Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7CoP-78-2013.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/78/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. S., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov - matky: Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. B. XX, právne zastúpená JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom T. B., M. M. XXX/XX a otca: W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom T. B., V. XXX, o návrhu otca úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 9. septembra 2013, č.k. 2P/64/2013-25, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti oprávnenia otca stretávať sa s mal. dieťaťom mimo miesta trvalého bydliska matky po 1.1.2014 m e n í tak, že otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. dieťaťom mimo miesta trvalého bydliska matky od X.X.XXXX.
Rozsudok okresného súdu v ostatnej časti určenia rozsahu a spôsobu oprávnenia otca stretávať sa s mal. dieťaťom, vo výrokoch o oprávneniach a povinnostiach matky a otca pri výkone styku, vo výroku, ktorým návrh otca vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3P 52/2012-143 zo dňa 8.11.2012 v časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu otca na zmenu rozsudku, ktorým naposledy bolo rozhodované o úprave styku otca s mal. I. na dve hodiny týždenne, a to v pondelok od 15.00 hod. do 17.00 hod. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v roku v pondelok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že do 31.12.2013 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom iba v mieste trvalého bydliska; po 1.1.2014 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v rovnakom rozsahu aj mimo miesta trvalého bydliska matky. V konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok sp.zn. 3P 52/2012, predmetom ktorého bola zmena úpravy stretávania sa otca s mal. dieťaťom, bol vypracovaný znalkyňou Mgr. H. D. znalecký posudok č. 29/2012 zo dňa 1.10.2012. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obidvaja rodičia disponujú takými povahovými vlastnosťami, ktoré sú vhodné pre výchovu dieťaťa, či už s ohľadom na vek ako aj potreby dieťaťa. Znalkyňa v závere svojho posudku konštatovala, že s pribúdajúcim vekom a dozrievaním citov je vhodné,
aby otec pravidelne podľa rozsahu a určenia navštevoval syna. Znalkyňa sama pripustila, že postupom času bude vhodné, aby otec podľa rozsahu určenia navštevoval syna. Predpokladala, že s pribúdajúcim vekom a dozrievaním citov s týmto nebude žiadny problém. Konštatovala, že zriedkavé stretnutia otca s dieťaťom môžu spôsobovať rozvoj separačnej úzkosti, nakoľko dieťa bude opätovne vystavované s časovým odstupom k úplne novej osobe, a to k otcovi. Ďalej dôsledne rešpektoval závery vypracovaného znaleckého posudku, keď znalkyňa konštatovala, že dieťa v období od 18-teho mesiaca do 3-ho roku začína vnímať seba samé a dovtedy je dôležité, aby dieťa malo istotu buď v osobe alebo v prostredí. Od vypracovania posledného znaleckého posudku uplynula doba takmer 1 roka, dieťa je staršie a vyspelejšie. K 31.12.2013 bude mať dieťa 2 roky a takmer jeden mesiac, čo je predpoklad, že úprava styku bude plne rešpektovať rodičovské práva a povinnosti ako aj záujmy mal. dieťaťa. Dieťa bude mať dostatočný čas na to, aby si zvyklo na svojho otca. Postupne bude styk prebiehať v mieste trvalého bydliska v Obci T. B. a po 1.1.2014 bude otec oprávnený stretávať sa s dieťaťom aj mimo miesta trvalého bydliska. Obmedzenie formy stretávania sa otca by mohlo dospieť k rozvoju separačnej úzkosti, tak ako to konštatovala znalkyňa. Preto rozšíreniu úpravy styku dvakrát týždenne predíde rozvoju takéhoto stavu. Návrh matky na nariadenie znaleckého dokazovania ako nedôvodný zamietol. V uvedenej veci už bolo vykonané znalecké dokazovanie, pričom pri rozumnej interpretácii záverov znaleckého posudku je tento dostatočný na to, aby súd mohol posúdiť skutkové okolnosti a rozhodnúť v uvedenej veci. Taktiež zamietol návrh otca na zistenie, či matka kojí alebo nie, keďže táto skutočnosť žiadnym spôsobom neovplyvňuje rozsah ani kvalitu stretávania sa otca s mal. dieťaťom.