Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/174/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom X. XXXX, G. proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, za účasti okresného prokurátora v Čadci, o zaplatenie 4.737,85 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -120 zo dňa 29. októbra 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4.737,85 Eur spolu s úrokom z omeškania ako nedôvodný zamietol. Ustálil, že hoci si navrhovateľ uplatňoval žalovanú istinu ako škodu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Rimavskej Sobote a nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky vo V. A., uplatnený nárok bolo potrebné posudzovať ako zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Navrhovateľ namietal, že v konaní pred Okresným súdom Rimavská Sobota mu bol ustanovený opatrovník napriek tomu, že neboli splnené na to zákonné podmienky, následne mu nebolo doručované rozhodnutie vydané okresným súdom v prejednávanej veci. V tomto konaní mu bola uložená povinnosť okrem žalovanej istiny zaplatiť J. C. aj úroky z omeškania. Tým, že mu neboli doručované súdne písomnosti v rámci tohto konania, nezískal vedomosť o uloženej povinnosti a došlo tým k neúmernému navýšeniu úrokov z omeškania, ktoré musel uhradiť. Prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ nepostupoval podľa § 3 Zákona č. 58/69 Zb. a proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka jeho osobe Okresným súdom Rimavská Sobota nepodal opravný prostriedok. Tým, že v predmetnom konaní nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, nebolo mu možné náhradu škody priznať, lebo uznesenie o ustanovení opatrovníka, ako aj rozsudok o jeho povinnosti zaplatiť finančné prostriedky sú naďalej právoplatné a vykonateľné. Následne aj postup súdnej exekútorky, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie bol správny. Naviac, okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ bol v omeškaní so zaplatením finančných prostriedkov J. C. z vlastnej viny, pretože dlh neuhradil riadne a včas, neurobil tak ani po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Pokiaľ ide o priznanie nemajetkovej ujmy, túto podľa nebolo možné navrhovateľovi priznať.

Odporcovi ako účastníkovi v konaní úspešnému priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady cestovného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že uplatnený nárok žiadal na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý spočíval v tom, že mu nebol riadne doručený rozsudok, ako aj v prieťahoch v základnom konaní a vykonávacom konaní. Nedoručením rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota mu bola odňatá možnosť dozvedieť sa, že proti jeho osobe bolo priznané právo na peňažné plnenie a vyhnúť sa tak prípadným splnením záväzku právnym následkom v podobe exekúcie. Okresný súd Rimavská Sobota pochybil, pokiaľ nevykonal všetky opatrenia týkajúce sa zistenia jeho trvalého pobytu. Za nesprávne považoval závery prvostupňového súdu, že ním uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi, pretože mu kladie za vinu prieťahy spôsobené Okresným súdom Rimavská Sobota. Ďalej namietal výšku uplatnených trov konania navrhovateľom, použitie motorového vozidla s neprimerane vysokou spotrebou oproti bežným vozidlám, počet kilometrov za ktorých odjazdenie bola priznaná náhrada hotových výdavkov, pretože vzdialenosť medzi Bratislavou a Čadcou je kratšia. V tejto časti žiadal, aby boli tieto trovy konania podľa znížené a aby bol aplikovaný postup podľa

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za súčasnej aplikácie ), napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa

Navrhovateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho, ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004, a ktorým bol zrušený , vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k navrhovateľom tvrdenej škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota pred 01.07.2004 bolo potrebné nárok posudzovať podľa Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona má charakter občiansko-právnej zodpovednosti. je vo vzťahu k zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia ( ).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom kumulatívnom splnení troch podmienok - 1) nesprávny úradný postup štátneho orgánu, resp. nezákonné súdne rozhodnutie,2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Zodpovednosť štátu (až na prípady hodné osobitného zreteľa) je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu ( ). Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti ( ).

nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu, ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností, toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti, a to, ktorá súvisí s nevydaním alebo oneskoreným vydaním rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (48 ods. 2 ).

