Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cb/3/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobcu „AQUA FORM" Kereskedelmi és Üvegfeldolgozó Korlátolt Felel?sség? Társaság, skrátené obchodné meno: „AQUA FORM" kft., Bécsi u. 14, 9025 Gy?r, Maďarská republika, právn. zast. JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom, Dunajské nábrežie 14, P.O.BOX 22, 945 05 Komárno, proti žalovanému 2/Mariánovi Hajdú, J. Thuróczyho 947/7, 936 01 Šahy, IČO: 43 048 099, právn. zast. JUDr. Ľudovítom Didim, Hontianska cesta 4, 936 01 Šahy, v konaní o zaplatenie zvyšku nároku žalobcu - vylúčené z , takto

rozhodol:

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 14.597,66 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.057,89 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 2.219,63 eur od 17.10.2010 do zaplatenia a zo sumy 7.320,14 eur od 30.10.2007 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný v 2. rade je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 3.917,52 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.116,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.801,52 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ondreja Tótha, advokáta AK so sídlom Dunajské nábrežie 14, P.O.BOX 22, 945 05 Komárno, č.ú.: XXXXXXXXX/ XXXX.

Žalovaný v 2. rade je povinný uhradiť trovy štátu vo výške 57,36 eur na účet Okresného súdu Stará Ľubovni, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť mu istinu 18.597,66 eur s prísl.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca v rámci podnikateľskej činnosti na základe ústnej požiadavky žalovaného odpredal mu ploché sklo v celkovej sume 21.647,66 eur. Zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade faktúry EU v sume 3.050,- eur s tým, že zostatok tejto faktúry 9.057,89 eur, ako aj ďalšie sú nezaplatené. Žalovaný bol na splnenie povinnosti niekoľko krát vyzývaný, ale na opakované výzvy žalobcu nereagoval. Faktúry neuhradil, a preto žalobcovi neostalo iné, ako domáhať sa svojho nároku podanou žalobou. Súd platobným rozkazom zo dňa 25.7.2011 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaná spoločnosť nijakú objednávku žalobcovi nezadávala, žiadne ploché sklo od neho nekupovala, neprezvala a žiadnu čiastkovú úhradu žalobcovi nepreviedla. Faktúry, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe považuje za neoprávnené a vystavené pre žalovanú spoločnosť bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Jedna faktúra, ktorá bola žalobcovi doručená mu bola doporučenou poštou vrátená ako neoprávnená.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedka R. D., korešpondenciou medzi účastníkmi, medzi žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav.

Žalovaný v 1. a 2.rade mali uzavreté 2 zmluvy o dielo, a to č. 5/2010, ktorou žalovaný v 2. rade ako zhotoviteľ si objednal u žalovaného v 1. rade ako objednávateľa dodávku izolačného protipožiarneho skla podľa platného realizačného projektu. Zmluvou č. 6/2010 tí istí účastníci sa dohodli na dodávke izolačného skla na stavbe polyfunkčný objekt Jednota Bratislava. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že zhotoviteľ, ktorým v danom prípade je žalovaný v 2. rade dodal objednávateľovi, teda firme EUROTECHNIK - SL, s.r.o. ako žalovanému v 1. rade dohodnutý tovar. Za jeho dodávky vystavil žalovanému v 1. rade faktúry a tie boli aj žalovaným v 1. rade uhradené.

Pred začatím konania zobral žalobca žalobný návrh v časti 4.000,- eur späť, pretože táto čiastka bola žalobcovi uhradená po podaní žaloby. Z toho dôvodu súd v tejto časti konanie zastavil a zvyšok nároku vylúčil na samostatné konanie.

