Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/300/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. H. J. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov Y. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo E. T. na B..L.. P.. XX/.X zastúpenej JUDr. Vladimírom Baťalíkom advokátom so sídlom v Michalovciach na Špitálskej ul. č. 6 a I. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo E. T. na O. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Štefánikovej ul. č. 8 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 13.3.2013 č. k. - 255 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že zaväzuje otca I. J. nar. XX.X.XXXX prispievať na výživu mal. H. J. nar. X.X.XXXX 120 Eur mesačne od 3.3.2010 do 5.5.2010, 80 Eur mesačne od 6.5.2010 do 30.4.2011 a 65 Eur mesačne od 1.5.2011 do budúcna vždy do 10. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého.

V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o dlžnom výživnom.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu a nedeľu v týždni od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná pripraviť maloletého na styk v mieste svojho bydliska a v určenom čase ho tam odovzdať otcovi a otec je povinný vrátiť ho tam v určenom čase.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 70 Eur mesačne od 1.2.2010 do 31.5.2010, 60 Eur mesačne od 1.6.2010 do 30.4.2011 a 50 Eur mesačne od 1.5.2011 do budúcna vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke maloletého. Upravil styk otca s maloletým každú stredu a nedeľu v týždni od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná pripraviť maloletého na styk s otcom v stanovenom čase v mieste svojho bydliska a otec je povinný vrátiť maloletého matke v stanovenom čase. O trovách konania rozhodol, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodol tak na základe návrhu matky z 3.3.2010, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať jej na výživu maloletého 100 Eur mesačne, a aby upravil jeho styk s maloletým každú nepárnu nedeľu od 15.00 hod. do 16.00 hod. a každú párnu stredu od 15.00 hod. do 16.00 hod. vždy v jej prítomnosti. V priebehu konania súhlasila s tým, aby sa otec stretával s maloletým aj dva krát týždenne, vždy len v jej prítomnosti, pretože si nevie predstaviť, ako by sa otec

sám postaral o maloletého, ak má zdravotné problémy. Z výpovede matky zistil, že otec prispel na výživu maloletého 80 Eur v januári a vo februári 2010, 70 Eur v marci, apríli a v máji 2010 a od júna 2010 jej prispieval 40 Eur mesačne. Na Mikuláša prispel maloletému 50 Eur, na Vianoce 100 Eur a na oblečenie mu prispel 100 Eur. Poberá rodičovský príspevok 186 Eur mesačne a má príjem z prenájmu butiku 433 Eur mesačne. Z výpovede otca zistil, že 15.1.2010 ho matka vyhodila zo spoločnej domácnosti, v ktorej dovtedy zabezpečovali potreby maloletého. Jeho príjem od mája 2010 predstavovala nemocenská dávka 14,44 Eur denne. Matka zneužila jeho zdravotný stav, aby mu bránila stretávať sa s maloletým. Navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletého 35 Eur mesačne a upravil jeho styk s maloletým každú stredu a nedeľu v týždni od 15.00 hod. do 17.00 hod., počas Vianoc, Veľkonočných sviatkov, pri príležitosti sviatkov v ich rodine a v čase narodenín maloletého. Zo znaleckého posudku G.. T. V. č. X/XXXX zo XX.XX.XXXX zistil, že medzi maloletým a otcom sa začína rozvíjať citová väzba. Vzťah matky a maloletého hodnotila ako veľmi silný a to nielen na psychologickom, ale aj biologickom podklade vzhľadom na nízky vek maloletého. Obaja rodičia majú osobnostné predpoklady byť rodičmi. Otec vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nie je schopný v plnej miere sa postarať o maloletého. Doporučila zotrvať na kontakte, ktorý je zaužívaný na dohode medzi rodičmi a to za prítomnosti matky. Z výpovede znalkyne na pojednávaní zistil, že stretávanie maloletého s otcom v prítomnosti matky by bolo podľa jej názoru vhodné do 4 rokov veku maloletého. