Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Er-733-2009.pdf
PDF · 106.18 KB
Case nature
Subarea
7Er/733/2009
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: M. Z., W.. XX.X.XXXX, F. Y.X. U. Y., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Patrícius Baďura, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, 84106 Bratislava, IČO: 36 061 221 pod sp.zn. EX 565/09, o vymoženie 4366,06 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosti oprávneného zo dňa 22.03.2023 v y h o v u j e a Uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 15.03.2023, č.k. 7Er/733/2009-42 r u š í.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1/ Na tunajšom súde je vedené konanie, ktorého predmetom je exekúcia na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozhodnutím. Exekučné konanie začalo dňa 02.02.2015 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Okresný súd Dunajská Streda poveril súdneho exekútora na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „EP“) vykonaním exekúcie, ktoré poverenie mu bolo doručené dňa 26.05.2015. Oprávnený sa domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Gustávom Retom dňa 11.07.2008, vydaný pod sp.zn.: RK-434/08-GR.
2/ Podľa § 233a Exekučného poriadku, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.4.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.3.2017 upravuje osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní účinný od 1.1.2020 (ďalej len ZoUNEK).
3/ Zákon č. 233/2019 Z.z. nadobudol účinnosť dňom 01.01.2020. Podľa § 1 ods. 1 a 2 ZoUNEK tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh"). Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V konaní táto podmienka splnená bola, nakoľko konanie sa začalo dňa 04.08.2009 doručením návrhu na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd po posúdení, že ide o starú exekúciu skúmal, či bolo do spisu pripojené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie (ďalej len „Upovedomenie“) a zistil, že súdny exekútor nepredložil súdu upovedomenie (tuto povinnosť ukladá exekútorovi § 5 ods. 1 ZoUNEK). Súd zo svojej činnosti nemá možnosť zistiť, či v konaní existuje
niektorá z prekážok zastavenia starej exekúcie, preto dňa 11.08.2022 vyzval súdneho exekútora, aby v lehote 20 dní súdu oznámil, či vydal upovedomenie, resp. či existuje prekážka brániaca zastaveniu exekúcie ex lege, ktorú treba preukázať listinnými dôkazmi. Súd exekútora poučil o možnosti vydania uznesenia podľa § 8 ods. 2 ZoUNEK v prípade, že na výzvu súdu v stanovenej lehote neodpovie. V stanovenej lehote súdny exekútor súdu oznámil, že: „... od povinného je pravidelne po celý čas exekúcie vymožená suma presahujúca 15 eur formou zrážok zo mzdy“. K vyjadreniu nepripojil žiaden listinný dôkaz, t.j. súd nepresvedčil o vykonávaní zrážok zo mzdy. Vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 15.03.2023, deklaroval zastavenie exekúcie ex lege v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. Uznesenie bolo dňa 15.03.2023 doručené súdnemu exekútorovi a dňa 17.03.2023 aj oprávnenému subjektu. Proti predmetnému Uzneseniu podal oprávnený dňa 22.03.2023 sťažnosť (č.l. 48). Súd konštatuje, že oprávnený podal sťažnosť v zákonnej lehote.
4/ Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
5/ Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
6/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7/ Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
8/ Oprávnený sťažnosť odôvodnil tým, že v tomto exekučnom konaní existuje zákonná prekážka, ktorá bráni vydaniu Upovedomenia a zastaveniu exekúcie ex lege, a to z dôvodu existencie prekážky - dosiahnutia výťažku v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvádzaných skutočností oprávnený žiadal súd vydať rozhodnutie, ktorým zruší Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.03.2023, č.k. 7Er/733/2009-42. K sťažnosti pripojil zoznam evidovaných čiastkových úhrad od 26.03.2012 do 16.03.2023.
9/ Vo veci sťažnosti oprávneného zo dňa 22.03.2023 rozhodoval sudca súdu prvej inštancie podľa § 248 CSP, pričom vykonal dokazovanie, preskúmal súdny spis najmä exekučný titul, zmluvu o poskytnutí úveru zo dňa 03.05.2007, č. 8000072330 a jej zmluvné dojednania (rozumej obchodné podmienky poskytnutia úveru) pripojenú k návrhu na vykonanie exekúcie (č.l. 9) a listinné dôkazy predložené oprávneným (č.l. 49-50) svedčiace o prijatí finančných prostriedkov od povinného najmenej v sume 15,- EUR a to v rozhodnej dobe. Následne súd pristúpil k rozhodnutiu o sťažnosti, pričom dospel k záveru, že podanie-sťažnosť urobil subjekt, ktorý má aktívnu procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti, dodržal zákonnú lehotu na podanie sťažnosti, preukázal svoj neprospech, ktorým ho napadnuté uznesenie postihovalo, tak ako to má na mysli ustanovenie § 240 CSP. Sťažnosť ako prostriedok procesnej obrany a účinný prostriedok nápravy je rovnako ako opravný prostriedok prejavom nespokojnosti s obsahom tohto rozhodnutia, koho sa napadnuté rozhodnutie týka.
