Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_14C-114-2013.pdf
PDF · 71.56 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/114/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci navrhovateľky: B. S., X.. X.XX.XXXX, V. L. H. XX, Š. H., V..Č.. L. O. X, D., proti odporcom: v 1./ rade: H. E., X.. XX.X.XXXX, L. G. XXX, S.. R., v 2./ rade: H. - X. E., X.. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
určuje, že odporca v 1. rade H. E., X.. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, n i e j e otcom maloletého
- H. X. E., X.. XX.X.XXXX, ktorý sa narodil matke B. S., K.. E., X.. X.XX.XXXX, trvale bytom, H. XX, Š. H., V..Č.. O. X, D.,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 30.4.2013 domáhala určenia, že odporca v 1. rade nie je otcom odporcu v 2. rade. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade nežila od r. 2011 v spoločnej domácnosti a od tohto času sa s ním intímne nestýkala, preto je vylúčené, aby bol biologickým otcom jej dieťaťa.
Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 29P/8/2013 (právoplatný 11.6.2013) vyplýva že manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade bolo právoplatne rozvedené.
Z rodného listu odporcu v 2. rade (meno - neurčené, priezvisko - E.) vyplýva, že navrhovateľka a odporca v 1. rade sú zapísaní ako jeho rodičia.
Navrhovateľka v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že vylúčené, aby odporca v 2. rade bol otcom dieťaťa H. E.F., X.. XX.X.XXXX, keďže zo spoločnej domácnosti s odporcom v 1. rade odišla v októbri roku 2011 a od toho času sa s ním intímne nestýkala a od tohto obdobia spolu vlastne ani nekomunikujú. Poukázala na to, že dieťa nemá ešte určené meno, práve z dôvodu, že je potrebné vyriešiť najprv otázku otcovstva dieťaťa. Zároveň poukázala na to, že otcom dieťaťa je H. S., s ktorým v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka zároveň uviedla, že dňa 27.9.2013 uzavrela manželstvo so svojím terajším partnerom H. S..
Odporca v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom potvrdil, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti v októbri roku 2011 a od toho času sa s ňou intímne nestýkal, preto je vylúčené, aby bol otcom odporcu v 2. rade.
Svedok H. S. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že s navrhovateľkou sa spoznal niekedy na jar roku 2012 a asi od apríla, resp. mája roku 2012 sa s ňou začal aj intímne stýkať. Potvrdil, že odporca v 2. rade je jeho synom, pričom v prípade ak bude zapreté otcovstvo bývalého manžela navrhovateľky, je ochotný uznať otcovstvo k dieťaťu a podieľať sa na jeho výžive a výchove.
Podľa § 80 písm. a) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho).
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchu navrhovateľky, odporcu v 1. rade a svedka H. S. mal súd za preukázané, že odporca v 1. rade nie je biologickým otcom maloletého odporcu v 2. rade, keďže bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka sa s odporcom v 1. rade minimálne od októbra roku 2011, odkedy nevedú spoločnú domácnosť, intímne nestýkala, preto odporca v 1. rade nemôže byť otcom maloletého odporcu v 2. rade, ktorý sa narodil až 19.4.2013, t.j. po viac ako po roku a pol po tom, čo navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedla s odporcom v 1. rade. Skutočnosť odkedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť zhodne vyplýva aj z pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp. zn. 29P/8/2013, v rámci ktorého bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade zároveň právoplatne rozvedené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd určil, že odporca v 1. rade nie je otcom odporcu v 2. rade, ktorý sa narodil navrhovateľke.
Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 151 ods. 1 O.s.p. si účastníci neuplatnili právo na náhradu trov konania, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.