Následne právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 12.12.2011 navrhol, aby súd pripustil rozšírenie účastníkov na strane žalovaného, a to vstup do konania na strane žalovaného v 2. rade Mariána Hajdú. Na základe tohto návrhu súd uznesením -67 z 3.2.2012 návrhu žalobcu vyhovel a pripustil do konania na strane žalovaného v 2. rade navrhovaného účastníka. Na základe odvolania oboch žalovaných Krajský súd Prešov uznesením č.k. -81 z 27.3.2012 odvolanie žalovaných odmietol a na základe tejto skutočnosti sa ďalším žalovaným ako žalovaným v 2. rade stal Marián Hajdú.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade sa v priebehu konania bránil tým, že žalobca nesprávne označil účastníka sporu, pretože v danom prípade mal byť ním Marián Hajdú a nie firma EUROTECHNIK - SL, s.r.o.. Faktúry, ktoré tvoria predmet tohto sporu mu nikdy doručené neboli a o ich existencii sa dozvedel až zo súdneho spisu. Firme EUROTECHNIK - SL, s.r.o. bola doručená jedna faktúra s koncovým číslom 189 na čiastku 12.107,89 eur, ale túto žalovaný vrátil žalobcovi dňa 5.11.2010 doporučenou poštou s prípisom žalobcovi, že ich spoločnosť má uzavretú zmluvu o dielo na dodávku tohto tovaru s Mariánom Hajdú, ktorý je živnostníkom a zrejmé on bol v nejakom obchodnom vzťahu so žalobcom. Z faktúr medzi žalovaným a Hajdú je zrejmé, že položky, ktoré obsahujú faktúry žalobcom priložené ku žalobe sú rovnaké, pokiaľ ide o druh, zloženie a rozmery, ako aj počet kusov. Faktúry, ktoré vystavil Hajdú pre žalovaného v 1. rade v zmysle písomných ZoD boli uhradené, a to faktúra č. 201011/2006 bankovým prevodom na sumu 3.808,67 eur a započítaním pohľadávok a záväzkov do výšky 8.936,13 eur. Faktúra 201011/2007 bola uhradená postupnými bankovými prevodmi v sume 3.756,88 eur dňa 3.2.2011. Suma 1213,76 eur dňa 21.2.2011, čiastka 1.300,- eur dňa 21.3.2011, suma 1.500,- eur dňa 12.4.2011 a 5.5.2011 a napokon suma 1.000,- eur dňa 16.5.2011. Poukázal na to, že p. Hajdú bol v obchodnom vzťahu nielen so žalovaným v 1. rade, ale aj so žalobcom, čo dokladoval e-mailovou komunikáciou zo dňa 28.,22.8.. Teda z toho je zrejmé, že žalovaný v 2. rade obchodoval tak so žalobcom, ako aj so žalovaným v 1. rade, len s tým rozdielom, že vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade si navýšil cenu dodaného tovaru. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že medzi žalovanými malo ísť o sprostredkovanie tovaru je absolútne nedôvodné, pretože ak by tomu tak bolo, tak zo strany žalovaného v 2. rade by došlo ku bezdôvodnému obohateniu a nemal oprávnenie prijímať platby a dokonca vo vyšších čiastkach, než ako boli fakturované. Žalovaný v 1. rade ani nevedel kto je výrobcom skla, pretože povinnosťou dodať sklo bolo práve na žalovanom v 2. rade. Vedeli síce, že ide o maďarskú firmu, ale písomne uzavretá zmluva bola jednoznačne so žalovaným v 2. rade, na základe predloženej cenovej ponuky. Nesúhlasil so spôsobom náhrady trov konania, tak ako ho navrhol právny zástupca žalobcu.

Z výpovede svedka R. D. vyplýva, že pracoval vo firme žalobcu ako vedúci výroby a má vedomosť o tom, že existoval obchodný vzťah s EUROTECHNIKOM - SL, pričom dodávky a objednávky sa mali realizovať tak na základe objednávok žalovaného, ako aj Mariána Hajdú. On objednávky iba prijímal, ale s fakturáciou neprichádzal do kontaktu. Podľa jeho informácií Marián Hajdú bol živnostníkom a v tomto obchodnom prípade sprostredkovateľom. Pokiaľ ide o úhradu faktúr za dodaný tovar, p. Hajdú mu

povedal, že EUROTECHNIK - SL, s.r.o. jemu peniaze poslal a on následne tieto poukázal žalobcovi. S p. Hajdú sa zúčastnil rokovania vo firme EUROTECHNIK - SL, s.r.o., ale keďže neovláda slovenský jazyk, tak menovaným mu bolo vysvetlené, že dôvodom bolo zaplatenie ceny za dodaný tovar, na ktorom EUROTECHNIK - SL, s.r.o. prisľúbil, že do jedného týždňa zaplatí dodávku tovaru, resp. v splátkach. Má vedomosť o tom, že po dodaní tovaru vystavil žalobca faktúru EUROTECHNIKU - SL, s.r.o., ktorý ju nezaplatil. Nasledovala písomná výzva na zaplatenie a až následne EUROTECHNIK - SL, s.r.o. oznámil, že oni majú právny vzťah s Hajdú a nie so spoločnosťou žalobcu.

