Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-53-2013.pdf
PDF · 94.52 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/53/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: E.. L. I., F.. XX.XX.XXXX, T. A., F.. J.. E. XX, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904 so sídlom Košice, Garbiarska 2, právne zastúpený: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom Košice, Boženy Němcovej 22 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 2C/2996/2012 zo dňa 19.01.2012,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 26.02.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, sp.zn. 2C/2996/2012 zo dňa 19.01.2012. Dôvodom podaného žalobného návrhu je podľa žalobkyne neexistencia žiadneho dlhu vo vzťahu k žalovanému, nakoľko pri ukončení poistného vzťahu došlo k vzájomnému vysporiadaniu medzi zmluvnými stranami. Podľa „Oznámenia o zániku poistenia“ z 31.08.2009 žalovaný vyčíslil finančný zostatok ako dlžné poistné na sumu 17,31 Eur, ktoré žalobkyňa uhradila. Vedomosť o inej pohľadávke žalobcu nemá. Okrem tejto argumentácie žalobkyňa dôvodila, že rozhodcovské konanie vykonané na základe žaloby žalovaného sa uskutočnilo bez splnomocnenia zo strany žalobkyne, ktorá nemala vôľu rozhodcovskú doložku prijať a rozhodcovský rozsudok vydaný v konaní je preto neplatný. Rozhodcovská doložka odporuje § 53 ods. 1, 4 písm. r/ , ods. 5 OZ a § 53a ods. 1 OZ, navyše je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného zdôvodnenia sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov predložených žalovaným v rozhodcovskom konaní ako navrhovateľom a v prípade podania odporu by rozhodcovský súd rozhodoval za účasti účastníkov sporu. Rozhodcovská doložka v zmluve uzavretej účastníkmi konania je podľa vyjadrenia žalovaného jednoznačne individuálne dojednaná a naviac pre svoj osobitný charakter bola výrazne oddelená od ostatného textu VPP. Žalobkyňa mala možnosť spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP buď podpísať osobitné zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednanie, čím by vylúčila použitie tohto ustanovenia tak, že poistný vzťah by nebol dotknutý.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomnými stanoviskami oboch sporových strán, spisom Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 2C/2996/2012, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 2C/2996/2012 z 19.01.2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili dňa 27.10.2008 poistnú zmluvu č. 4376900175. Listom zo dňa 31.08.2009 označeným ako „Oznámenie o zániku poistenia“ oznámil žalovaný žalobkyni, že na základe žiadosti doručenej žalobkyňou dňa 28.08.2009 o zrušenie poistnej zmluvy došlo dňa 28.10.2009 k zániku poistenia v zmysle § 800 OZ. Žalovaný zároveň vyúčtoval žalobkyni dlžné poistné 17,31 Eur a vyzval ju na uhradenie do 7 dní. Žalobkyňa nedoplatok uhradila a tým považovala svoje povinnosti voči žalovanému za splnené. Dňa 05.02.2013 bol žalobkyni doručený rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/2996/2012 zaväzujúci ju na zaplatenie 157,66 Eur v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku a trov rozhodcovského konania 276 Eur, alebo aby v rovnakej lehote podala odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Príslušnosť rozhodcovského súdu bola podľa vyjadrenia žalovaného daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok („VPP“).
Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, kde v osobitnom zmluvnom dojednaní účastníci vyjadrili spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne vôľu riešiť akýkoľvek spor namiesto súdneho konania, z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského konania v zmysle časti XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku. V bode 2 a 3 špecifikujú, ktoré spory budú riešené rozhodcovským súdom (rozhodcovská doložka je datovaná dňa 27.10.2008, kedy súčasne došlo aj k podpisu poistnej zmluvy).
V záverečných ustanoveniach VPP časť XVII je v bode 7a uvedené, že s uzavretím poistnej zmluvy pri jej vzniku je spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vyporiada po ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. Žalovaný si v konaní pred rozhodcovským súdom návrhom zo dňa 02.01.2012 uplatnil práve predmetnú pohľadávku.
Arbitrážny súd v Košiciach rozhodol o návrhu žalovaného rozhodcovským rozsudkom dňa 19.01.2012 bez pojednávania a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáha. Vyhovel návrhu žalovaného v plnom rozsahu a zaviazal žalobkyňu aj na náhradu trov konania. Proti rozhodcovskému rozsudku bolo možné podať odpor v lehote 5 dní od doručenia, ale len po zaplatení poplatku za odpor vo výške 72 Eur. Žalobkyňa odpor proti rozhodcovského rozsudku nepodala.