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil, že matka má vytvorené veľmi dobré podmienky pre výchovu maloletého. Navrhol zvážiť možnosť širšej úpravy styku medzi otcom a maloletým dva krát týždenne v rozsahu dvoch hodín na upevnenie ich citových väzieb. Matka v rámci miestneho šetrenia, ktoré vykonal, neuviedla, že by maloletý utrpel ujmu pri styku s otcom. Otec vie zabezpečiť pri styku prítomnosť inej osoby, ktorá je pre maloletého rovnako známou a blízkou osobou. Doporučil zamietnuť návrh matky týkajúci sa jej fyzickej prítomnosti pri styku otca s maloletým. Z výpovede R. J. zistil, že je matkou otca maloletého. Stretávanie otca s maloletým prebieha v rôzne dni podľa možnosti otca a matky. Nemá žiadny hendikep, ktorý by jej bránil pomáhať otcovi v starostlivosti o maloletého. Je na invalidnom dôchodku, nakoľko má problémy s vysokým tlakom, astmou a mala operovanú pravú ruku. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 26, § 28 ods. 1, 2, 3, § 36 ods. 1, 2, § 62, § 78 Zák. o rodine a skonštatoval, že boli splnené podmienky pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pretože rodičia nežijú spolu. Pri rozhodovaní o počiatku a rozsahu výživného vychádzal z toho, že otec opustil spoločnú domácnosť v januári 2010. Vzhľadom k tomu, že otec mal od januára 2010 do mája 2010 príjem necelých 600 Eur, zaviazal ho prispievať na výživu maloletého 70 Eur, od mája 2010 do apríla 2011 ho zaviazal prispievať na výživu maloletého 60 Eur, pretože jeho príjem tvorila už len nemocenská dávka v rozsahu 440 Eur mesačne a od 1.5.2011 ho zaviazal prispievať na výživu maloletého 50 Eur, pretože mu bol priznaný invalidný dôchodok v rozsahu 342,90 Eur mesačne. Vyplatené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a ďalšie kompenzačné príspevky, ktoré vyplatil otcovi Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nepovažoval za príjem otca, z ktorého by mohol určiť výživné, ale len za formu kompenzácie jeho pracovného úrazu. Tieto prostriedky majú podľa názoru súdu slúžiť na osobnú potrebu otca a eliminovať dôsledky sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Pri úprave styku zohľadnil, že otec nie je schopný postarať sa o maloletého so zreteľom na jeho zdravotný stav. Zároveň prihliadol na to, že starostlivosť o dieťa nie je možné prenášať na matku otca alebo jeho sestru do času, kým maloletý nebude vo veku, v ktorom už nebude odkázaný na pomoc rodiča pri osobnej hygiene, obliekaní a pri ďalších aktivitách, pri ktorých je nevyhnutná fyzická pomoc. Pokiaľ ide o frekvenciu styku zohľadnil doterajší model stretávania sa otca s maloletým jeden krát v týždni a keďže ho považoval za nedostatočný, upravil styk otca s maloletým každú stredu a nedeľu na dve hodiny, čo je v súlade s ochotou matky umožniť otcovi stretávanie aj dva krát v týždni. Ďalším návrhom na doplnenie dokazovania nevyhovel, pretože ich vykonanie by bolo nadbytočné s ohľadom na doposiaľ zistený skutkový stav, ktorý považoval za dostatočný na rozhodnutie vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa .

Proti výrokom o výživnom od 1.5.2011 do budúcna a o úprave styku otca s maloletým podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého 80 Eur mesačne od 1.5.2011 a upraví jeho styk s maloletým každú nepárnu stredu a každú párnu nedeľu v oboch prípadoch od 15.00 hod. do 17.00 hod. v jej prítomnosti. Prezentovala názor, že súd pri úprave styku otca s maloletým nerešpektoval záujem maloletého, pretože jeho frekvenciu určil tak, že ohrozuje život a zdravie maloletého so zreteľom na zdravotný stav otca a jeho matky. V tejto súvislosti poukázala na závery znaleckého posudku, že otec nie je schopný postarať sa o maloletého. Poznamenala, že znalkyňa odporúčala ponechať taký kontakt, aký je zaužívaný podľa dohody rodičov počas jedného dňa v týždni na dve hodiny v jej prítomnosti. Spochybnila stanovisko

kolízneho opatrovníka na poslednom pojednávaní, pretože vedúca odboru sociálnej starostlivosti na obvodnom úrade v Michalovciach je sestrou právnej zástupkyne otca. Rozsah styku ju znevýhodňuje aj preto, že nebude môcť nerušene stráviť s maloletým ani jeden víkend a navyše počiatok jeho realizácie od 15.00 hod. ju môže značne znevýhodniť aj pri hľadaní zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky s prihliadnutím na fakt, že priemerný 8 hodinový pracovný čas je u väčšiny zamestnávateľov stanovený od 8.00 hod. do 16.00 hod.. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 31.7.2009 sp. zn. , podľa ktorého je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ak s ním jeden z rodičov nemôže stráviť nerušene žiaden víkend v roku. Pokiaľ ide o výživné od 1.5.2011 vyjadrila presvedčenie, že 50 Eur mesačne nezodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ani odôvodneným potrebám maloletého. Konštatovala, že v čase vyhlásenia rozsudku bola nezamestnaná s jediným príjmom, ktorý tvorili sociálne dávky a rodičovský príspevok v rozsahu 175 Eur mesačne. Podotkla, že už nemala žiadny príjem z prenájmu nebytových priestorov. Skutočnosť, že si otec neuplatnil právo na náhradu za stratu na zárobku podľa , ktorý by mu patril, nemôže byť na ujmu práv maloletého. Neuplatnenie tohto práva je podľa nej možné dokonca považovať za naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy a konanie v rozpore s a s a Zák. o rodine. Uviedla, že otec porušil Zák. rodine aj tým, že si kúpil luxusné osobné motorové vozidlo s obstarávacou cenou nad 20.000 Eur a rekonštruoval a revitalizoval rodinný dom, v ktorom žije.

Proti výroku o úprave styku otca s maloletým v prítomnosti matky podal odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že upraví jeho styk s maloletým bez prítomnosti matky. Namietal, že súd pri rozhodnutí dostatočne nezohľadnil, že preukázal schopnosť postarať sa o maloletého za pomoci svojej matky a sestry. Poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, v ktorom negatívne hodnotil rozhodnutie matky nedať maloletého do škôlky len preto, že je na ňu silne fixovaný a na to, že sám kolízny opatrovník navrhoval zamietnuť návrh matky týkajúci sa jej fyzickej prítomnosti pri jeho styku s maloletým. Zdôraznil, že kolízny opatrovník pri formulovaní tohto návrhu vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa doporučovala prítomnosť matky na stretnutiach len do 4 rokov veku dieťaťa. Konštatoval, že znalkyňa posudzovala jeho schopnosť postarať sa o maloletého v súvislosti s jeho návrhom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a nie v súvislosti s návrhom na úpravu styku. Uviedol, že prítomnosť matky pri jeho stretnutiach s maloletým nepovažuje za vhodnú aj preto, že neustále sleduje, kde spraví chybu a vyžaduje, aby sa jej venovala pozornosť. Poznamenal, že aj keď na maloletého občas zvýši hlas, jeho