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Uviedla, že od posledného rozhodovania súdu o úprave styku otca prebehla doba 10 mesiacov, v ktorej nemohla nastať taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 3P 52/2012 zo dňa 8.11.2012. Okresný súd nesprávne vychádzal iba z niektorých záverov znaleckého posudku Mgr. D. č. 29/2012 zo dňa 1.10.2012, iné okolnosti uvádzané v prospech nej nevyhodnocoval. Napríklad nevyhodnotil záver v bode 2 posudku, aby k rozšíreniu kontaktu otca s dieťaťom došlo až po ukončení dojčenia dieťaťa. Keďže mal. I. je stále dojčený, o čom predkladá súdu písomný dôkaz - potvrdenie detskej lekárky, táto skutočnosť bola okresný súdom nesprávne vyhodnotená. Taktiež okresný súd nesprávne vyhodnotil záver znaleckého posudku Mgr. D. č. 29/2012 zo dňa 1.10.2012 v bode 6 (že je dôležité, aby v období od 18-teho mesiaca do 3-ho roku veku dieťaťa malo dieťa istotu, a to k osobe alebo v prostredí), keď upravil stretávanie sa otca s dieťaťom vo veku ani nie 2 rokov v prostredí, v ktorom dieťa nemá istotu a bez prítomnosti stabilnej osoby. Aj psychologička uviedla, že práve v tomto období veku mal. dieťaťa nastáva vývinová fáza separačnej úzkosti, ktorá sa prejavuje zvýšenou potrebou byť v blízkosti matky, dieťa si začína uvedomovať domáce a cudzie prostredie, ako aj ľudí a v matke vidí istotu, oporu, ktorú nikto nenahradí a dieťa je v tzv. bezpečí. Podľa jej názoru, až prípadným novým znaleckým dokazovaním je možné posúdiť, či za súčasného stavu je dôvod na zmenu súdom určeného stretávania sa otca s dieťaťom vychádzajúc zo záverov znalkyne, ak áno, v akom rozsahu. Tomuto jej návrhu v konaní nebolo vyhovené. Taktiež poukázala na skutočnosť, že pri stretávaní sa otca s maloletým, zo strany otca dochádza ku konfliktom, čo je konštatované aj v rozhodnutí Okresného úradu Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy sp. zn. A/2012/03660, P 191/2012, ktorým otec bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/, ktorého sa dopustil pri úprave styku v období od januára až do apríla 2012. Ďalej poukázala na skutočnosť, že otec v dňoch 9.9.2013, 16.9.2013 a 30.9.2013 nerealizoval styk s maloletým. Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh otca na rozšírenie úpravy styku zamietnuť.
Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil skutočnosť, že dieťa je staršie a vyspelejšie. Správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku Mgr. H. D. č. 29/12 zo dňa 1.10.2012, ktorá konštatovala, že obidvaja rodičia disponujú takými povahovými vlastnosťami, ktoré sú vhodné na výchovu dieťaťa, že s pribúdajúcim vekom a dozrievaním citov je vhodné, aby otec pravidelne podľa rozsahu určenia navštevoval syna. Ďalej znalkyňa konštatovala, že postupom času bude vhodné, aby otec sa častejšie stretával s mal. dieťaťom, pričom uviedla, že s pribúdajúcim vekom a dozrievaním citov s tým nebude žiaden problém. Konštatovala, že zriedkavé stretnutia s otcom môžu spôsobiť rozvoj separačnej úzkosti, nakoľko dieťa bude opätovne vystavované s časovým odstupom úplne novej osobe, a to otcovi. V súčasnom období mal. I. má už skoro dva roky, vekovo je starší, vyspelejší, vníma sám seba ako aj prostredie okolo seba. Je vhodné, aby styk s mal. I. sa realizoval mimo bydliska matky aj bez jej prítomnosti. So skutočnosťou, či matka kojí alebo nekojí, sa okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia
vysporiadal. Tvrdenie matky, že dňa 9.9.2013, 23.9.2013 a 30.9.2013 nerealizoval styk s mal. I. z jeho zavinenia, nepovažoval za pravdivé. Dňa 9.9.2013 sa uskutočnilo pojednávanie v predmetnej veci, ktoré sa konalo od 12.15 hod. do 14.35 hod. a po pojednávaní cestoval s právnym zástupcom do Liptovského Mikuláša, nebolo možné sa na stretnutie dostaviť. Dňa 23.9.2013 prišiel na stretnutie, mal. I. spal, čakal do 16.45 hod., so synom bol do 17.00 hod. Dňa 30.9.2013 za synom prišiel, čo môže preukázať čestným prehlásením svedkov, prípadne výsluchom. Je pravdou, že bol uznaný vinným z priestupku, ktoré uvádza matka v odvolaní, proti ktorému sa však odvolal a rozhodnutie nie je právoplatné. Vzhľadom na skutočnosť, aby nedochádzalo k bezdôvodným obvineniam na jeho adresu, ktoré sú nepravdivé, navrhoval, aby stretnutia prebiehali mimo prostredia matky a jej rodinných príslušníkov. Toto je možné vzhľadom k tomu, že matka s mal. I. býva v obci nachádzajúcej sa neďaleko jeho bydliska. Závery rozsudku okresného súdu o rozšírení úpravy styku vychádzajú z riadne vykonaného dokazovania a vyhodnotenia skutkových okolností.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ O.s.p., ktorý v napadnutých výrokoch o určení rozsahu, spôsobu oprávnenia otca stretávať sa s mal. dieťaťom, vo výrokoch o oprávneniach, povinnostiach matky a otca pri výkone styku a vo výroku, ktorým návrh otca vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania ako správny, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok rozsudku okresného súdu v časti oprávnenia otca stretávať sa s mal. dieťaťom mimo trvalého bydliska matky tak, že tento je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom mimo miesta trvalého bydliska od 1.4.2014.