V občianskom súdnom konaní postupuje súd podľa ustanovení . Navrhovateľ namietal, že v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. mu bol ustanovený opatrovník, napriek tomu, že na jeho ustanovenie neboli splnené zákonné podmienky. Následne mu v tejto súvislosti nebolo riadne doručené ako účastníkovi konania súdne rozhodnutie.

Pokiaľ navrhovateľ namietal nedostatočné zisťovanie jeho bydliska okresným súdom s tým, že toto vyústilo do nesprávneho rozhodnutia o ustanovení opatrovníka bolo potrebné nárok navrhovateľa na náhradu škody z titulu ustanovenia mu opatrovníka v tomto konaní posudzovať z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným súdnym rozhodnutím. Treba zdôrazniť, že konanie súdu, ktoré vyúsťuje vo vydanie rozhodnutia sa preskúmava v rámci správnosti, resp. zákonnosti rozhodnutia ako výsledku tejto činnosti. Nemožno sa stotožniť so záverom odvolateľa, že bolo potrebné hodnotiť zisťovanie splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia o ustanovení opatrovníka jeho osobe z titulu nesprávneho úradného postupu. Konanie orgánu, ktoré vyústi v rozhodnutie, možno posudzovať z hľadiska správnosti, resp. nesprávnosti tohto postupu, avšak ide o postup, ktorého výsledkom nie je priamo vydanie rozhodnutia ( napríklad prieťahy v konaní ).

Okresný súd teda vychádzal zo správneho právneho záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s rozhodnutím o ustanovení opatrovníka a v tej spojitosti s nedoručením rozsudku okresného súdu vydaného v Rimavskej Sobote jeho osobe, je nárokom z titulu nezákonného rozhodnutia. Jednou z podmienok pre náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia je zrušenie tohto rozhodnutia pre nezákonnosť. Nebolo preukázané, že by k zrušeniu takéhoto rozhodnutia o ustanovení opatrovníka došlo.

Okrem toho nebola naplnená ani ďalšia podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to príčinná súvislosť medzi navrhovateľom, namietaným nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorú si z tohto titulu uplatňoval.

Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvolá druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť, ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo

(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčinného následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný.

Navrhovateľ škodu špecifikoval ako úroky z omeškania, ktoré musel uhradiť veriteľke J. C. na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota. Vznik povinnosti uhradiť úroky z omeškania sa však spája so skutočnosťou, že navrhovateľ si svoj peňažný záväzok voči J. C. nesplnil riadne a včas. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania bola následkom príčiny - omeškania navrhovateľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal jednak existenciu nezákonného rozhodnutia a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi týmto rozhodnutím a ním uplatneným nárokom na náhradu škody. Rovnako tým, že si riadne nesplnil povinnosť vyplývajúcu priznanú súdnym rozhodnutím, prebehlo exekučné konanie.

Vychádzajúc z týchto skutočnosti preto krajský súd považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny a tento potvrdil.

Za nedôvodné považoval námietky odvolateľa týkajúce sa výšky priznaných trov prvostupňového konania. Odporca má právo na náhradu cestovného, ktoré je jedným z druhov trov konania ( ), počet kilometrov za cestu z Bratislavy do Čadce a späť cca 499 považoval odvolací súd za primeraný. Navrhovateľ iba všeobecne uviedol, že táto vzdialenosť je „kratšia“, bez bližšieho zdôvodnenia. Na takéto, ničím nepodložené tvrdenie krajský súd neprihliadal.

Rovnako, za nedôvodný považoval návrh navrhovateľa na aplikáciu ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania. Aplikácia tohto ustanovenia môže byť použitá iba vo výnimočnom prípade, ktorého výnimočnosť spočíva v okolnostiach danej veci ale aj v okolnostiach na strane účastníkov. Predmetné ustanovenie umožňuje presadiť aplikáciu , a to zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Ustanovenie slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, aby znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým, predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so začatím sporu, so správaním účastníkov v priebehu sporu s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne.

V prejednávanej veci krajský súd sám nezistil a ani navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by použitie tohto zákonného ustanovenia odôvodňovali.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.