Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-106-2013.pdf
PDF · 94.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky - E. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. W., Y. XXXX/X, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Kovács, AK so sídlom Rovinka 651, otec - G. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T., J. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23. júla 2013, č. k. 17P/174/2012-238, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého B. zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2011, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta pod č. k. 6C 31/2006-78 zo dňa 19.9.2006 v časti úpravy vyživovacej povinnosti. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 23.7.2013 v celkovej výške 1.190,42 eur súd zaviazal otca splácať v mesačných splátkach po 33 eur, ktoré splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, keď vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 veta tretia, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, článkom 27 Dohovoru o právach dieťaťa, článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal v prejednávanej veci za preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť nad rámec určeného výživného neplní, nákup oblečenia, ktoré si dieťa nemôže brať so sebou súd nepovažuje za účelné a v prospech dieťaťa. Súd poukázal na osobnú starostlivosť matky o dieťa, na to, že dieťa je vo vývoji, má svoje mesačné výdavky na hygienické potreby, stravu a všetka starostlivosť o finančné zabezpečenie dieťaťa je tak na matke, vrátane financovania táborov, výletov, doučovania dieťaťa a podobne. Súd určil vyživovaciu povinnosť tak, ako vyplýva z výroku rozsudku, nakoľko takto určené výživné považuje za spravodlivé v záujme maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho štúdium, pohlavie, potreby a záujmy. Bolo by proti záujmu dieťaťa, aby súd prihliadal na vysoké výdavky otca jeho manželky na umelé oplodnenie, pretože je v prvom rade povinnosťou otca postarať sa o výživu už narodeného dieťaťa, ktoré má svoje aktuálne potreby. Na základe uvedeného preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca, ale najmä v záujme dieťaťa určiť výživné otca na dieťa vo výške 120 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2011, kedy preukázateľne došlo k zmene pomerov a dieťa začalo navštevovať druhý stupeň základnej školy. Súd zamietol návrh na zvýšenie výživného od 1.10.2008, pretože na zvýšenie od tohto dátumu, t.j. 3 roky pred podaním návrhu nevzhliadol dôvody
osobitného zreteľa (matka to odôvodňovala tým, že čakala, že sa s otcom dieťaťa dohodnú) hoci sa tento výrok javí byť nadbytočným, keďže súd nie je viazaný petitom navrhovateľky - matky. O povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 23.7.2013 v celkovej výške 1.190,42 eur v mesačných splátkach po 33 eur súd rozhodol podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p.. Dlžné výživné súd vypočítal ako súčet výživného, o ktoré súd zvýšil výživné od 1.9.2011, t.j. 23 mesiacov x 70,21 eur, t.j. 1.614,83 eur, pričom z tejto dlžnej sumy odrátal sumu 20,21 eur za obdobie od 1.11.2011 do 23.7.2013, t.j. 20,21 eur x 21 mesiacov čo je 424,41 eur a dlžné výživné, tak vychádza celkovo 1.190,42 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného súd považuje za spravodlivé uhradiť ju po 33 eur v splátkach mesačne, t.j. do 3 rokov, hoci v záujme dieťaťa t.j. vzhľadom na súdnu prax by bolo jeho uhradenie do jedného roka, príjem otca to však nedovoľuje. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec dieťaťa, ktorý uviedol, že napádaný rozsudok sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci. Prvostupňový súd v konaní nesprávne posúdil a vyhodnotil predložené listinné dôkazy a následne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom dôvodom odvolania sú s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. nasledovné skutočnosti. Uviedol, že od roku 2006 je zamestnaný v zbore justičnej a väzenskej stráže s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 715 eur, keď nemôže vykonávať žiadnu inú zárobkovú činnosť, pričom od mája 2013 je znížená jeho výplata o 2 % na základe rozhodnutia Úradu vlády SR. V súvislosti so svojou prácou má mesačné výdavky ohľadne cestovného vo výške 150 eur, keď dochádza do Dunajskej Stredy z obce Okoč. Ďalej hradí mesačné výdavky ohľadne stravy a nákupu hygienických potrieb vo výške 250 eur, prispieva do štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 172 eur, splátka úveru od VÚB vo výške 80 eur, náklady na plyn 100 eur, životné poistenie AEGON vo výške 28 eur, AXA vo výške 57 eur a 21 eur, telefón vo výške 37 eur, elektrika vo výške 33 eur a raz za tri mesiace uhrádza televíziu vo výške 27 eur, internet vo výške 18 eur a za šesť mesiacov platí vodu vo výške 25 eur. Uviedol, že pre maloletého nakupuje pravidelne šatstvo, obuv a hygienické potreby a od podania návrhu na zvýšenie výživného platí sám dobrovoľne namiesto 50 eur mesačne sumu 70 eur mesačne. Okrem platenia výživného vo výške 70 eur na maloletého uhrádza náklady na jeho koníček a to chov papagájov a bažantov, pričom krmivo stojí mesačne 30 až 40 eur. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s manželkou W. I., ktorá má čistý mesačný príjem vo výške 285 eur a taktiež má výdavky spojené s cestovným vo výške 20 eur, ďalej stravu denne vo výške 3 eurá, čo mesačne predstavuje 60 eur a taktiež uviedol, že majú zvýšené výdavky ohľadne programu na umelé oplodnenie, ktorý stojí vo výške 1.500 eur a tak jeho priemerné mesačné výdavky spolu s výdavkami na maloletého predstavuje sumu 985 eur, čo spolu s výživným na maloletého predstavuje sumu 1.055 eur (výživné vo výške 70 eur), resp. 1.205 eur (pri výške výživného 120 eur). Otec uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že nákup oblečenia, ktoré si maloletý nemôže brať so sebou nepovažuje za účelné a v prospech dieťaťa. Uviedol, že toto oblečenie si domov maloletý neberie z toho dôvodu, aby si mal čo obliecť, keď príde k nemu, keď manželka mu to operie, vyčistí, aby to nemusela robiť matka maloletého a ide o praktické dôvody, na ktorých sa dohodli spolu s matkou maloletého. Taktiež uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorý neprihliadol na jeho a manželkine vysoké výdavky súvisiace s umelým oplodnením z dôvodu, že v prvom rade sa otec musí postarať o výživu už narodeného dieťaťa. Je toho názoru, že je potrebné a nevyhnutné, aby súd prihliadol na jeho a manželkine výdavky na umelé oplodnenie, nakoľko je prirodzenou biologickou potrebou každého človeka, resp. partnerov, aby sa im narodilo dieťa. Na základe uvedeného žiadal, aby súd odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh matky zo dňa 12.9.2011 v rozsahu prevyšujúcom výživné vo výške 70 eur mesačne zamietol, eventuálne, aby rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejedanie a rozhodnutie.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že skutočnosti uvedené otcom v odvolaní nie sú dôvodné, sú skresľujúce až komfabulačné. Uviedla, že rodič splodením dieťaťa preberá na seba zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život a preto je jeho povinnosťou, aby urobil všetko preto, aby dokázal svoje záväzky a povinnosti vždy a za každých okolností splniť (rozhodnutie NS ČR č. 4TDo 250/2012). Ak odvolací súd vezme do úvahy tú skutočnosť, že odporca prezentuje snahu splodiť ďalšie dieťa, je nepochybné, že finančné prostriedky má a jeho majetkové pomery nezodpovedajú tomu, čo prezentuje vo svojich podaniach. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami odporcu a snaha o vytvorenie ďalšej vyživovacej povinnosti je buď umelou snahou o zníženie výživného na mal. B. alebo dôkazom o tom, že odporca jednoducho má dostatok finančných prostriedkov