správanie matka hneď považuje za nevhodné a účelovo ho odôvodňuje labilitou jeho zdravotného stavu. Zdôraznil, že diskriminácia, ktorej sú ľudia so zdravotným postihnutím vystavení, je často založená len na predsudkoch a nevedomosti okolia o ich živote, schopnostiach a obmedzeniach. Miera matkinej intolerancie voči nemu, napriek tomu, že má eminentný záujem o maloletého, ktorý bude možno jeho jediným potomkom, a neochota akceptovať jeho postihnutie, ktorým ho diskriminuje, ho núti k tomu, aby sa ešte viac popasoval so vzniknutou situáciou a ukázal, že je schopný vyrovnať sa so svojím hendikepom, na čo však potrebuje podporu súdu a okolia.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že invalidita jedného z rodičov nemôže byť dôvodom na zúženie rozsahu jeho styku s maloletým dieťaťom. Zdôraznil, že jeho matka je schopná mu pomôcť pri styku s maloletým, o čom svedčí lekárske potvrdenie jej ošetrujúceho lekára, jej svedecká výpoveď a znalecký posudok. Vyjadril názor, že zúženie jeho styku s maloletým by nebolo v záujme maloletého. Uviedol, že nie je možné zovšeobecňovať závery rozsudku, na ktorý matka poukazovala vo svojom odolaní aj preto, že v tomto prípade mali rodičia rovnocenné postavenie z hľadiska ich zdravotného stavu. Konštatoval, že matka môže byť s maloletým neobmedzene, kým on sa s ním môže len stretávať na pár hodín v týždni. Poznamenal, že matka preferuje svoje záujmy pred záujmami maloletého, ak tvrdí, že by s maloletým nemohla tráviť žiadny víkend v roku. Prejavil ochotu upustiť v prospech matky od niektorého styku v nedeľu s kompenzáciou nerealizovaného styku v iný deň v týždni. Pokiaľ matka tvrdila, že počiatok styku jej bude spôsobovať problémy pri hľadaní zamestnania uviedol, že matka nepreukázala, že by si nejaké zamestnanie skutočne hľadala. Konštatoval, že ak mala matka pochybnosti o nezaujatosti kolízneho opatrovníka, mohla tieto skutočnosti namietať už na začiatku konania. Vyjadril presvedčenie, že prítomnosť matky na jeho stretnutiach s maloletým nie je žiaduca a v záujme maloletého, pretože matka vytvára v jeho rodine napätie, všade chodí s mobilom, všetko fotí, čo neskôr využíva na to, aby mohla namietať niektoré jeho výdavky ako neodôvodnené. Uviedol, že matka je prehnane úzkostlivá a v tejto súvislosti poukázal na to, že musel zo svojej domácnosti odstrániť psa, s ktorým sa maloletý chodil hrávať len preto, že bola na 90 % presvedčená, že na neho má alergiu. Nestotožnil sa s tým ako matka

prezentovala svoju finančnú situáciu a poukázal na to, že má vo vlastníctve budovu, ktorú okrem toho, že prenajíma tretím osobám, za posledné 3 roky zrekonštruovala. Uviedol, že už v konaní navrhoval, aby si súd vyžiadal celé daňové priznania matky, z ktorých by mohol zistiť, aké mala príjmy a výdavky, a nielen potvrdenie o podaní daňového priznania. Zároveň žiadal súd, aby preskúmal príjmy matky z pracovnej pozície - S. E., doklad o skončení pracovného pomeru aj dôvody, pre ktoré bol ukončený a doklad o dochádzke, nakoľko matka deklarovala, že sa vtedy celodenne starala o maloletého. Uviedol, že osobné motorové vozidlo si kúpil z prostriedkov, ktoré dostal ako kompenzáciu svojho postihnutia a aj od svojich rodinných príslušníkov. Poznamenal, že potreboval silné a veľké auto, pretože predchádzajúce motorové vozidlo ho neochránilo, potrebuje ho na prepravu invalidného vozíka a potrebuje špeciálne upravené ovládanie, ktoré podstatne navýšilo jeho cenu. Skutočnosť, že zrekonštruoval dom svojej matky a prispôsobil ho tak svojmu postihnutiu, nemá na rozhodnutie žiadny vplyv, pretože poskytnuté peňažné prostriedky by využil rovnakým spôsobom aj na inú nehnuteľnosť, nakoľko žiadne byty sa nepredávajú ako bezbariérové.

Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť odvolaniu otca voči výroku o jeho styku s maloletým v prítomnosti matky. Uviedol, že obavy matky typu, že je na ňu maloletý citovo naviazaný, nie sú dôvodom na obmedzenie ich styku v jej prítomnosti za situácie, keď má trvať len dve hodiny, počas ktorých si otec vie zabezpečiť na výpomoc svojich rodinných príslušníkov. Poznamenal, že je vhodné posilňovať väzby medzi maloletým a otcom. Otec má právo aj napriek svojmu ťažkému zdravotnému hendikepu na nerušené trávenie voľného času s maloletým, čo pri matke nie je možné. Poukázal na to, že matka sa na stretnutiach cíti trápne, pretože otec, aj jeho matka ju ignorujú. Konštatoval, že maloletý postupne môže začať vnímať výrazne narušené vzťahy medzi rodičmi a cítiť sa v takejto atmosfére nepríjemne. Navrhol zamietnuť odvolanie matky ako nedôvodné, pretože styk otca s maloletým len počas dvoch hodín týždenne by nepostačoval na rozvíjanie ich citovej väzby. Maloletý sa cíti s otcom dobre, čo potvrdzujú aj šetrenia znalkyne. Plnenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa jeho názoru nie sú príjmom ako takým, ale len formou kompenzácie pracovného úrazu otca, ktoré majú slúžiť otcovi na jeho potrebu a eliminovať tak dôsledky sťaženia jeho spoločenského uplatnenia.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Podľa , súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa odseku tri tohto zákonného ustanovenia, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Výrok rozsudku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie otca, aj matky je čiastočne opodstatnené, preto podľa napadnutý rozsudok zmenil.

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa výživného dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah a počiatok výživného v jednotlivých obdobiach, preto ho podľa zmenil tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 120 Eur mesačne od 3.3.2010 do 5.5.2010, 80 Eur mesačne od 6.5.2010 do 30.4.2011 a 65 Eur mesačne od 1.5.2011 do budúcna, ktoré je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady primeranejšie odôvodneným potrebám maloletého a reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť. Aj keď sa proti výrokom o určení výživného od 1.6.2010 do 30.4.2011 nikto neodvolal, odvolací súd uvádza, že podľa nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, preto bol oprávnený preskúmavať celú časť výroku o výživnom a to v záujme mal. dieťaťa. Z neho zistil, že výživné tak, ako ho diferencoval konajúci súd, nezodpovedalo odôvodneným potrebám maloletého, rozdielom v príjmoch otca, ani okamihom, kedy sa otcovi tento plat menil. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v čase, keď otec zarábal 600,73 Eur mesačne (č.l. 168 spisu), t.j. od podania návrhu do času, kým mu neboli priznané nemocenské dávky, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého 120 Eur mesačne zohľadňujúc, že býval so svojou matkou, ktorá bola tiež povinná podieľať sa na výdavkoch domácnosti. Takto určené výživné lepšie zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého, ktorý mal síce v tomto období len 7 mesiacov, avšak už vtedy sa potreboval nielen stravovať, ale vysokú položku tvorili aj jeho hygienické a zdravotné potreby, potreby súvisiace s odievaním, a poplatky súvisiace s bývaním. Vzhľadom k tomu, že matka v tomto čase zarábala menej ako otec a plnila si svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, bolo spravodlivé a primerané, aby sa väčšia finančná zodpovednosť za uspokojovanie potrieb maloletého preniesla na otca. Otec v priebehu konania nepreukázal, že by mal také výdavky, ktoré by mu znemožňovali plniť si jeho vyživovaciu povinnosť v takto určenom rozsahu. Pokiaľ ide o obdobie od 6.5.2010, kedy bolo otcovi priznané nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti v rozsahu 433,20 Eur mesačne, resp. 447,64 Eur mesačne (č.l. 30