Žalovaný v 2. rade v konaní pred súdom uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou spoločnosťou v prvom rade vystupoval ako sprostredkovateľ, pričom so žalobcom nemal uzavretú žiadnu zmluvu a s firmou EUROTECHNIK - SL, s.r.o. podpísal zmluvy o dielo 22.9.2010 a 24.9.2010. V zmysle nich na základe písomných objednávok žalovaného v 1. rade realizoval dodávky objednaných skiel do Prešova a následne do Bratislavy. Pokiaľ ide o sprostredkovanie, toto bola len ústna dohoda medzi ním a pracovníkmi AQUAFORMU. Následne sa dohodlo, že fakturácia bude prebiehať cez neho nakoľko má uzavretú zmluvu o dielo s EUROTECHNIKOM - SL, s.r.o. za konkrétne dodávky, na základe ZoD faktúry vystavoval EUROTECHNIKU on. Po nezaplatení faktúr vystavil EUROTECHNIK - SL, s.r.o. penalizačnú faktúru raz na sumu 8.123,75 eur a druhú na čiastku 813,- eur a tie sa potom vzájomne započítali. Následne peniaze, ktoré mu boli poukázané od žalovaného v 1. rade

poukázal žalobcovi. Na základe jeho faktúr, ktoré vystavil EUROTECHNIKU - SL, s.r.o. prijal aj ich úhradu a po odpočítaní daní túto sumu uhradil žalobcovi. Žalovaný do sumy 22.000,- eur započítal aj faktúru 8.936,- eur, teda penalizačnú, ktorá bola vzájomne započítaná a podľa jeho názoru nemôže ju kompenzovať s faktúrami za dodávky tovaru.

Právny zástupca žalobcu po ozrejmení všetkých väzieb a zmluvných vzťahov medzi účastníkmi doručil súdu dňa 17.10.2013 písomné vyjadrenie k listinným dôkazom a vyjadreniam účastníkov v priebehu sporu a v ňom poukázal predovšetkým na skutočnosť, že žalobca na základe obdržanej e-mailovej komunikácie dospel k záveru, že sprostredkovateľ -žalovaný v 2. rade dodal odporcovi v 1. rade izolačné skla uvedené v 3 faktúrach v celkovej hodnote 21.647,66 eur. Na všetkých troch faktúrach bol ako kupujúci označený žalovaný v 1. rade. Deň pred pojednávaním 6.12.2011 doručil žalobca právnemu zástupcovi listinné dôkazy, z ktorých bolo zrejmé, že čiastočnú úhradu v sume 3.050,- eur nerealizoval žalovaný v 1. rade, ale túto platbu uskutočnil zo svojho účtu žalovaný v 2. rade. Rovnako tomu bolo pri čiastkových úhradách 12.5.2011 v sume 2.000,- eur, 17.5.2011 v sume 1.000,- eur a 20.5.2011 v sume 1.000,- eur. Z výpovede svedka R. D. je zrejmé, že žalobca nevedel o existencii zmluvného vzťahu medzi žalovanými, pretože žalovaný v 2. rade ako tzv. sprostredkovateľ neupovedomil žalobcu o tejto skutočnosti a predovšetkým, že má uzavreté dve ZoD so žalovaným v 1. rade. Tieto skutočnosti vyšli najavo až v priebehu konania. A žiaľ žalobca je nútený stotožniť sa s odôvodnením a právnym názorom žalovaného v 1. rade. Ten listinnými dôkazmi preukázal, že faktúra vystavená žalobcom s koncovým číslom 189 na sumu 12.107,89 eur sa položkovite zhoduje s druhom skla, rozmermi a počtami uvedenými vo faktúre č. 2010/11006, ktorú žalovaný v 2. rade vystavil žalobcovi v 1. rade na sumu 12.744,80 eur (čl. 23). Faktúra žalobcu s koncovým číslom 195 vystavená na sumu 2.219,63 a následne faktúra s koncovým číslom 207 na sumu 7.320,14 eur sa zhoduje druhovo s rozmermi a počtom s faktúrou č. 2010/11007, ktorú vyhotovil žalovaný v 2. rade pre žalovaného v 1. rade na celkovú sumu 11.270,64 eur (čl. 26). Následne odporca v 2. rade podľa prijatých faktúr od navrhovateľa vystavil pre odporcu v 1. rade svoje faktúry a tie mu boli v plnej výške uhradené a úhrady pripísané na účet. Vzhľadom na okolnosť, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože nebol a nie je v žiadnom obchodno-právnom vzťahu k žalobcovi, zobral vo vzťahu k nemu návrh na začatie konania späť a žiadal, aby súd konanie voči nemu zastavil. Súčasne navrhol, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 14.579,66 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pretože v konaní bolo preukázané, že došlo ku obohateniu tým, že zo strany žalovaného v 1. rade obdržal kúpnu cenu za dodaný tovar, ale túto žalobcovi nevyplatil. Zároveň navrhol, aby súd pokiaľ ide o náhradu trov konania vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade rozhodol v súlade s ust. a zaviazal žalovaného v 2. rade na náhradu trov, pretože on spôsobil nejasnosť v zmluvných vzťahoch a je povinný znášať trovy, ktoré v súvislosti s týmto vznikli.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar na základe troch vystavených faktúr, ktorými žalovanému v 1. rade vyúčtoval dodávku tohto tovaru.

