Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/178/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, proti žalovanému: U. X., nar. XX. W. XXXX, bytom I. E. F. XX, o 451,47 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28. augusta 2012 č. k. -41 (správne „-42") takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, týkajúcej sa úrokov z omeškania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania zo sumy 419,84 eur vo výške 0,023% denne od 26. apríla 2007 do zaplatenia a to do 3 dní.

V časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania v sume 23,21 eur do 3 dní.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 419,84 eur s úrokom z omeškania 7% ročne od 26. apríla 2007 do zaplatenia a „trovy konania titulom súdneho poplatku“ 27 eur, všetko do 3 dní (nadbytočne i „odo dňa právoplatnosti rozsudku“), vo zvyšku (v časti požiadavky na zmluvnú pokutu 31,63 eur) potom žalobu zamietol. Zamietajúce rozhodnutie vo veci samej odôvodnil (pokiaľ šlo o úroky z omeškania) právne ust. a O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení) a nariadenia SNR (?, správne „vlády“

- pozn. odvolacieho súdu) č. (?, správne „Z. z.“ - opäť pozn. odvolacieho súdu); vecne potom názorom o presahu žalobou požadovanej sadzby úrokov z omeškania nad sadzbu pripúšťanú na základe zákona (0,023% denne je totiž 8,63% ročne, kým dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska činil len 7%). Rozhodnutie o trovách konania bolo odôvodnené právne ust. (?) ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne úspechom žalobkyne a jej trovami na súdnom poplatku za žalobu (podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v rozsahu 6% z ceny konania).

Proti tomuto rozsudku a to len proti tzv. zvyškovému zamietnutiu žaloby v časti úrokov z omeškania podala včas odvolanie len žalobkyňa, navrhujúca zmenu rozsudku v napadnutej časti priznaním jej úrokov z omeškania v celej požadovanej výške. Namietala vyvodením (súdom prvého stupňa) z vykonaných dôkazov nesprávnych skutkových zistení, keď za základ rozhodovania bola použitá nesprávne určená diskontná sadzba (správne bola vyššia a to 4,25%-ná a jej dvojnásobok činil až

8,5%) a súd sa pomýlil aj pri výpočte požadovaného úroku z omeškania (ten pri sadzbe 0,023% denne predstavoval za rok len 8,395% a nie rozsudkom spomínaných 8,63%).

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa a vec v medziach odvolania (teda len čo do zamietnutia žaloby o časť úrokov z omeškania a aj v časti trov konania, kde malo rozhodnutie povahu rozhodnutia závislého na čo aj len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej) a to podľa a contrario bez pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal a i rozhodol túto vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem), pričom dospel k záveru, že odvolanie treba považovať za dôvodné a v dôsledku „otvorenia“ ním aj rozhodnutia o trovách konania potrebné je korigovať aj nesprávnosť v tejto časti rozhodnutia.

Pokiaľ šlo o vec samu, tu sa totiž bolo treba stotožniť so žalobkyňou i so súdom prvého stupňa v tom, že k vzniku omeškania žalovaného došlo ešte v čase, v ktorom platila pôvodná podoba ustanovenia nariadenia vlády č. , odvodzujúca maximálnu výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (teda i vo vzťahoch spotrebiteľských, o aký šlo aj v tejto veci) od diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska.

Práve tým však stotožnenie sa aj so súdom prvého stupňa muselo skončiť, keďže žalobkyňa tomuto dôvodne vytkla chybný výpočet požadovaných úrokov z omeškania (0,023% denne je pri prepočte na počet dní bežného kalendárneho roka, teda koeficientom 365 skutočne len 8,395% ročne a aj pri prestupnom roku s 366 dňami je to iba 8,418%) aj nesprávnosť zistenia o výške diskontnej sadzby v rozhodnom čase (keď z údajov dostupných na webovom sídle Národnej banky Slovenska je zrejmé, že v období od 25. apríla 2007 do 28. októbra 2008 bola diskontná sadzba 4,25% a jej dvojnásobok 8,5%, čo je samozrejme viac ako 8,395 aj 8,418%).