V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu.
Okresný súd v danej veci na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a skutkové okolnosti správne vyhodnotil tak, že upravil styk otca s mal. I. vo väčšej miere, než ako bolo rozhodované naposledy rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3P 52/2012 zo dňa 8.1.2012, v ktorom upravil styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každé dve hodiny týždenne v pondelok od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska matky. Krajský súd v tomto smere poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie dôvodov rozsudku okresného súdu krajský súd dodáva, že okresný súd dôvodne pri vyhodnotení skutkového stavu vychádzal zo záverov znaleckého posudku Mgr. H. D. č. 29/2012 zo dňa 1.10.2012, ktoré sú aplikovateľné na posudzovanie okolností pre určovanie rozsahu styku, aj v súčasnom období. Znalkyňa vo svojich záveroch znaleckého posudku hodnotí, že obidvaja rodičia disponujú povahovými vlastnosťami, ktoré sú vhodné pre výchovu dieťaťa, či už s ohľadom na vek alebo potreby dieťaťa. Znalkyňa ďalej hodnotí, že aj s pribúdajúcim vekom dieťaťa (od 18-teho mesiaca do 3-ho roku dieťaťa) dieťa začína vnímať samé seba ako aj prostredie, v ktorom sa nachádza. Znalkyňa v tejto súvislosti pripúšťa, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa bude potrebné upravovať rozsah úpravy styku otca s mal. dieťaťom, aby tento prebiehal častejšie. Tieto závery nemohli stratiť aktuálnosť ani v súčasnom období. Preto aj podľa názoru krajského súdu, s ohľadom na pribúdajúci vek dieťaťa a jeho vnímanie, je potrebné na dané okolnosti pružne reagovať zmenou súdneho rozhodnutia - úpravou styku u toho z rodičov, komu dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je potrebné ďalej prihliadať k tomu, že od podania návrhu na zmenu úpravy pomerov až do rozhodnutia súdu vždy ubehne určitá doba, a preto pri charaktere takéhoto konania nie je možné automaticky konštatovať, že k momentu podania návrhu k zmene pomerov nedošlo. Krajský súd sa plne stotožnil so záverom okresného súdu, keď zamietol návrh matky na nariadenie nového znaleckého dokazovania, keďže závery uvádzané znalkyňou Mgr. H. D. v znaleckom posudku č. 29/2012 zo dňa 1.10.2012 sú plne aplikovateľné aj pre rozhodovanie v súčasnom období, pričom predlžovaním súdneho konania by súd pružne nereagoval na zmenu zákonných podmienok pre rozšírenie úpravy styku otca s mal. dieťaťom.
Vzhľadom k tomu, že rozsudok okresného súdu o úprave styku nie je predbežne vykonateľný a je potrebný určitý čas, aby sa mal. dieťa adaptovalo na nové podmienky, krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu v tej časti, v ktorej umožnil otcovi stretávať sa s mal. dieťaťom aj mimo miesta trvalého bydliska matky, a to od 1.4.2014. V tejto časti rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vzhľadom na charakter prejednávanej veci (konanie vo veciach maloletého dieťaťa), žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.