- 31 spisu) pri 31 dňovom mesiaci, boli splnené podmienky pre zníženie rozsahu predtým určeného výživného, avšak nie len o 10 Eur tak, ako to spravil súd prvého stupňa, ale o väčšiu čiastku, pretože otcovi sa znížil príjem o viac ako štvrtinu. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že zníženie určeného výživného o 40 Eur mesačne zo 120 Eur mesačne na 80 Eur mesačne zodpovedá percentuálnemu vyjadreniu zníženia príjmu otca o 166,80 Eur mesačne, resp. o 152,36 Eur mesačne. Pokiaľ ide o obdobie od 1.5.2011 do budúcna, kedy bol otcovi priznaný invalidný dôchodok v rozsahu 342,90 Eur (č.l. 170 spisu), boli splnené podmienky pre ďalšie zníženie predtým určeného výživného, pretože príjem otca klesol o takmer polovicu zo 600,73 Eur na 342,90 Eur mesačne. Odvolací súd považoval za primerané určiť otcovi výživné v rozsahu 65 Eur mesačne od 1.5.2011 do budúcna, pretože zodpovedá zníženiu jeho príjmu skoro o polovicu a zohľadňuje, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca tento stav trvalo zvrátiť. Aj keď odôvodnené potreby maloletého sú zjavne vyššie ako určené výživné, odvolací súd nemohol zmeniť napadnutý rozsudok a určiť výživné v súlade s návrhom matky na 80 Eur mesačne, pretože odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Tým sú aj pomery povinného, t.j. otca, ktoré mu objektívne neumožňujú prispievať na jeho výživu viac ako 65 Eur mesačne so zreteľom na to, že mu klesol príjem o polovicu oproti času, keď bol zdravý. Otcovi po zaplatení výživného ostane z jeho príjmu len 277,90 Eur mesačne, z čoho si bude môcť uspokojovať len svoje najzákladnejšie potreby na bývanie, stravu, hygienické potreby a oblečenie. Na druhej strane matka

nepreukázala, aké objektívne možnosti jej bránia ďalej prenajímať nebytové priestory, z ktorých mala podľa vlastného tvrdenia ešte na začiatku tohto konania príjem 433 Eur mesačne. Príspevky, ktoré boli otcovi vyplatené vyhodnotil tak, že mu pomáhajú uspokojovať všetky tie jeho potreby, ktoré súvisia s jeho zdravotným postihnutím, nie však ako zložku jeho príjmu, na ktorej sa má právo podieľať oprávnený. V prípade, ak by otcovi neboli vyplatené, musel by určiť výživné ešte v nižšom rozsahu, pretože otec nepochybne má značné výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Všetky príspevky, ktoré otec dostal v súvislosti s pracovným úrazom podľa názoru odvolacieho súdu neslúžia na zvýšenie jeho životnej úrovne, ale na kompenzáciu bolesti, ktorú si vytrpel a toho, že sa už bude ťažko v spoločnosti uplatňovať. Ide výhradne o osobné práva otca, na ktorých nemá právo podieľať sa ani oprávnené dieťa, aj keď nie je schopné samo sa živiť. Odvolací súd nezmenil svoj názor, ani pokiaľ ide o výdavky otca na rekonštrukciu domu a kúpu osobného motorového vozidla, pretože nešlo o dobrovoľné výdavky, ktorými by si otec zvyšoval svoju životnú úroveň na úkor maloletého, ale o nevyhnutné výdavky súvisiace s jeho telesným postihnutím, ktoré nefinancoval zo svojich úspor, ale z účelových príspevkov zo sociálneho systému. V tomto smere nie je možné hovoriť o práve dieťaťa na rovnakú životnú úroveň ako má otec, pretože maloletý našťastie nepotrebuje prispôsobiť bývanie na bezbariérové, ani osobné motorové vozidlo pre telesne postihnutého. Skutočnosť, že otec maloletého si neuplatnil právo na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite podľa , nie je možné vyhodnotiť podľa Zák. o rodine tak, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu, pretože odvolací súd nemôže v tomto štádiu konania s určitosťou vysloviť, či otec má nárok na náhradu