Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/365/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci navrhovateľa P. J. W. W. XX V. Y., V..R..O. L., V. L., Y. I., I., O. V.É. R., registrovaného pod č. L., zast. Spoločnosťou GALLO s.r.o., Martin, Jilemnického 30, proti odporkyni Ľ. U., bytom Q. J. XX za účasti vedľajšieho účastníka Z., V., B. XX, IČO: 42 176778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.039,11 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku -81 z 29.3.2012 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Vedľajšiemu účastníkovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 82,85 € a navrhovateľ je povinný ju zaplatiť JUDr. Ambrózovi Motykovi, adovkátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh a zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkov trovy konania 165,43 € na účet právneho zástupcu JUDr. Motyku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa domáha zaviazať odporkyňu zaplatiť mu sumu 1.039,11 eur spolu s 9,5% úrokom ročne od 27.9.2011 až do zaplatenia, že nárok odôvodňoval tým, že spoločnosť D. W. a.s., Q. K. XX, O., IČO 31 401 295 na základe žiadosti o úver zo dňa 25.9.2006 sa zaviazala poskytnúť odporkyni bezúčelový úver vo výške 66.000,- Sk, t.j. 2.190,80 eur pri ročnej priemernej miere nákladov 14,4%, že odporkyňa sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 36 mesiacov v sume 2.241,- Sk, t.j. 74,39 eur, že však nedodržala podmienky zmluvy. Následne spoločnosť D. postúpila pohľadávku voči odporkyni dňa 16.12.2010 na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky podľa obchodných kníh pohľadávka navrhovateľa je 1.039,11 eur. Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na to, že jej bol síce poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po dobu 36 mesiacov vo výške 74,39 eur, ale dostala sa do zlej finančnej situácie, preto prestala úver jednoducho splácať. Je si vedomá, že voči spoločnosti D. má nejaké podlžnosti, ale z tejto spoločnosti s ňou nikto nekomunikoval. O tom, že pohľadávka voči nej bola postúpená na súčasného navrhovateľa, sa dozvedela až z podaného návrhu na súd. Tiež vzniesla námietku aktívnej legitimácie navrhovateľa a v celom rozsahu sa pripojila k písomnému vyjadreniu vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že na predtlačenom formulári právneho predchodcu navrhovateľa nie je uvedená ročná výška percentuálnej miery nákladov, ale je uvedená až v liste zo dňa 27.9.2006. Taktiež z úverovej zmluvy vyplýva, že medzi

účastníkmi bola dohodnutá rozhodcovská doložka na rozhodovanie všetkých sporov z obchodov, ktoré vznikli medzi bankou a klientom a táto je neprijateľnou podmienkou podľa a je postihnutá absolútnou neplatnosťou. Okrem toho namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pretože podľa zmluvy o úvere klient, t.j. druhý účastník úverového vzťahu nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky postúpiť a previesť, meniť a akokoľvek disponovať s ktorýmkoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa zmluvy o úvere a na druhej strane banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť, previesť ktorékoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa zmluvy o úvere na tretiu osobu, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto ide o neprijateľnú podmienku postihnutú absolútnou neplatnosťou a tiež poukázal na to, že postúpenie pohľadávky na subjekt na O. V. R. je tiež nekalou obchodnou praktikou. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe žiadosti o úver zo dňa 25.9.2006 spoločnosť D. W. so sídlom Q. K. XX sa zaviazala poskytnúť odporkyni bezúčelový úver v výške 66.000,-, t.j. 219,80 eur. Odporkyňa sa zaviazala tento úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 36 mesiacov po 2.241,- Sk, t.j. 74.39 eur. Bezúčelový úver bol poskytnutý odporkyni prevodom na jej bankový účet. Neodeliteľnou súčasťou žiadosti o úver sú všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby D. W.. Odporkyňa porušila podmienky úverovej zmluvy tým, že úver riadne a včas nesplácala, čím sa dostala do omeškania, preto po predchádzajúcej upomienke zo dňa 18.11.2008 spoločnosť D. dňa 18.1.2009 oznámila odporkyni, že v súlade s čl. 9 Všeobecných podmienok žiada o okamžité splatenie úveru spolu s príslušenstvom. Následne dňa 16.12.2010 bola pohľadávka postúpená na navrhovateľa. V čase postúpenia pohľadávky bola istina 1.039,11 eur. Vychádzajúc z uvedených zistení súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa o spotrebiteľských úveroch a ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Aplikujúc ust. , , , a konštatoval, že v danom prípade je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť D. W. a.s. - konal v rámci svojho predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a odporkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ide teda medzi účastníkmi o uzavretú spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzajúc ďalej z ust. , , , a poukazujúc aj na čl. 3 bod 1, čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13 EHS uviedol, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou dňa 25.9.2006 bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k zmenám právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa tak, aby právny poriadok Slovenskej republiky bol v súlade so sekundárnym právom Európskeho spoločenstva, dnes Európskej únie. S účinnosťou od 1.4.2004 zakotvil úpravu spotrebiteľských zmlúv v citovanom znení. Všetky zmluvy, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami podľa platného a účinného od 1.4.2004, museli byť s touto právnou úpravou zosúladené. Citované znenie nebolo do slovenského právneho poriadku transportované v súlade s účelom Smernice 93/13 EHS. Smernice ako právne akty sekundárneho práva Európskej únie nemajú priamy účinok, avšak v prípade, keď si štát neplní svoju povinnosť správne, resp. vôbec, je možné priznať smerniciam priamy účinok. V tomto prípade bola Slovenská republika povinná transportovať smernicu ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, k čomu síce došlo, ale práva spotrebiteľa boli upravené v užšom rozsahu, než ktorý predpokladá citovaná smernica. Preto má súd za to, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania musí byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu, keďže má všetky jej znaky. Keďže navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) nepreukázal zánik zmluvy pred účinnosťou novej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, boli povinní uviesť zmluvu do súladu s novou právnou úpravou. Sankciou za nesplnenie tejto povinnosti je neplatnosť zmluvy po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Poukázal ďalej na to, že podľa zmluvy odporca ako spotrebiteľ nesmie bez súhlasu veriteľa postúpiť práva na inú osobu a naopak, právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ je na takéto konanie výslovne oprávnený, so zreteľom na čo vyslovil názor, že táto podmienka už bez potreby ďalšieho skúmania, na aký subjekt boli práva prevedené, spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potencionálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôli veriteľa. Táto podmienka je tiež spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne ťažké a náročné, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a jej účelom má byť vyvažovanie tejto nerovnováhy. Keďže táto zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ide o neprimeranú podmienku, ktorú spotrebiteľská, resp. typová zmluva nesmie obsahovať. V zmysle týchto zákonných