Takéto poznatky si ani odvolací súd nemusel získavať dopĺňaním dokazovania (vyžadujúcim si prejednanie veci na pojednávaní), pretože tu šlo o skutočnosť známu súdom všeobecne a teda i tunajšiemu krajskému súdu z jeho rozhodovacej činnosti (tzv. notorieta s nepotrebnosťou jej dokazovania podľa ) a preto bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (nesprávny pre zjavné pomýlenie sa súdu prvého stupňa) podľa zmeniť spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto rozsudku. Tu inak bola namieste zmena rozsudku a nie nariadenie jeho opravy pri jeho potvrdení (podľa ), pretože súd prvého stupňa sa zanesením do tzv. vyhovujúceho výroku rozsudku ročnej sadzby úrokov z omeškania (namiesto v žalobe uvedenej dennej sadzby) privodil stav praktickej neopraviteľnosti jeho rozhodnutia (v ktorom by sa po oprave namiesto sadzby vyjadrenej celým percentom musela ocitnúť iná, vyjadrená s presnosťou na tri desatinné miesta), pričom takýmto rozsudkom bol navyše aj viazaný a úmysel rozhodnúť práve takto potvrdil aj v odôvodnení rozsudku. Odvolací súd pritom z dôvodu prehľadnosti a zrozumiteľnosti jeho rozhodnutia zvolil cestu preformulovania celého rozhodnutia o úrokoch z omeškania (namiesto priznania žalobkyni len tej ich časti, ktorú súd prvého stupňa nepriznal), nakoľko aj takéto riešenie bolo možným a aj praktickým (navzdory nenapadnutiu prevažne vyhovujúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa nikým totiž preferovať bolo treba obrazné prirastenie úrokov z omeškania priznaných až odvolacím súdom k tým priznaným už súdom prvého stupňa a takto aj vymedzenie povinnosti na zaplatenie úrokov z omeškania len v rámci jedného rozhodnutia - tu rozumej rozhodnutia súdu druhého stupňa).

Rozhodnutie o trovách konania si potom vyžadovalo zmenu preto, že súd prvého stupňa neposúdil vec ani v tejto časti správne po právnej stránke a to preto, že v tomto prípade nešlo o plný úspech žalobkyne (podľa ), ale o prípad prevahy úspechu takejto účastníčky nad jej neúspechom, ktorý ale nebol nepatrným a preto bolo namieste priznanie len pomernej náhrady trov účastníkovi s väčšinovým úspechom (podľa a jeho odseku 3 a contrario). Pre posúdenie úspechu bol totiž rozhodujúcim výsledok konania vo vzťahu k obom čiastkovým požiadavkám, ktoré nemali len

charakter príslušenstva pohľadávky, teda tzv. istine a zmluvnej pokute (kde v prípade prvej žalobkyňa uspela a u druhej naopak nie).

Úspech žalobkyne predstavoval 92,99% (419,84 : 451,47 x 100) a jej neúspech rovnajúci sa úspechu žalovaného 7,01% (31,63 : 451,47 x 100), takže výsledkom konania bol prevažný čistý úspech žalobkyne vo výške rozdielu oboch percentuálnych vyjadrení zhora, teda 85,98%. Ak potom trovy vzniknuté žalobkyni predstavovali súdny poplatok z celej sumy 451,47 eur (6% zo súčtu tzv. istiny aj zmluvnej pokuty po príslušných zaokrúhleniach základu i poplatku podľa v znení neskorších zmien a doplnení), žalobkyni šlo priznať náhradu len ostatným uvedeným percentom zo sumy 27 eur.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil aj v časti trov konania a to spôsobom podávajúcim sa z druhej vety výroku tohto rozsudku (odvolacieho súdu).

V takto skončenom odvolacom konaní zaznamenala úspech žalobkyňa (rozhodujúcim bol úspech požiadavky nastolenej odvolaním a nie súvisiace zníženie priznanej náhrady trov konania o necelé 4 eurá) a bola to tak ona, komu vzniklo i právo na náhradu trov odvolacieho konania (tu pre plný úspech podľa a ). Odvolací súd však tejto účastníčke žiadnu náhradu nepriznal, pretože napriek podaniu návrhu na priznanie náhrady (v odvolaní, tu por. i ) požadované trovy v zákonom ustanovenej lehote 3 dní nevyčíslila a ani z obsahu spisu nevyplýva, žeby jej v tejto časti konania vznikli akékoľvek trovy.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.