Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-7Sa-1-2019.pdf
PDF · 117.9 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-7Sa/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, D., zastúpeného advokátom Mgr. Vojtechom Budavárym, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.12.2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX- XX zo dňa 05.12.2018 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- GC04/18, zo dňa 15.10.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj „pobočka“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod deviaty a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísala žalobcovi za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007 penále v sume 1.210,23 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha obsahujúca výpočet penále. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietol premlčanie.
2. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.12.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) uznala námietku premlčania práva predpísať penále za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004 a podľa ustanovenia § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 15. októbra 2018, tak, že penále predpísala za obdobie máj 2004, jún 2004, júl 2005, august
2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, spolu v sume 953,75 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Súčasne v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravila prílohu rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX tak, že v nej ponecháva obdobie máj 2004, jún 2004, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007. V ostatnom rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila.
3. V odôvodnení uviedla, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť od 22.08.1994 na základe živnostenského listu č. E./05603 a od 28.04.1997 na základe živnostenského listu č. ŽO-1997/08954-00002. Žalobca mal od 31.10.2007 do 31.10.2008 pozastavené prevádzkovanie živnosti a ku dňu 25.02.2009 ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, číslo živnostenského registra: 10514116. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vykonala na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne, porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistila, že žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007 zaplatil po lehote splatnosti. Konanie vo veci predpísania penále žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, začalo vydaním rozhodnutia Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 20.05.2014, ktoré žalobca napadol odvolaním. Sociálna poisťovňa, ústredie, napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nezohľadnenia súbehu vymeriavacích základov žalobcu, t. j. predpísania penále z nesprávnej sumy dlžného poistného. Dňa 05.02.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 05.02.2015, vo veci predpísania penále, proti ktorému podal žalobca dňa 03.03.2015 odvolanie. Napadnuté rozhodnutie bolo zo strany Sociálnej poisťovne, ústredie, zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, z dôvodu opätovného nezohľadnenia súbehu vymeriavacích základov účastníka konania. Zistený nedostatok bol vydaním napadnutého rozhodnutia odstránený. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, bola povinná predpísať penále, pretože jej to ukladá zákon. Poistné za mesiac apríl 2004 bolo splatné dňa 10.05.2004, tzn. desaťročná premlčacia lehota práva predpísať penále za mesiac apríl 2004 uplynula dňa 10.05.2014, za obdobie január 2004, február 2004 a marec 2004 uplynula ešte skôr. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, si uplatnila právo predpísať účastníkovi konania penále za uvedené obdobie po uplynutí premlčacej lehoty upravenej v ustanovení § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 zákona. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, ústredie, v rámci odvolacieho konania uznala námietku premlčania práva predpísať penále za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004 a apríl 2004. Z dôvodu, že konanie vo veci predpísania penále začalo dňom 20.05.2014, vydaním rozhodnutia č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX, je možné uznať námietku premlčania len za obdobie január 2004 až apríl 2004. Na penále za obdobie máj 2004 až jún 2007 sa námietka premlčania nevzťahuje, pretože podľa dátumu vzniku rozhodnutia, ktorým bolo konanie vo veci predpísania penále začaté, neuplynula v tom čase zákonom stanovená premlčacia lehota. Rozhodnutie bolo žalobcovi dourčené dňa 17.12.2018.
II.
Žaloba
4. Správnou žalobou zo dňa 31.12.2018 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, vrátane prvostupňového rozhodnutia. Mal za to, že žalovaná nesprávne posúdila vznesenú námietku premlčania, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Tvrdenie žalovanej o prerušení alebo spočívaní premlčacej doby v dôsledku vydania jeho predošlých rozhodnutí (zo dňa 20.05.2014 a zo dňa 05.02.2015), ktoré boli navyše odvolacím orgánom zrušené, nemá žiadnu oporu v právnej úprave.