ustanovení, keďže právny vzťah medzi účastníkmi nebol daný do súladu s platným právnym poriadkom a došlo k postúpeniu pohľadávky na osobu, ktorá ma sídlo na O. V. R., čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania a zakladá hrubý nepomer, súd preto v zmysle týchto zákonných ustanovení nárok v celom rozsahu zamietol. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 9.1.2012. Pri tarifnej hodnote veci 1.039,11 eur jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 Advokátskej tarify činí 61,41 eur, režijný paušál za rok 2011 - 7,41 eur, za rok 2012 - 7,63 eur, zvýšené o 20% DPH, odmena advokáta spolu 165,43 eur. Keďže navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa náhradu trov konania nežiadala priznať, vyslovil, že odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľa z dôvodov, ktoré sú uvedené na str. 2 rozsudku vo štvrtom odseku s poukazom na to, že postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa na terajšieho žalobcu je neplatné. Neplatnosť postúpenia pohľadávky odôvodnil súd z obsahu úverovej zmluvy, kde konštatoval, že zatiaľ čo odporca dal súhlas s postúpením pohľadávky na tretiu osobu, veriteľ viazal prípadné postúpenie pohľadávky na svoj súhlas, čo spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Prvostupňový súd pochybil, keď o toto údajné zmluvné dojednanie oprel svoju úvahu o neplatnosti postúpenia pohľadávky. Prisvedčil súdu, že uvedená podmienka by bola neprijateľnou podmienkou v úverovej zmluve a preto by bola neplatná. Neplatnosť tejto podmienky ale nespôsobuje neplatnosť postúpenia pohľadávky z pôvodného na terajšieho veriteľa. Podľa jeho názoru súd sa mal pri rozhodovaní držať dikcie § 525 ods. 2 Obč. zákonníka, ktorý stanovuje, že nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Neplatnosť postúpenia pohľadávky teda môže spôsobiť iba existencia dohody medzi veriteľom a dlžníkom, že pohľadávku nemožno postúpiť. Neobstojí ani konštatovanie súdu, že postúpenie pohľadávky môže obmedziť alebo neúmerne zaťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva, lebo v tomto konkrétnom prípade uplatňuje nároky veriteľ z titulu nesplnenia záväzku a nie spotrebiteľ, preto použitie § 39 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v skutkovom stave. Vytýkal súdu, že vychádzal vo svojom rozhodnutí zo zistenia, že v zmluve o úvere sa nachádza údajne neprijateľná podmienky, podľa ktorej odporca ako spotrebiteľ, nesmie previesť svoje nároky zo zmluvy na tretiu osobu, zatiaľ čo banka takto urobiť mohla, lebo taká podmienka sa v zmluve nenachádza a súd ju iba opísal z vyjadrenia vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí s jeho argumentáciou v odvolaní a že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu a aj s jeho dôvodmi. Poukázal na to, že v danom prípade ide o nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto je nevyhnutné aplikovať normu spotrebiteľského práva. Úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a aj zmluva v prejednávanej veci je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je potrebné aplikovať ust. účinného ku dňu platnosti úverovej zmluvy, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje také ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré dovoľuje dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečeniu pohľadávky spotrebiteľa. Podľa neho sa navrhovateľ mýli, ak uvádza, že v úverovej zmluve v danej veci sa nenachádza takáto neprijateľná zmluvná podmienka, lebo ju obsahujú čl. 11.6 a čl. 11.7 Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby D. W. a.s., ktorých obsah ďalej aj citoval a konštatoval, že takéto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto ide o neprijateľnú podmienku postihnutú absolútnou neplatnosťou podľa . Súd teda túto podmienku neopísal z vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ako to uvádza navrhovateľ v odvolaní, ale reálne z VOP právneho predchodcu navrhovateľa. Okrem uvedeného je podľa neho naplnená aj druhá časť skutkovej podstaty neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa (v čase účinnosti úverovej zmluvy ), teda, že prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti a zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Uviedol, že už predtým argumentoval, že prevod pohľadávky na subjekt v Karibiku výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv, pretože v prípade úspešného súdneho konania by len ťažko uplatnil svoje právo na náhradu trov konania, prípadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo

právo na primerané finančné zadosťučinenie. Je taktiež náročné a značne odradzujúce viesť spor proti neznámemu zahraničnému subjektu, pretože neexistuje akákoľvek záruka, prípadne rozumný predpoklad návratnosti prostriedkov vynaložených v súdnom konaní v úspešnom spore. Poukázal na obdobné prípady, ktoré slovenské súdy už judikovali a rozhodnutia súdov. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v , za dodržania podmienok podľa , keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V posudzovanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Skutočnosti, ktorými navrhovateľ odôvodňuje svoje odvolanie nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

V odvolaní navrhovateľ predovšetkým vytýka súdu prvého stupňa pochybenie, keď o „údajne“ zmluvné dojednanie v znení cit. „že zatiaľ čo odporca dal súhlas s postúpením pohľadávky na tretiu osobu, veriteľ viazal prípadné postúpenie pohľadávky na svoj súhlas, čo spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán„ oprel svoju úvahu o neplatnosti postúpenia pohľadávky. Uvedenú výhradu odvolací súd nepovažuje za náležitú. Predovšetkým treba uviesť, že takúto formuláciu, ako je vyššie uvedená, odôvodnenie rozsudku neobsahuje. V odôvodnení rozsudku súd na str. 5 prvý odsek totiž uvádza, že cit. „podľa zmluvy odporca ako spotrebiteľ nesmie bez súhlasu veriteľa postúpiť práva na inú osobu. Naopak, právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ je na takéto konanie výslovne

oprávnený“. Z porovnania obidvoch znení je zrejmé, že ide o odlišné formulácie. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s tým namieta, že „takáto podmienka“ sa v zmluve nenachádza, a že súd ju iba opísal z vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ide o nedôvodnú námietku, lebo Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby (D.) z 24.3.2003, ktoré sú súčasťou zmluvy, a ktoré navrhovateľ predložil (č.l. 10-16), obsahujú článok 28 - Zmeny zmluvných strán, ktorého bod 28.1 - Zmeny na strane klienta - znie: „Klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu BANKY postúpiť, preniesť, meniť či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa Zmluvy o úvere“ a bod 28.2.1 - Zmena na strane BANKY - znie: „BANKA je oprávnená kedykoľvek postúpiť či preniesť ktorékoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa Zmluvy o úvere na tretiu osobu“. Záver súdu prvého stupňa, že táto podmienka, už bez potreby ďalšieho skúmania na aký subjekt boli práva prevedené, spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a je preto neprijateľnou podmienkou, treba akceptovať.

V odvolacom konaní vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (, , ). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene zástupcu vedľajšieho účastníka - advokáta za právnu službu, ktorú poskytol vedľajšiemu účastníkovi vypracovaním vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa ( vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzba tarifnej odmeny je stanovená podľa vo výške 61, € z tarifnej hodnoty veci 1.031, €, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu ( cit. vyhl.) 7, € a s pripočítaním 20% DPH (13, €) je spolu 82, €.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.