V priebehu konania však bolo zistené, že žalobca nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným v 1. rade a hoci tieto dodávky tovaru v skutočnosti boli dodané jemu, objednávateľom tohto tovaru bol žalovaný v 2. rade. Žalobca na túto zmenu reagoval návrhom na pripustenie vstupu do konania ako žalovaného v 2. rade, skutočného odberateľa, a to Mariána Hajdú. Súd uznesením tomuto návrhu vyhovel a ďalej konal aj so žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 1. rade sa od podania žaloby bránil tým, že on nie je v žiadnom právnom obchodnom záväzkovom vzťahu so žalobcom a jeho zmluvných partnerom pri objednávaní a dodávkach tovaru bol žalovaný v 2. rade a tieto svoje tvrdenia preukázal aj písomne uzatvorenými zmluvami o dielo, vyúčtovanými faktúrami zo strany žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade a dokladom o zaplatení ceny dodaného tovaru. Na základe týchto skutočnosti potom právny zástupca žalobcu zúžil okruh účastníkov.

Voči žalovanému v 1. rade zobral návrh späť a ďalej súd pokračoval v konaní len so žalovaným v 2. rade. Ten sa bránil v konaní tým, že v skutočnosti mal byť nie dodávateľom, ale sprostredkovateľom týchto obchodných prípadov tak medzi žalobcom, ako aj medzi ním a žalovaným v 1. rade. Napriek tejto jeho obrane je preukázané, že medzi ním a žalovaným v 1. rade bol obchodný záväzkový vzťah na základe písomne uzavretých ZoD a v zmysle nich objednával a dodával tovar žalovanému v 1. rade, vo vlastnom mene a na vlastný účet. Jemu boli vystavované a uhrádzané faktúry. Žalovaný v 1. rade taktiež predložil e-mailovú komunikáciu, na základe ktorej žalovaný v 2. rade objednával ten istý tovar, ktorý dodával následne žalovanému v 1. rade u žalobcu. Teda, z toho možno usúdiť, že aj medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade existoval obchodný vzťah, a to priama kúpa a predaj tovaru, či už na základe ústnych objednávok, resp. písomných, e-mailových. Žalobca objednaný tovar žalovanému v 2. rade dodal bez výhrad, teda povinnosťou žalovaného bolo za dodaný tovar žalobcovi zaplatiť kúpnu cenu, čo sa doposiaľ nestalo, resp. iba v čiastočnom rozsahu. Súd teda predmetný nárok žalobcu posúdil ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny, avšak nie vo vzťahu ku pôvodne žalovanému EUROTECHNIKU - SK, s.r.o., ale vo vzťahu ku žalovanému v 2. rade.