a predbiehať rozhodnutie, ktoré sa prijíma v úplne inom konaní a na základe úplne iných zásad ako v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o určení výživného podľa a to od času, kedy matka podala návrh, pretože v konaní neboli matkou uvedené, ani objektívne preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré matka nemohla podať návrh skôr. Priznať výživné spätne na dobu 3 rokov pred podaním návrhu, hoci aj jeden deň pred podaním návrhu, je možné len podľa Zák. o rodine, a to vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto sprísňujúca úprava vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby sa návrh na určenie výživného podával bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a tieto v konaní zistené neboli.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok o určení výživného od otca pre maloletého, bolo potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť ku dňu svojho rozhodovania ( ), pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ako si otec po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov, odvolací súd musel vrátiť vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o dlžnom výživnom, nakoľko rozhodnutím na hypotetickom, prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude zistiť, ako si otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť po 13.3.2013 a v závislosti od zistených skutočností znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie, o spôsobe jeho zaplatenia a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s tak, aby bolo logicky správne a spätne preskúmateľné. V prípade, ak opätovne dospeje k záveru, že dlžné výživné nevzniklo, bude povinný premietnuť tento záver nielen do odôvodnenia rozsudku, ale aj do výroku rozsudku, aby eventuálne umožnil podať účastníkom konania proti takému výroku odvolanie.

Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne určil jeho frekvenciu, ale nesprávne rozhodol, ak ho určil v prítomnosti matky, preto ho podľa zmenil tak, že ho upravil v neprítomnosti matky. Len tak sa podľa názoru odvolacieho súdu naplní účel, ktorý je sledovaný úpravou styku, t.j. obnova vzťahov medzi otcom a maloletým a najlepší vývoj maloletého, pretože v prípade, ak by bola matka aj naďalej prítomná pri stretnutiach, na maloletého by mohlo začať doliehať napätie a negatívna atmosféra, ktorá medzi rodičmi nepochybne existuje. Znalkyňa navyše uviedla, že takýto stav by mohol dokonca znehodnotiť matku v očiach maloletého ako osobu, ktorú sa dá ignorovať (podľa vzoru správania sa otca a matky otca k nej počas návštev). V posudzovanej

veci neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vhodnosť úpravy styku otca s mal. H. počas dvoch dní v týždni na dve hodiny v stredu a v nedeľu, aj keď sa matka snažila odvolací súd presvedčiť o opaku. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami matky maloletého, že úpravou styku v takomto rozsahu bude ohrozené zdravie a život maloletého, pretože otec, ani jeho rodinný príslušníci sa o neho nedokážu postarať, nakoľko styk takto prebiehal aj doposiaľ a k žiadnej ujme maloletého nedošlo. Matka sa pritom pri stretnutiach aktívne nezapájala do stretnutia otca s maloletým, o čom svedčí aj tá časť jej výpovede, že sa u otca cítila trápne, nakoľko celý čas sedela v izbe ticho, nezapájala sa a nikto jej nepodal ani pohár vody. Z uvedeného vyplýva, že jej účasť na stretnutiach nebola nevyhnutná, a navyše, také isté podmienky, aké maloletý mal počas jeho stretnutia s otcom na dve hodiny raz do týždňa, bude mať aj počas takého istého času dva krát do týždňa. Odvolací súd je toho presvedčenia, že medzi otcom a maloletým sa počas troch rokov stretávania v prítomnosti matky v domácnosti otca stihla