Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/17/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, dieťa rodičov P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX a K. P., nar. X.X.XXXX, bytom R., L. XXX/XX o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu vo Svidníku č.k. -25 z 10.4.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu vo Svidníku spis. značka -18 zo dňa 29.9.2010 a to tak, že otcovi zvýšil výživné na maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 eur na sumu 100 eur mesačne počnúc od 1.9.2012, ktoré je povinný platiť otec vždy do 15. dňa v mesiace vopred k rukám matky pod následkami výkonu rozhodnutia. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.32013 vo výške 350 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nastala u maloletého J. zmena pomerov od 1.9.2012, kedy nastúpil do 1. ročníka na Strednú školu - Obchodná akadémia vo R.. Je starší, zvýšili sa náklady na výživu, ošatenie a štúdium. Príjem otca sa nezmenil, je živnostníkom a od novembra 2012 poberá nemocenské dávky vo výške 640 eur mesačne. Okrem maloletého J. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére pochádzajúcej z manželstva. Matka maloletého pracuje ako terénna sociálna pracovníčka v obci M. s mesačným prímom 480 eur, rovnako má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré pochádza z terajšieho manželstva. Jej manžel pracuje vo firme GRAS ako robotník s priemerným mesačným prímom 380 eur. Manželka otca maloletého je nezamestnaná a evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá podporu vo výške 300 eur mesačne. Výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého pozostávajú z poistky, uhradzovania mobilného telefón, cestovných výdavkov, liekov, vreckového a športového vyžitia zhruba 100 eur mesačne s tým, že mobil mu uhrádza otec ako paušálnu úhradu.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec mal. dieťaťa.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, že nemocenskú dávku nemožno považovať za stály a pravidelný príjem, nakoľko ide o krátkodobý príjem. Zanedlho mu podporné obdobie končí a bude úplne bez príjmu, čiže bude odkázaný len na sociálne dávky. Po ukončení práceneschopnosti sa bude musieť nahlásiť na Úrad práce ako nezamestnaný, keďže ako zvárač si poškodil zdravie. Okrem povinného výživného vo výške 50 eur mesačne platí paušál za mobilný telefón a obedy v škole pre mal. dieťa. Rovnako jeho manželka nemá príjem 300 eur ako podporu v nezamestnanosti, túto poberala len 6 mesiacov. Navrhoval zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a v celom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého. Táto uviedla, že praktika otca týkajúca sa toho, že časť roka poberá nemocenské dávky a časť roka pracuje, trvá posledné 3 roky. V Regionálnom denníku STV 2 dňa 19.4.2013 odznel jeho rozhovor, kde vystupoval ako riaditeľ firmy Agro-eko farma Z., pritom tvrdí, že je práceneschopný. Ako riaditeľ firmy je vedený aj na webovej stránke www.agroekofarma.sk. Pokiaľ sa nahlási na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny tak bude to len zo špekulatívnych dôvodov. Nie je pravdou, že by platil pravidelne obedy pre dieťa, urobil to 2 mesiace. Preto navrhovala aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

K odvolaniu otca sa vyjadril aj opatrovník maloletého, ktorý navrhoval potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a to v záujme maloletého.

Odvolací súd prejednal vec podľa , , doplnil dokazovanie ( ) výsluchom účastníkov, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Svidníku a zistil, že odvolanie otca maloletého je nedôvodné.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody o súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vo veci bolo nesporne preukázané, že u maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov vzhľadom k tomu, že v čase poslednej úpravy práv a povinností voči maloletému v r. 2010 bol žiakom Základnej školy a v súčasnej dobe navštevuje Strednú školu konkrétne Obchodnú akadémiu vo R.. Výdavky, ktoré sú spojené s výchovou a výživou mal. dieťaťa pozostávajú predovšetkým z nákladov na štúdium, ročne zhruba 200 eur na jeden ročník plus výdavky na cestovné, športové vyžitie, stravu, ošatenie. Prímy otca sa od poslednej úpravy nezmenili, prímy matky oproti poslednej úprave sa zvýšili, keďže sa zamestnala, pred tým bol na rodičovskom príspevku.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom otca maloletého je potrebné uviesť, že argumenty týkajúce sa poberania nemocenskej dávky v čase, kedy rozhodoval súd prvého stupňa aj v čase, kedy bolo podané zo strany otca odvolanie nemení nič na veci, že jeho prímom bol 640 eur mesačne titulom výplaty nemocenskej dávky. Tento príjem bol pravidelne vyplácaný otcovi 1 rok od októbra 2012 do októbra 2013. Preto tento odvolací dôvod súd nepovažoval za okolnosť, ktorá by svedčila o zmene pomerov na jeho strane, keďže aj pri poslednej úprave bol práceneschopný a poberal 600 eur mesačne. Pritom uzavrel s matkou rodičovskú dohodu na zvýšenie výživného. To znamená, že sám otec tieto nemocenské dávky považoval za svoj príjem. Naviac z výsluchu otca na pojednávaní nariadenom v odvolacom konaní je zrejmé, že už v priebehu práceneschopnosti o júla 2013 začal podnikať v inej oblasti, je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá sa zameriava na výrobu a opravu hydraulických hadíc. Momentálne príjem v tejto podnikateľskej činnosti nemá, ale 13.11.2013 podpísal zmluvu o pôžičke so Stavebnou sporiteľnou na sumu 15.000 eur. Tento úver bude použitý z časti aj na vytvorenie podmienok pre podnikanie a dohodol 100 eurové mesačné splátky. Z toho pohľadu je potrebné hodnotiť konanie otca ako dôkaz o tom, že je schopný po ukončení práceneschopnosti, kedy poberal sumu 640 eur mesačne naďalej zabezpečovať príjem z podnikateľskej činnosti. Keďže aj v uplynulom období bol živnostníkom, podniká v regióne okresu R. a okolie a má vedomosti o tom, v ktorom odbore činnosti je možné zabezpečiť chod spoločnosti, to vyplýva z jeho vlastného vyjadrenia. Pokiaľ ide o príjem jeho manželky, zmenil sa v tom zmysle , že už nepoberá sociálnu dávku vo výške 300 eur mesačne, pracuje na 20 hod na dohodu v rozsahu 20 eur za túto prácu.

Aj námietka matky o tom, že nemocenské dávky otec pravidelne poberá v určitom časovom úseku kalendárneho roka obstojí, pretože z obsahu poručenského spisu maloletého vyplýva, že tak to bolo aj v čase poslednej úpravy v r. 2010.

Takto určené výživné má oporu vo vykonanom dokazovaní, na týchto zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, a preto súd postupom podľa potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a písmena a) . Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak ide o rozvod manželstva alebo o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu teda konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré má takýto charakter, a preto odvolací súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.