkonu trestu, charakter a závažnosť trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený s prihliadnutím na skutočnosť, že v minulosti bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, dospel súd k záveru, že návrh riaditeľa ÚVTOS Ružomberok je dôvodný. Správanie sa odsúdeného E. nie je v súlade s právnymi predpismi, ústavným poriadkom, svojím správaním ohrozuje príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, z predchádzajúcich výkonov trestov sa nepoučil, nepreukázal polepšenie, program zaobchádzania neplní, a preto ho súd na ďalší výkon trestu odňatia slobody preradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal bezprostredne po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, pričom sťažnosť odôvodnil sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu.

Odsúdený dôvody sťažnosti odôvodnil nasledovne:

„Je pravdou, že som sa nedokázal adaptovať vo väzenskom prostredí, pretože môj psychický stav, ktorý je nepriaznivý a nestabilný má núti vo výkone trestu denne o niečo žiadať, čím som sa stal pre ústav problémový. Moje žiadosti sa týkali zdravotného ošetrenia. Ak je pravdou, že svojím správaním nezvládam rešpektovať ústavný poriadok výkonu trestu, ponechávam na zváženie Krajského súdu v Žiline, či by vedenie v ÚVTOS v Ružomberku nemalo mojej osobe skôr pomôcť, a to tým, že by som

bol umiestnený na oddiel so špecializovaným zaobchádzaním. Ako som bol doporučený pri nástupe trestu p. psychiatričkou v ÚVTOS Žilina pre oddiel špecializovaného zaobchádzania pre moje psychické diagnózy, ktoré sú chronická depresia, agorafóbia, klaustrofóbia. Návrh ÚVTOS v Ružomberku o preradenie mojej osoby do maximálneho stupňa stupňa stráženia je zo strany ústavu pomsta, nakoľko som na ústav podal trestné stíhanie a napísal som na ústav množstvo sťažností, ako aj nie priaznivá medializácia pre ÚVTOS Ružomberok, ktorá bola odvysielaná v televíznej stanici JOJ. Nakoľko pre moje žiadosti o zdravotnú pomoc sa môj stav natoľko zhoršil, že musím užívať lieky na podporu srdcovej činnosti, z dôvodu ignorácie príslušníkov so žiadosťami o zdravotnú pomoc. Z týchto dôvodov som pre ústav problémový. Je pravdou, že som sa dopustil porušenia ústavného poriadku, no nie však závažným spôsobom. Pre emočne nestabilnú labilitu z uvedených diagnóz, ktoré spôsobujú časté psychické ataky u mňa. Podaktorí príslušníci zneužívajú moju chorobu, kde svojim konaním utvárajú motivačné predpolia pre moje konanie v rozpore s ústavným poriadkom. Prečo by to robili? Lebo sú tiež ľudské bytosti. Jednoducho sa to deje! Pre hore uvedené žiadosti (otravovanie) sám netuším prečo. Výkon trestu v maximálnom stupni stráženia je pre moju osobu likvidačný. Chcel by som Vás požiadať o vyžiadanie si mojej zdravotnej karty, ako aj psychiatrických posudkov a Vami zvážených potrebných dokumentácii, že čo Vám uvádzam, nie je ani pri najmenšom lož! Žiadam Vás vážený krajský súd, aby napadnuté rozhodnutie preskúmal a vo veci spravodlivo rozhodol.“

Odsúdený odôvodnil svoju sťažnosť prostredníctvom obhajcu tým, že mu už v minulosti bola diagnostikovaná chronická depresia, pričom bližšie poukázal na uvedenú diagnózu, ako aj odsúdenému diagnostikovanú agorafóbiu a prejavy tejto choroby. Poukázal na to, že je nepochopiteľné a pre odsúdeného neprípustné, aby pri takom závažnom psychickom stave bol umiestňovaný do uzavretého oddielu. Nakoľko existuje dôvodná obava, že zdravotný stav odsúdeného sa počas výkonu trestu radikálne zhoršil, je zrejmé, že negatívne prejavy správania a vystupovania osoby odsúdeného, aktívny odpor odsúdeného alebo pasivita pri kultúrno-osvetovej a vzdelávacej činnosti opísané v návrhu riaditeľa ÚVTOS Ružomberok, resp. v napadnutom uznesení, nie sú ničím iným, len prejavom zdravotného stavu odsúdeného. Súčasne existuje dôvodná obava, že príslušníci ZVJS zneužívali zdravotný stav odsúdeného a vytvárali pre neho také prostredie, aby ho mohli trestať a ponižovať. Preto je nevyhnutné, aby sa vykonalo navrhované znalecké dokazovanie pribratím dvoch znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria s tým, aby títo po vyžiadaní zdravotnej dokumentácie odsúdeného posúdili zdravotný stav a rozsah psychických ochorení osoby odsúdeného, liečbu týchto ochorení, aby zistili akým spôsobom sa u odsúdeného prejavuje ukladanie disciplinárnych trestov uvedených v návrhu riaditeľa ÚVTOS Ružomberok, resp. či negatívne prejavy správania a vystupovania osoby odsúdeného sú prejavom týchto psychiatrických ochorení, resp. aby zistili, či preradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia nezhorší zdravotný stav odsúdeného, prípadne nespôsobí trvalé následky na jeho zdravotnom stave. Navrhol preto, aby krajský súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh riaditeľa ÚVTOS Ružomberok v celom rozsahu zamietne alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného vyjadril písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 11.11.2013, s tým, že považuje sťažnosť odsúdeného E. za nedôvodnú a napadnuté uznesenie súdu za správne a zákonné.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd ako nadriadený orgán v súlade s ustanovením , v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov uvedených v alebo b) , na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiska sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali predpoklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu , alebo iných mimo trestných právnych predpisov.