na to, aby sa podieľal na výžive dvoch detí. S ohľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol a rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17P/174/2012 je návrh matky maloletého dieťaťa, ktorým sa domáha zvýšenia výživného od 1.10.2008 zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého Patrika zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2011 a taktiež určenie dlžného výživného za obdobie od 1.9.2011 do 23.7.2013 v celkovej výške 1.190,42 eur, ktorú sumu súd zaviazal otca splácať v mesačných splátkach po 33 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na je odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý B. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č. k. 6C/31/2006-78 zo dňa 19.9.2006, právoplatný dňa 20.10.2006, v ktorom na čas po rozvode manželstva bol maloletý B. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 1.500 Sk/49,79 eur a taktiež bol upravený styk otca s maloletým. Dieťa v tom čase navštevovalo predškolské zariadenie bolo zdravé a rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. V súčasnosti je maloletý B. žiakom 7. ročníka základnej školy a otec dieťaťa uzatvoril manželstvo s W. M. dňa 17.12.2011, z ktorého manželstva doposiaľ deti nepochádzajú. Matka dieťaťa je živnostníčkou, podľa daňového priznania v roku 2011 mala základ dane vo výške 4.733,09 eur, v roku 2012 vo výške 5.377,71 eur a podľa vyjadrenia matky v roku 2012 sa jej čistý mesačný príjem pohyboval okolo 600 až 800 eur mesačne. Matka dieťaťa býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a podieľa sa na úhrade nákladov na bývanie. Dieťa navštevuje výtvarný krúžok s polročným poplatkom vo výške 19,90 eur, absolvuje doučovanie angličtiny 7 eur na hodinu, matematiky a slovenského jazyka za 5 eur na hodinu, keď doučovanie je raz za týždeň. Otec dieťaťa pracuje v Zbore väzenskej a justičnej stráže v Dunajskej Strede, kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 714,04 eur a jeho manželka ako kaderníčka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 285,30 eur. Otec prispieva na výživu dieťaťa mesačne sumou 70 eur od 1.11.2011.
Správnym bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že k podstatnej zmene pomerov došlo najmä na strane výživou odkázaného dieťaťa. Súd prvého stupňa správne ustálil podstatnú zmenu pomerov na strane mal. B. a to v súvislosti s jeho vekom, keď od ostatného určenia výživného prešla doba siedmich rokov za ktorú sa podstatne zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie a iných nevyhnutných výdavkoch potrebných na zabezpečenie jej starostlivosti, keď od septembra 2011 navštevuje 7. ročník základnej školy. Za primerané odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na preukázané možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca s poukazom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky ako boli popísané vyššie, i odvolací súd zhodne s prvostupňovým považoval zvýšenie výživného u mal. B. z pôvodnej sumy 49,79 eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne. I odvolací súd bol toho názoru, že takto určené výživné je primerané okolnostiam daného prípadu a spolu s prídavkami na dieťa a s primeraným (ale nižším) výživným od matky, ktorá časť na ňu pripadajúceho výživného nahrádza osobnou starostlivosťou o dieťa, umožní uspokojiť všetky jeho odôvodnené potreby. Na druhej strane, otcovi z jeho mesačného príjmu 714 eur, po zaplatení takéhoto výživného zostane dostatok prostriedkov na zabezpečenie svojich základných potrieb, keď otec sa môže 1/4 zo svojho príjmu podieľať na zabezpečení vyživovacej povinnosti dieťaťa, čo predstavuje zhruba 170 eur mesačne a taktiež u otca neboli zistené žiadne zvýšené výdavky, na ktoré by súd mal prihliadať v súvislosti s určením tohto výživného. Jeho vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa je prvoradá a úhrada tohto výživného má pritom prednosť pred inými výdavkami, keď deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými zo strany otca detí a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Odvolací súd s prihliadnutím ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď súd prvého stupňa správne rozhodol aj o výške dlžného výživného.
O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.