Z pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu 2C/2996/2012 súd zistil, že žalovaný podal dňa 02.01.2012 na Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41 so sídlom v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie 157,66 Eur a návrh na splátkový kalendár titulom poistnej zmluvy č. 4376900157 voči žalovanej Mgr. Erike Angelovičovej, pričom žalovaná dlžná čiastka predstavuje pohľadávku zodpovedajúcu nákladom poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia. Rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom dňa 19.01.2012 a uložil žalovanej do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) sumu 157,66 Eur a trovy rozhodcovského konania 276 Eur alebo v rovnakej lehote podať odpor na rozhodcovskom súde, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok. V poučení rozhodcovského rozsudku sa okrem iného uvádza, že je možné voči nemu podať odpor zaplatením poplatku za odpor vo výške 72 Eur. Zároveň sa v poučení uvádza, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na základe skutočností tvrdených a preukázaných žalobcom (v tomto konaní žalovaným). Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 05.02.2013 a táto podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 26.02.2013, teda v zákonnej 30-dňovej lehote v zmysle ust. § 41 ods. 2 zák. č. 244/2002.
V konaní vypočutá žalobkyňa uviedla, že návrh podala z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok podľa návrhu žalovaného jej uložil povinnosť zaplatiť istinu aj trovy konania, pričom si nie je vedomá existencie záväzkov voči žalovanému. Po skončení poistného vzťahu boli všetky záväzky vysporiadané, o čom jej došiel list. K okolnostiam uzavretia poistnej zmluvy a podpisu rozhodcovskej doložky uviedla, že sprostredkovateľ poistenia ju oboznamoval s poistným produktom, teda o podmienkach, koľko finančných prostriedkov je potrebné do produktu vložiť a koľko dostane pri poistnej udalosti, ako je napr. úraz, dožitie alebo ochorenie. Vôbec sa nerozprávali o tom čo sa stane, keď sa poistná zmluva
zruší. Žalobkyňa tiež potvrdila, že síce rozhodcovskú doložku podpisovala, poistné podmienky nečítala, pretože sa spoliehala na komunikáciu so sprostredkovateľom a že ju na všetko podstatné upozorní.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení OZ. V zmluvnom vzťahu žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ, fyzická osoba, nepodnikateľ a žalovaný naopak, ako dodávateľ konajúci vrámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní a posúdení osobitných zmluvných dojednaní podpísaných žalobkyňou tieto nie je možné posúdiť ako individuálne dohodnuté, pričom vyslovený právny názor má oporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/12, 6Cdo 1/12, 6Cdo 3/13.
Vychádzajúc napríklad z rozhodnutia 6Mcdo 9/2012 NS SR dôvodí: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučne riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Cdo 1/12 dospel k záveru, že rozhodcovská doložka týkajúca sa konkrétne zmlúv žalovaného je neplatná z dôvodu neexistencie individuálneho dojednania a spôsobujúca nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a teda rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Obdobný právny názor vyslovil aj NS SR v rozhodnutí 6Cdo 3/13.
Z predloženej poistnej zmluvy nevyplýva, žeby spotrebiteľ bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod..
Ďalší dôvod zakladajúci neplatnosť rozhodcovskej doložky spočíva aj v tom, že rozhodcovský súd vybral sám žalovaný, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2735/11, podľa ktorého je právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a vzťahuje sa primerane aj na rozhodcovské konanie.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa mala možnosť nepodpísať osobitné zmluvné dojednanie a ich nepodpísaním by sa nerozhodla pre rozhodcovské konanie, pretože v danom prípade platil článok XV. VPP, ktorý upravoval výlučné riešenie sporov rozhodcovským súdom, ktorý bol oprávnený vybrať sám žalovaný a dokonca ho bol oprávnený aj sám vytvoriť. Takéto konanie zakladá pochybnosť o nezaujatosti rozhodcovského súdu a vieru v jeho spravodlivé a objektívne rozhodovanie. Aj z pripojeného spisového materiálu rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu v Košiciach je zrejmé isté znevýhodnenie spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu spočívajúce napríklad v možnosti spotrebiteľa žiadať nariadenie pojednávania avšak za poplatok 36 Eur, paušál na správne náklady v rozmedzí od 84 až do 6.000 Eur, kratšia lehota na podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku navyše s povinnosťou zaplatiť poplatok za odpor, v opačnom prípade sa na neho neprihliada, neexistencia úpravy oslobodenia od poplatku, čo všetko vedie tento súd k záveru, že v prípade postačujúcich informácií poskytnutých žalovaným spotrebiteľovi by sa tento ťažko rozhodol pre akceptáciu rozhodcovskej doložky. Žalobe súd vyhovel v súlade s ust. § 40 ods. 1 písm. c), g) zák. č. 244/2002 Z.z..
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalovanému trovy konania nepriznal a úspešnej žalobkyni nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.