Vzhľadom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v jeho rozhodnutí zo dňa 25.01.2018, sp. zn. 7Sžso/28/2016, vydanie neprávoplatných rozhodnutí nemohlo mať žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby, a žalovaná ani prvostupňový orgán nestihli vydať právoplatné rozhodnutie do uplynutia desiatich rokov od splatnosti poistného. V konečnom dôsledku, ak boli predošlé rozhodnutia zrušené pre nezákonnosť, tak sa na ne hľadí, ako by ani neboli vydané. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že právo predpísať penále sa premlčalo v plnom rozsahu (teda aj za obdobie máj 2004 až jún 2007).
III.
Vyjadrenie žalovanej
5. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2020 žalovaná popísala doterajší priebeh administratívneho konania. Uviedla, že ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. včas a v správnej sume, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať samostatne zárobkovo činnej osobe penále za neodvedenie poistného včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného vôbec. Avšak zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. Keďže žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za sporné obdobie preukázateľne nezaplatil v súlade s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná penále predpísať. Penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne dňom jeho predpísania formou rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžso/20/2013, zo dňa 10.12.2013. Poistné za mesiac január 2004, na ktoré sa viaže predpísané penále, bolo splatné najneskôr dňa 09.02.2004, teda desaťročná premlčacia lehota uplynula dňa 09.02.2014 a poistné za mesiac apríl 2004, na ktoré sa viaže predpísané penále, bolo splatné najneskôr dňa 10.05.2004, teda desaťročná premlčacia lehota uplynula dňa 10.05.2014. V danom prípade vznikla Sociálnej poisťovni pohľadávka na penále za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007 a jún 2007 dňa 20.05.2014, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodla vo veci predpísania penále za sporné obdobie rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX. Dňa 20.05.2014 si teda Sociálna poisťovňa uplatnila právo na predpísanie penále prvýkrát. Po vznesenej námietke premlčania zo strany žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 15.10.2018, mohla Sociálna poisťovňa posudzovať, či došlo k premlčaniu jej práva predpísať penále len ku dňu vzniku pohľadávky, t. j. ku dňu 20.05.2014. Žalobca si teda úspešne uplatnil námietku premlčania penále, ktoré sa viaže na poistné len za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004 a apríl 2004. Námietku premlčania penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie máj 2004, jún 2004 a júl 2005 až jún 2007, nebolo možné uznať, pretože za uvedené obdobie v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte desaťročná premlčacia lehota neuplynula (rozhodnutie, číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX bolo vydané dňa 20.05.2014, desaťročná premlčacia lehota vzťahujúca sa na penále, ktoré sa viaže na poistné za mesiac máj 2004 by uplynula dňa 08.06.2014). Pre plynutie premlčacej lehoty nemôže mať význam dátum vydania druhostupňového rozhodnutia, resp. dátum nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia, pretože týmto rozhodnutím odvolací orgán „len“ preskúmava zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, resp. dôvodnosť vznesenej námietky premlčania podľa právneho stavu platného v deň vydania prvostupňového rozhodnutia. Týmto rozhodnutím si Sociálna poisťovňa, ústredie, neuplatňuje svoj nárok, pretože predpísať penále (t. j. uplatniť právny nárok) je v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona o sociálnom poistení oprávnená len pobočka Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/45/2016, zo dňa 30.05.2018. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.
IV.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
6. Vo vyjadrení zo dňa 23.10.2020 žalobca uviedol, že zákon o sociálnom poistení na rozdiel od Občianskeho zákonníka (§ 101) nehovorí o tom, že by sa premlčacia doba prerušila v prípade, keď bolo právo prvýkrát uplatnené (napr. v civilnom konaní na príslušnom súde). Takýto výklad je podľa žalobcu neprípustný. K predpísaniu penále by mohlo úspešne dôjsť len v prípade, ak by Sociálna poisťovňa predpísala penále rozhodnutím, ktoré by neskôr nadobudlo právoplatnosť. V tomto prípade však rozhodnutie zo dňa 20.05.2014 spis. zn.: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ako aj rozhodnutie zo dňa 05.02.2015 spis. zn.: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, boli zrušené odvolacím orgánom. Neexistuje prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava) vydané najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty. Rozhodnutie žalovanej o odvolaní zo dňa 05.12.2018 sa týkalo preskúmania prvostupňového rozhodnutia zo dňa 15.10.2018, spis. zn.: XXX-XXXXXXXXXX- XXXX/XX, ktoré bolo rovnako vydané dávno po uplynutí premlčacej doby, keďže išlo o obdobia poistenia od mája 2004 do júna 2007 a premlčacia doba uplynula už v júli 2017.
7. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 10.11.2020 uviedla, že námietka premlčania vznesená žalobcom vo vzťahu k obdobiu máj 2004 až jún 2007 by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu vydania rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, t. j. ku dňu 20.05.2014. Opačný výklad by znamenal, že správnym orgánom včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného prieskumu prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania dôkazov na zistenie skutkového stavu veci, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu. Poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/6/2019, zo dňa 30. júna 2020.
V.
Právne posúdenie veci
8. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 24.07.2024, nakoľko ani jeden z účastníkov nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
9. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
12. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
13. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
14. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZoSP“), do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále.
15. Podľa § 143 ods. 1 ZoSP, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa 147 ods. 1 ZoSP, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 147 ods. 2 ZoSP, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).
18. Podľa 240 ods. 1 ZoSP, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 241 ods. 1 ZoSP, na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.
20. Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.12.2018, vrátane prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0281089318- GC04/18, zo dňa 15.10.2018. Mal za to, že žalovaná nesprávne posúdila vznesenú námietku premlčania, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
21. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 20.05.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod deviaty a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísala žalobcovi za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007 penále v sume 1.328,58 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 15.12.2014 rozhodnutie pobočky zrušila a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že penále bolo vyčíslené z nesprávne vyčíslenej sumy poistného a príspevkov. Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, zo dňa 05.02.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod deviaty a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísala žalobcovi za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007 penále v sume 1.328,58 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 07.08.2015 rozhodnutie pobočky zrušila a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že penále bolo vyčíslené z nesprávne vyčíslenej sumy poistného.
22. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX, zo dňa 15.10.2018 (viď ods. 1 odôvodnenia rozsudku). V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca vzniesol námietku premlčania, ktorú žalovaná v napadnutom rozhodnutí uznala iba čiastočne, a to za mesiace január až apríl 2004. Vychádzala z toho, že pre posúdenie premlčania je rozhodujúce, kedy prvýkrát pobočka predpísala penále, teda rozhodnutím zo dňa 20.05.2014, ku ktorému dátumu bolo premlčané penále iba za mesiace január až apríl 2004. Žalobca mal za to, že vydanie tohto rozhodnutia, ako aj následného rozhodnutia pobočky dňa 05.02.2015 nemohlo mať za následok prerušenie plynutia premlčacej doby, keďže obe rozhodnutia boli zrušené odvolacím orgánom. Mal za to, že právo predpísať penále sa premlčalo v celom rozsahu.
23. Podľa 147 ods. 1 ZoSP v spojení s § 241 ods. 1 ZoSP, právo predpísať penále sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo predpísať penále sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b), čo však nie je tento prípad. Penále je splatné za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Poistné za mesiac jún 2007 (čo bol najneskorší mesiac, za ktorý bolo žalobcovi predpísané penále) bolo splatné 09.07.2007, teda desaťročná premlčacia doba uplynula dňa 09.07.2017. Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť v tomto konaní, bola otázka, či došlo k premlčaniu práva na predpísanie penále, ak prvé rozhodnutie žalovanej (resp. pobočky) o predpísaní penále (zo dňa 20.05.2014), ktoré bolo následne v rámci odvolacieho konania zrušené, bolo vydané (v prevažnej časti) pred uplynutím premlčacej doby a nové rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) bolo vydané po uplynutí premlčacej doby (dňa 15.10.2018). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2021, sp. zn. 9Sžsk/84/2019, podľa ktorého: „V judikatúre najvyššieho súdu existujú rozdielne názory na otázku, či je potrebné, aby v rámci premlčacej lehoty došlo k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25.01.2018 senát konštatoval, že „Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“ Predmetom prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie, ktorým žalovaná predpísala penále. V rozsudku sp. zn.: 9Sžso/45/2016 najvyšší súd k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať penále uviedol: „Na tom základe aj odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Opačný výklad by znamenal, že pobočkou Sociálnej poisťovne včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného prieskumu prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných dôkazov, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu. Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí, aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z.). Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako orgánu odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného, ...). V druhostupňovom správnom konaní správny orgán (tu žalovaná) preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania (§ 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.).“ V danom prípade ide o čiastočne odlišnú situáciu vzhľadom na to, že skôr vydané rozhodnutie o predpísaní poistného vydané pred uplynutím premlčacej lehoty (dňa 23.02.2017) bolo zrušené, a teda s ním nemožno spájať žiadne účinky. V danej veci nie je sporné, že nové prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16. januára 2018, teda až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 08.03.2017. Zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („bdelým patrí právo“). Pokiaľ žalovaná argumentuje tým, že nárok si uplatnila už skôr dňa 23.02.2017 vydaním rozhodnutia, táto jej argumentácia nie je opodstatnená, pretože uvedené rozhodnutie bolo zrušené. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone (porovnaj napr. ust. § 16 odst. 1 zákona České národní rady ze dne 20. listopadu 1992 o pojistném na veřejné zdravotní pojištění č. 592/1992 Sb.). Zákon o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene uviedol, kedy
premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája. Opačný názor vyjadrený vo vyššie spomenutom rozhodnutí možno považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej činnosti. Kasačný súd nepovažuje za potrebné predkladať uvedenú otázku Veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za účelom zjednotenia vzhľadom na to, že opačný názor bol vyjadrený v skoršom rozsudku prejednávajúceho senátu a bol následne prekonaný.“
24. V citovanom rozhodnutí, ktoré bolo vydané až po rozhodnutiach, na ktoré odkazovali účastníci konania vo svojich vyjadreniach, Najvyšší súd SR zaujal jednoznačné stanovisko k otázke, ktorá bola v tomto konaní sporná, a vyjadril sa aj k doterajšej judikatúre najvyššieho súdu v obdobných veciach. Je síce pravdou, že citované rozhodnutie sa týkalo administratívneho rozhodnutia o predpísaní poistného, avšak vzhľadom na ust. § 241 ods. 1 ZoSP, je možné jeho závery týkajúce sa premlčania práva na predpísanie poistného vztiahnuť aj na premlčanie práva predpísať penále. Aplikujúc teda právny názor najvyššieho súdu vyjadrený v citovanom rozhodnutí, je možné aj v prejedávanej veci uzavrieť, že pokiaľ pobočka Sociálnej poisťovne predpísala penále síce ešte pred uplynutím premlčacej doby rozhodnutím zo dňa 20.04.2014 (resp. následne rozhodnutím zo dňa 05.02.2015), ktoré však boli zrušené žalovanou v odvolacom konaní, nemalo to za následok spočinutie alebo pretrhnutie plynutia premlčacej doby, keďže ZoSP takýto následok v súvislosti s vydaním prvostupňového rozhodnutia nespája. Následné prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.10.2018 bolo vydané až po uplynutí premlčacej doby (09.07.2017), teda pokiaľ žalovaná uznala v odvolaní vznesenú námietku premlčania len čiastočne, vec nesprávne právne posúdila.
25. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Žalobca síce navrhol, aby súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, avšak súd tak neurobil, keďže nemožno konštatovať, že toto trpí rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie, nakoľko žalobca vzniesol námietku premlčania až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Preto bude úlohou žalovanej po vrátení veci v súlade s § 179 ods. 1 písm. b) ZoSP opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a posúdiť v ňom vznesenú námietku premlčania v súlade s právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto rozhodnutí, ktorým je žalovaná viazaná (§ 191 ods. 6 SSP).
26. Ak žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy alebo skôr vydané rozhodnutie a správny súd mu v tejto časti žaloby nevyhovie, t. j. ak k ich zrušeniu nedôjde, no žalobca bol úspešný, pretože došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (či opatrenia), tento „dielčí“ neúspech nemá vplyv na náhradu trov konania (viď. J. Baricová, M. Fečík, M. Števček, A. Filová a kol.: Správny súdny priadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2018, str. 816). Vzhľadom na uvedené, o náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).