V zmysle , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa ods. 2 , ak cena nie je zmluvne dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 49 ods. 2, môže kupujúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predáva obvykle tovar alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy, za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené je jednoznačné, že kupujúci, v danom prípade žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť predávajúcemu, teda žalobcovi kúpnu cenu za tovar, ktorý prevzal. To v konaní ani nebolo sporné. Žalovaný v 2. rade sa nebránil tým, aby ku dodávke tovaru bolo došlo. Nenamietal množstvo, kvalitu dodaného tovaru, ani nič podobné, len poukazoval na skutočnosť, že medzi ním a žalobcom malo ísť o ústnu sprostredkovateľskú zmluvu, ale toto nijakým spôsobom v konaní nepreukázal a práve opak jeho tvrdenia je dôkazom, a to skutočnosť, že on vystavil žalovanému v 1. rade faktúry za dodávky tovaru 2010/111007 a 2010/11006, kde vystupuje ako priamy dodávateľ a jemu ako predávajúcemu žalovaným v 1. rade bola uhradená kúpna cena. Teda, toto jednoznačne preukazuje, že nemohlo ísť o sprostredkovateľský vzťah, ale o priamy zmluvný vzťah medzi žalovanými a taktiež priamy vzťah medzi ním a žalobcom, pokiaľ ide o dodávku tovaru. Keďže v konaní nepreukázal, aby bol žalobcovi okrem čiastkových úhrad uhradil aj zvyšok kúpnej ceny, ktorá tvorí predmet sporu, súd ho za splnenie tejto povinnosti zaviazal v celom rozsahu.

Žalobca sa okrem istiny domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania

Podľa (ďalej len ) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa nariadenia č. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný sa dostal do omeškania v čase, kedy základná úroková sadzba ECB bola vo výške 1,00 %, a teda žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne (8,00 % + 1,00 %).

Súd ďalej chce poukázať na skutočnosť, že z pojednávania vytýčeného na deň 6.11.2013 sa právny zástupca žalovaného v 2. rade ospravedlnil a súčasne ospravedlnil neúčasť žalovaného v 2. rade, z dôvodu jeho práceneschopnosti, o čom ako dôkaz predložil súdu PN vystavenú 21.10.2013.

V zmysle účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, a) na ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi ako návrh posúdil.

Podľa ods. 3, citovaného zákonného ustanovenia, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní.

Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Vyššie citované zákonné ustanovenia jednoznačne stanovujú pravidlá, za ktorých môže súd vytýčené pojednávanie odročiť, a to za striktných procesných pravidiel uvedených v oboch citovaných ustanoveniach. Súd teda v deň pojednávania 6.11. 2013 dospel k záveru, že návrh právneho zástupcu žalovaného v 2. rade nespĺňa požiadavky stanovené zákonom na to, aby súd vytýčené pojednávanie mohol odročiť. Dôvodom žiadosti právneho zástupcu jezdravotný stav žalovaného v 2. rade, ktorý dokladuje vystavenou PN. V zmysle § 119 ods. 3, toto potvrdenie ako dôvod odročenia pojednávania nepostačuje a súd by mohol zohľadniť ako dôvod odročenia jedine skutočnosť, že by k nemu právny zástupca doložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav žalovaného v 2. rade je tak závažný, ktorý mu neumožňuje zúčastniť sa vytýčeného pojednávania. Keďže takéto potvrdenie zo strany právneho zástupcu doručené nebolo, súd na samotné vystavenie práceneschopnosti nemohol prihliadnuť, a preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 2. rade.

Pokiaľ ide o ospravedlnenie žalovaného v 2. rade, treba poukázať na skutočnosť, že posledné pojednávanie v tejto veci bolo dňa 27.11.2012 a toto bolo odročené za účasti všetkých prítomných na deň 12.3.2013 o 13.00 hod.

Zástupca žalovaného písomným podaním z 11.3.2013 žiadal, aby súd odročil pojednávanie z dôvodu, že žalovaný v 2. rade je práceneschopný.