Sťažnosť proti uzneseniu o preradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou a tiež v lehote uvedenej

v Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie zodpovedá stavu veci a zákonu a sťažnosť odsúdeného I. E. nie je dôvodná.

Krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami , pričom rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť zásadnú chybu či nedostatok. Odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne, presvedčivo a krajský súd v zásade na odôvodnenie tohto uznesenia odkazuje. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že rozhodnutia súdov v dvojinštančnom súdnom konaní tvoria jednotu a odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o opravnom prostriedku a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa v opravnom konaní preskúmavajú.

Krajský súd pre úplnosť považuje za potrebné doplniť, že rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. zo dňa 13. októbra 2009 bol obžalovaný I. E. uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), c) Tr. zák. a prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., § 245 ods. 1 Tr. zák. a bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Žiline uznesením, sp.zn. zo dňa 4. marca 2010 zamietol odvolanie obžalovaného proti citovanému rozsudku.

Podľa o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto návrhu. Riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok využil svoje právo a podal návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného I. E., ktorý mal vykonávať trest na základe už spomínaného rozsudku Okresného súdu v Žiline v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina v ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Z návrhu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok vyplýva, že odsúdený od 23.3.2010 vykonáva trest práve v tomto ústave, pričom počas tohto výkonu dochádza zo strany odsúdeného k neplneniu programu zaobchádzania a opakovanému porušovaniu právnych noriem a predpisov platiacich vo výkone trestu odňatia slobody, a teda výkon trestu odňatia slobody v podmienkach stredného stupňa stráženia neplní svoj účel.

Podľa o výkone trestu odňatia slobody, ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo pokusu, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia.

Z návrhu riaditeľa ÚVTOS Ružomberok vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopustil porušovania ústavného poriadku, za čo mu boli uložené aj disciplinárne tresty, ktoré však nemali výchovný účinok.

Odsúdený jednoznačne poukazuje na svoje ochorenia a na účelové správanie sa príslušníkov ZVJS a istú zaujatosť voči jeho osobe. Krajský súd nespochybňuje, že odsúdený má zdravotné problémy, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z predchádzajúcich znaleckých posudkov. Ani táto skutočnosť mu však nemôže brániť rešpektovať ústavný poriadok a podrobiť sa pravidlám výkonu trestu odňatia slobody. Zo znaleckých posudkov, ktoré boli v predchádzajúcom konaní vypracované na osobu obžalovaného nevyplýva, že by obžalovaný nebol spôsobilý na právne úkony alebo že by si neuvedomoval svoje konanie. Pokiaľ trpí chorobami tak, ako sa uvádza, či už v jeho vyjadrení alebo v predchádzajúcich posudkoch, tak je podrobovaný stálej liečbe a pri pravidelnom užívaní liekov sa následky týchto chorôb eliminujú. Skutočnosti ako neplnenie príkazov, drzé správanie, arogantné správanie, tykanie a nadávanie príslušníkom zboru väzenskej a justičnej stráže, nepovolené užívanie a prechovávanie liekov a pod., teda tie skutočnosti, pre ktoré bol disciplinárne potrestaný, nemôžu byť následkom ochorenia odsúdeného, ale sú práve následkom samotného správania sa odsúdeného vo výkone trestu, a preto aj krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ opakovane a závažným spôsobom porušuje ústavný poriadok, tak je potrebné zmeniť spôsob výkonu trestu tak, aby mohla byť jeho prevýchova lepšie zabezpečená. Možno sa stotožniť s názorom okresného súdu, že je potrebné prihliadnuť na vymedzenie pojmu

zaobchádzanie s odsúdeným, podľa ktorého je v zmysle o výkone trestu odňatia slobody súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dbá aj na obmedzenie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia.

Odsúdený bol doposiaľ 12-krát súdom potrestaný, pričom pred odsúdením, výkon ktorého si v súčasnosti vykonáva, bol viackrát aj vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený je teda viacnásobným recidivistom, ktorý opakovane pácha trestnú činnosť a ani predchádzajúce tresty odňatia slobody mu nezabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Svoje správanie pritom odsúdený nemôže ospravedlňovať svojimi zdravotnými problémami. Pokiaľ doposiaľ nepreukázal polepšenie, neplní program zaobchádzania, opakovane sa dopúšťa porušovania ústavného poriadku, preto aj podľa názoru krajského súdu je potrebné, aby bol preradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, a preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.