vytvoriť taká väzba, ktorá umožňuje ponechať ďalšiu realizáciu ich stykov v neprítomnosti matky, čo je v súlade názorom znalkyne G.. T. V., ktorá odporúčala realizovať styk otca s maloletým v prítomnosti matky len do 4 rokov veku dieťaťa. Maloletý už aktuálne nie je vo veku silnej citovej naviazanosti na matku, v dôsledku ktorej by sa v prípade matkinej neprítomnosti mohla u neho rozvinúť separačná úzkosť. Ani rozsah styku počas dvoch hodín dva krát do týždňa nie je tak dlhý, aby maloletý mohol u otca pociťovať negatívne emócie v dôsledku odlúčenia od matky za situácie, keď mu otec vie tieto hodiny vyplniť aktivitami, ktoré ho zaujímajú. Pokiaľ matka v tejto súvislosti poukazovala na odporúčania znalkyne v znaleckom posudku, ktorými navrhovala zachovať súčasnú frekvenciu styku jeden krát v týždni, odvolací súd poukazuje na jej neskoršiu výpoveď na pojednávaní na č.l. 134 spisu, z ktorej vyplýva, že styk otca s maloletým dva krát v týždni určite nie je v neprospech maloletého. Skutočnosť, že matka nebude mať možnosť stráviť s maloletým aspoň jeden celý víkend súvisle, nemôže byť dôvodom na zúženie styku otca s maloletým na jeden deň v stredu počas celého roka, pretože to nebude v záujme maloletého. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie otca, že je ochotný dohodnúť sa s matkou na tom, aby niektoré víkendy strávila s maloletým sama s tým, že mu nerealizovaný styk v nedeľu vykompenzuje v iný deň v týždni. Rozhodnutiami iných odvolacích súdov odvolací súd nie je v našom súdnom systéme viazaný a navyše, okolnosti každého prípadu sú osobitné a aj keď v jednom prípade umožňujú prijať záver, aký prijal Krajský súd v Žiline, v inom prípade (napríklad ako v tomto) také rozhodnutie môže byť v neprospech mal. dieťaťa. V predmetnom prípade nebol upravený styk otca s maloletým počas každého víkendu v mesiaci na niekoľko hodín, prípadne s prespaním, ako je to zvykom, ale len počas dvoch hodín v nedeľu, preto nemožno hovoriť o diskriminácii matky alebo o tom, že by styk otca s maloletým bol v neprospech maloletého. Aj keď otec nie je schopný po motorickej stránke zabezpečovať niektoré potreby maloletého, ktoré by sa mohli vyskytnúť počas dvoch hodín styku, v domácnosti otca žije jeho matka, ktorá je schopná pomôcť otcovi tak, ako to vyplýva z lekárskej správy jej ošetrujúceho lekára, ale aj z doposiaľ realizovaných stykov. Odvolací súd nepopiera, že prvoradú úlohu pri výchove dieťaťa majú rodičia a nie príbuzní otca, ale zároveň dodáva, že pomoc sestry otca, resp. jeho matky nebude spočívať vo výchove maloletého tak, ako sa mylne domnievala matka, ale predovšetkým v zabezpečovaní takých fyziologických potrieb maloletého, ktoré otec nie je schopný realizovať sám po pohybovej stránke. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok aj vo výroku o styku otca s maloletým tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že ponechal aj počiatok času jeho realizácie od 15.00 hod., pretože matka nepreukázala, že by jej pracovný čas bránil v príprave a v odovzdávaní dieťaťa otcovi a jej odvolacie námietky v tejto časti vyhodnotil len ako teoretické domnienky, ktoré ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nenastali. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami matky spochybňujúcimi nezaujatosť kolízneho opatrovníka, pretože ich neuplatnila v potrebnom čase ( ). Navyše závery a odporúčania kolízneho opatrovníka sa zjavne nevymykali zistenému skutkovému stavu do tej miery, aby poukazovali na to, že je zaujatý. Samotná skutočnosť, že neboli v súlade s názormi matky nie je možné vyhodnotiť ako takú okolnosť, ktorá by zakladala dôvody na spochybňovanie jeho prístupu a šetrení v konaní.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.