Súd jeho návrhu vyhovel a bolo vytýčené pojednávanie na deň 4.6.2013 o 10.00 hod., ktoré súd znovu na žiadosť právneho zástupcu odročil s tým, že oslovil všetkých zástupcov účastníkov a dal im možnosť výberu vhodného termínu pojednávania. Na základe toho bolo vytýčené pojednávanie na deň 31.7.2013 o 10.00 hod. Dňa 30.7.2013 opäť na žiadosť právneho zástupcu žalovaného bolo pojednávanie zrušené a odročené na neurčito a následne vytýčený termín pojednávania na 28.10.2013. Právny zástupca žalobcu požiadal o zrušenie tohto termínu a 24.9.2013 bol vytýčený termín pojednávania na 6.11.2013 bez možnosti ďalšieho odročenia. Teda, vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že právny zástupca žalovaného minimálne 3x pred týmto pojednávaním žiadal o odročenie a zrušenie pojednávania z

rôznych dôvodov, a teda súd tejto jeho ďalšej žiadosti, ktorá nie je ani žiadosťou v súlade so zákonnými možnosťami nevyhovel a konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 2. rade.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 3.917, eur, ktorá pozostáva z náhrady súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 1.116,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.801,52 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú v zmysle vyhlášky MS SR č. za poskytnuté úkony právnej služby:

- v konaní vedenom pod sp. zn. , kde tarifná hodnota veci bola 18.597,66 eur - základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon je 353,54 eur. Za účelne vynaložené trovy konania, súd považoval odmenu za tieto poskytnuté úkony právnej služby, a to 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa (§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.), 2/ podanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) + tzv. režijný paušál 2 x po 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.

- v konaní vedenom pod sp. zn. , kde tarifná hodnota veci bola 14.597,66 eur - základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon je 303,74 eur. Za účelne vynaložené trovy konania, súd považoval aj odmenu za tieto poskytnuté úkony právnej služby, a to 1/ účasť na pojednávaní dňa 27.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.), 2/ vyjadrenie žalobcu - späťvzatie žaloby zo dňa 14.10.2013 (§13a ods. 1 písm. c) cit.

- vyhl. v znení platnom a účinnom po 1.7.2013), 3/ účasť na pojednávaní dňa 6.11.2013 (§13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. v znení platnom a účinnom po 1.7.2013) + tzv. režijný paušál 1 x po 7,63 eur, 2 x 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.

Súd priznal žalobcovi aj náhradu hotových výdavkov na cestovné vo výške 103,53 eur podľa , vyhlášky MS SR č. 665/2004 Z.z a o cestovných náhradách v súvislosti so zastúpením žalobcu na pojednávaní na Okresnom súde Stará Ľubovňa dňa 27.11.2012 vo výške 60,22 eur (cesta autom Komárno - Nové Zámky a späť, 60 km, cena PHM: 1,530 eur/l, spotreba 7,1 l/100 km, cesta vlakom Nové Zámky - Stará Ľubovňa a späť vo výške 17,50 eur, cestovné vlakom 22,66 eur + 20,06 eur) a v súvislosti so zastúpením žalobcu na pojednávaní na Okresnom súde Stará Ľubovňa dňa 6.11.2013 vo výške 43,53 eur (cesta vlakom Komárno - Stará Ľubovňa a späť, cestovné 3,15 eur + 17,60 eur + 22,78 eur) Tiež priznal žalobcovi aj náhradu za stratu času vo výške 1.029,40 eur podľa a vyhlášky MS SR č. súvisiacu s cestou na pojednávanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa dňa 27.11.2012 v trvaní 38 polhodín po 12,71 eur a s cestou na pojednávanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa dňa 6.11.2013 v trvaní 42 polhodín po 13,01 eur. Súd priznal žalobcovi aj náhradu hotových výdavkov na ubytovanie vo výške 12,- eur podľa , vyhlášky MS SR č. podľa priloženého dokladu o ubytovaní. Trovy konania žalobcu predstavujú spolu sumu 3.917,52 eur.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby „súdne pojednávanie OS Stará Ľubovňa 6.12.2011“, a to z dôvodu, že v čase tohto pojednávania nebol žalovaný v 2/ rade ešte účastníkom konania a preto, ak by žalobca označil správne žalovaného, nemuselo k tomuto pojednávaniu dôjsť. V súvislosti s touto skutočnosťou súd nepriznal žalobcovi ani režijný paušál k tomuto úkonu právnej služby.

O náhrade trov štátu súd rozhodol v súlade s ust. , ktoré vznikli v súvislosti s výsluchom svedka Zsolta Nyáriho, občana Maďarska vypočutého v konaní .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.