10/ Súčasne súd konštatuje, že aj keď dospel k rovnakému záveru ako oprávnený, že predmetné uznesenie je potrebné zrušiť, nerozhodol tak na základe toho, že existuje prekážka v zastavení exekúcie ex lege pre dosiahnutie výťažku v sume najmenej 15 EUR podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, ale na základe toho, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je nesprávne pre inú skutočnosť, na ktorú pri súdnej kontrole spisu neprihliadol. Súd teda v konečnom sťažnosti oprávneného vyhovel, rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušil a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
11/ Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
12/ Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
13/Nakoľko ide o konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2014 Z.z., pričom toto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie sa začalo dňa 04.08.2009, súd na konanie použije predpisy účinné do 31. decembra 2014 v zmysle § 243d ods. 2 Exekučného poriadku.
14/Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
15/ Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
16/ Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
17/ Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd opätovne postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“), ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 2 písm. a) a b) zákona č. 238/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 03.05.2007 a úverové podmienky poskytnutia úveru (č.l. 9).
18/ Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por. v znení do 31.03.2017 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
19/ Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000072330 uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného Profireal Slovakia spol. s.r.o. ako veriteľom a povinným dňa 03.05.2007. Povinný prevzal pôžičku v sume 54011,- Sk a zaviazal sa vrátiť pôžičku v 30-tich mesačných splátkach po 1500,- Sk, + poplatok za uzavretie zmluvy v sume 1500,- Sk, t.j. zaviazal sa vrátiť úver v celkovej výške 100020,- Sk. Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa dlh splatný vcelku a právny nástupca veriteľa sa obrátil na Rozhodcu s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy 132737,- Sk (4406,06 EUR) s príslušenstvom. Rozhodca návrhu vyhovel a vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a trov konania.
20/ Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21/ Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme.
22/ Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
23/ Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
24/ Podľa § 3 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25/ Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi pôvodným veriteľom a povinnou osobou ako spotrebiteľom/ dlžníkom bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere. Je to zrejmé z obsahu zmluvy, keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky bez určenia účelu a povinná osoba sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom v zmluve dohodnutom. V osobe veriteľa ide podľa obsahu zmluvy o dodávateľa, ktorý má v predmete podnikania v obchodnom registri aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. V osobe povinnej ide o dlžníka, fyzickú osobu - občana, ktorý zmluvu neuzavrel na účely podnikateľskej ani inej obchodnej činnosti. Účel úveru v zmluve dohodnutý nebol. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Z toho potom jednoznačne vyplýva aj to, že tento vzťah medzi zmluvnými stranami sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami najmä zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takže je potrebné poskytnúť mu právnu ochranu podľa režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa, ale aj Občianskeho zákonníka. Zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.
