Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_18P-1-2013.pdf
PDF · 86.16 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci maloletej A. P., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Zvolen, dieťa rodičov matky C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., F. XX a otca B. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., Q.. I. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletá A.Á. P., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke C. C., nar. XX. XX. XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec B. P., nar. 23. 05. 1987 je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. P., nar. XX. XX. XXXX vo výške 50 € mesačne od 01. 12. 2013, ďalej vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala na tunajšom súde dňa 09. 09. 2013 návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletú A. do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca plnením výživného po 150,00 € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežijú spolu od marca 2013. Otec maloletej mesačne prispieva po 30,00 €, čo je však nepostačujúce. Otec na pojednávaní súhlasil so zverením dcéry do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného, pretože t. času zmenil zamestnanie, ešte nemá žiadny príjem a je pre neho priveľa platiť aj 30,00 € mesačne.
Na pojednávaní matka uviedla, že t. času býva v nájomnom mestskom byte, jedná sa o 2-izbový byt, kde býva s dcérou. Uhrádza nájomné 215,00 € mesačne a 25,00 € za elektriku. S dcérou je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 190,00 € mesačne a prídavky na dieťa 22,00 € mesačne. Okrem toho si privyrába ako upratovačka v F. K., kde má mesačný príjem 48,00 €. Dcéra je t. času v jej osobnej starostlivosti, má s ňou len bežné výdavky. Otec je s dcérou takmer každý deň, pretože ju ráno chodí strážiť, keď je ona v zamestnaní a chodí ju kočíkovať aj poobede.
Otec na pojednávaní uviedol, že býva v blízkosti dcéry, v byte u svojej matky, avšak na víkendy chodieva bývať do Detvy k otcovi. T. času je zamestnaný pre maklérsku spoločnosť Y. A. ako finančný agent, na dohodu o vykonaní práce alebo o finančnom sprostredkovaní. Pracuje od septembra 2013, predtým pracoval pre spoločnosť Q. O., kde mal priemerný mesačný príjem 150,00 až 200,00 € mesačne. Tento príjem je nepravidelný. V novej spoločnosti sa iba rozbieha, nemá žiadny príjem, okrem toho si zohnal brigádu, štvrtok a piatok chodí robievať ankety. Hľadá si aj ďalšie brigády, avšak nie vždy to vyjde. Výdavky má najmä na cestovné a úhradu telefónu. Je pravdou, že chodí za dcérou každé ráno, avšak toto sa v decembri zmení, nakoľko bude musieť ísť natrvalo bývať k otcovi do Detvy, avšak aj naďalej by chcel byť s dcérou každý deň. Keďže nemá vyriešenú otázku bývania, nie je možné z jeho strany realizovať striedavú starostlivosť.
Opatrovník k veci uviedol, že vo veci bolo vykonané šetrenie rodinných pomerov a poukázal na písomne podanú správu. Vyjadril sa tak, že navrhuje schváliť dohodu o zverení dieťaťa matke. Keďže k dohode ohľadne výživného medzi rodičmi nedošlo, navrhol otca zaviazať primeraným výživným pri zohľadnení potrieb maloletého dieťaťa ako aj finančných možností otca.
Podľa správy zo šetrenia rodinných pomerov u matky maloletej A., dieťa žije spolu s matkou v 2-izbovom nájomnom byte, ktorý je udržiavaný v čistote a poriadku. Dieťa tu má svoj kútik na hranie ako aj postieľku. Matka je t. času na materskej dovolenke, chodí upratovať jednu hodinu denne do F. K. vo Zvolene. Poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške 222,00 € mesačne a za upratovanie má 48,00 € mesačne. Matka sa pri šetrení vyjadrila tak, že otec jej dával 50,00 až 70,00 € mesačne, ale posledné tri mesiace jej nedal nič. Zotrvala na návrhu na úpravu práv a povinností, pretože otec jej sám od seba na maloletú dcéru nič nedá. Pri šetrení rodinných pomerov u otca boli získané informácie od starej matky Q. P., že otec má trvalý pobyt na adrese v Detve, avšak býva vo Zvolene. K osobným majetkovým a zárobkovým pomerom súd oboznámil správy ÚPSVaR Zvolen, podľa ktorých matka nie je v evidencii poberateľov dávky v hmotnej núdzi, poberá rodičovský príspevok 199,60 € mesačne z dôvodu starostlivosti o maloletú A.. Podľa správy Mestského úradu Detva je otec spoluvlastníkom bytu v 1/3. K tomu otec uviedol, že nadobudol spoluvlastnícky podiel na byt od starkej, ktorá tento byt darovala spoločne jemu, bratovi aj otcovi. Starká však v uvedenom byte ešte stále žije.
Podľa oznámenia spoločnosti Q. V.. A.. A.., Q..A.., Bratislava bol otec v pracovnom pomere so spoločnosťou na základe dohody o vykonaní práce od 05. 02. 2013. Žiadne sťažnosti na jeho prácu spoločnosť nezaznamenala. Výška provízie, resp. odmeny sa odvíja od počtu sprostredkovaných zmlúv a počas zmluvného vzťahu mu bolo vyplatené v čistom v júni 2013: 110,09 €, v auguste 36,71 €.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnúť, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že rodičia maloletej A. spolu nežijú, preto je na mieste rozhodnúť o tom, komu bude zverené dieťa do osobnej starostlivosti a ako bude druhý z rodičov prispievať na jeho výživu. Na základe vyjadrenia rodičov a kolízneho opatrovníka je zrejmé, že t. času je u matky najlepší predpoklad na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, preto súd zveril maloletú A. do jej osobnej starostlivosti. Matka bude maloletú zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. Pri určení výšky výživného, ktoré je povinný otec uhrádzať na maloletú A., súd vychádzal z potrieb maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku 1,5 roka, pričom matka uviedla, že s dcérou má len bežné výdavky, ako aj z možností a schopností otca, ako povinného. Je pravdou, že otec vykonáva špecifický druh práce - sprostredkovanie finančných zmlúv, z ktorého plynie príjem len nepravidelný. Pokiaľ však otec uvádzal, že je pre neho priveľa platiť aj 30,00 € mesačne, súd poukazuje na to, že táto výška je len mierne nad hranicou minimálneho výživného, ktoré zákon o rodine určuje vo výške 30 % zo životného minima. Pokiaľ je otec zamestnaný a je schopný zabezpečovať príjem na uhrádzanie vlastných potrieb, je zrejmé, že je schopný uhrádzať potreby dieťaťa minimálne vo výške 50,00 € mesačne s tým, že súd zohľadnil okolnosť, že otec sa t. času len rozbieha v rámci nového zamestnania. Je tu však predpoklad, že pokiaľ sa mu v budúcnosti bude dariť, bude možné určiť aj primeranejšiu výšku výživného. Bude preto na rodičoch, aby sa v prvom rade dohodli ohľadne starostlivosti o maloletú Sáru najmä v otázke výživného a stretávania sa otca s maloletou dcérou. Pokiaľ sa rodičia nedohodnúť, budú sa môcť obrátiť o poradenstvo na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne aj s návrhom na úpravu rodičovských práv na súd.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Keďže sa účastníci po vyhlásení rozhodnutia a jeho odôvodnení vzdali práva podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.