26/ Súd sa musel vysporiadať najprv s otázkou, či môže preskúmať právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Rozhodcovskému rozsudku zákon priznáva rovnaké účinky ako rozsudku všeobecného súdu (§ 35 Zák. o rozhodcovskom konaní). O význame materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia niet žiadnych pochybností a tak, ako konštatuje Európsky súd pre ľudské práva, keď pripomína ustálenú judikatúru k čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd „jedným zo základných aspektov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby tam, kde súdy konečným spôsobom rozhodli, nebolo ich rozhodnutie ďalej spochybňované (porovnaj napr. Brumarescu proti Rumunsku)“. Európsky súd však na druhej strane vzápätí poukazuje na to, že „ak to odôvodňujú závažné okolnosti, je možné od tejto zásady upustiť (Ryabykh proti Rusku). V prípadoch, kedy došlo k zrušeniu konečného a vykonateľného rozhodnutia z dôvodu odstránenia zásadného nedostatku, súd nevidel porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru (Protsenko proti Rusku)“. Zásada nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia teda nie je absolútna. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti a to tzv. formálne a tzv. materiálne. Typickým prejavom takejto výnimky je aj ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto je potrebné i ust. § 35 Zák. o rozhodcovskom konaní (v spojení s § 159 O.s.p.) redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 Zák. o rozhodcovskom konaní. V prípade rozhodcovského rozsudku Zák. o rozhodcovskom konaní naviac v § 45 upravuje prípady, kedy je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné pre účely § 45 Zák. o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 Zák. o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ust. § 35 Zák. o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Dôvody, pre ktoré sa má exekučné konanie zastaviť napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku teda považoval zákonodarca za tak dôležité, že umožnil jeho preskúmanie a zvrátenie jeho účinkov. Rozhodcovské konanie, tak ako bolo vyššie uvedené, nie je verejnoprávnym konaním. Toto napríklad skonštatoval aj Ústavný súd ČR (IV.ÚS 174/02), ktorý konštatoval, že „rozhodcovský súd nie je orgánom verejnej moci a preto ani jeho rozhodcovské rozhodnutia nemôžu byť rozhodnutím orgánu verejnej moci ... Jeho moc teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán určovať si svoj osud“. V
týchto súvislostiach je potrebné brať do pozornosti aj pripomienky Európskej komisie v právnej veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská, kde je uvedené, že „v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu zakotvuje už vnútroštátne právo. Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov sa zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS a to zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady.“
27/ Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28/ Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29/ Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 OZ v platnom znení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
30/ Podľa ustanovenia § 54 ods. 2, ods. 2 OZ v platnom znení v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31/ Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že exekučný súd má nielen právo ale aj povinnosť skúmať aj právoplatný rozhodcovský rozsudok po jeho hmotnoprávnej stránke. Exekučný súd nemôže neprihliadať na vykonanie exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu naviac, ak mu takáto povinnosť vyplýva z priebehu celého exekučného konania, nielen v čase posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. To platí aj v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Podstatou ust. § 44 exekučného poriadku je skúmať súlad troch listín so zákonom. Ide o žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a o samotný exekučný titul, v danom prípade rozsudok rozhodcovského súdu. Súlad so zákonom musí byť konštatovaný u všetkých troch listín. Ak čo i len jedna z nich nie je v súlade so zákonom, nemôže súd súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a ak sa konanie nachádza v neskoršom štádiu je to dôvod na zastavenie exekúcie.
32/ Súčasťou Zmluvy sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia, pričom ich štúdiom súd dospel k názoru, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda absolútne neplatnou je ustanovenie bodu 18.2.1, v zmysle ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Takáto zmluvná podmienka je preto neprijateľná v zmysle § 53 ods.1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2007, t.j. v čase uzavretia zmluvy) a preto v zmysle ods. 4 neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.
33/ Po vyriešení vyššie uvedených otázok sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním súladu exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu. Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného: Oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd, do všeobecných zmluvných dojednaní ku zmluve o úvere, ako jednu z množstva iných a dokonca aj menej závažných podmienok. Zapracoval ju do zmluvných podmienok, ktoré už vopred pripravil a tieto už len hotové predkladá spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie podmienok. Táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje. Takúto podmienku je potrebné z pohľadu Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa, jednoznačne silnejšieho účastníka v tomto zmluvnom vzťahu. Na tomto mieste súd konštatuje, že spravidla je to veriteľ, ktorý sa ocitá v pozícii toho, ktorý návrh podáva, lebo väčšinou dlžníci sú tými osobami, ktoré zmluvy z pohľadu splácania úveru nedodržiavajú. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke
- rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke.
34/ Neplatná rozhodcovská zmluva resp. doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom a splnená podmienka v zmysle § 44 ods. 2 EP na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia, je to dôvod na zastavenie exekučného konania súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2 ZoRK podľa § 45 ods. 1 písm. b/, v spojení s § 40 ods. 1 písm. a/ analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.
35/ Podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. v znení do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
36/ Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, teda ak je rozhodcovská zmluva neplatná, na jej základe rozhodca nemohol založiť svoju právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť táto exekúcia. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. v spojitosti s ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 ZoRK v znení do 31.03.2017. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II.
37/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
38/ O náhrade trov exekučného konania súd nerozhodol nakoľko nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie ani exekučný spis, preto si súd vymienil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením (výrok III).
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 2 CSP v spojitosti s § 45 ods. 3 ZoRK).
Proti výroku II a III tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania(§ 364 CSP)
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).