Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-200-2010.pdf
PDF · 73.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/200/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľa: E. E., nar. XX. 3. XXXX, bytom H. č. XXX, toho času vo väzbe Vazební věznice Z., proti odporcovi: JUDr. E. M., sudca Okresného súdu H., o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 8. novembra 2010 domáhal vydania nasledovného rozsudku: „1. Odporca je povinný sa v budúcnosti zdržať neoprávnených zásahov do práva na súkromie a ochranu ľudskej dôstojnosti navrhovateľa. 2. Odporca je povinný sa navrhovateľovi za neoprávnené zakázanie jeho návštev vo väzbe písomne ospravedlniť. 3. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 1000 € a nahradiť mu trovy konania, všetko do troch dní.“
Svoj návrh odôvodnil tým, že v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod spisovou značkou 2T/248/2010 je odporca samosudca. Z Ústavu na výkon väzby v W. boli odporcovi v mesiaci september roku 2010 odoslané dve navštívenky pre jeho blízkych, pričom odporca mal povinnosť tieto navštívenky zaslať adresátovi (jeho družke P. E.) s tým, že si mohol vyhradiť svoju prítomnosť na návšteve, nakoľko on sa tom čase nachádzal v kolúznej väzbe. Toto mal odporca oznámiť Ústavu na výkon väzby v W., resp. mal vydať súhlas na vykonanie návštev bez prítomnosti súdu, či súdneho úradníka. Navrhovateľ uviedol, že keď sa bola jeho družka pýtať na Okresnom súde Považská Bystrica ohľadom neodoslania navštíveniek na jej adresu, prostredníctvom zamestnanca súdu jej bolo oznámené, že odporca E. M. ako samosudca navštívenie neschválil a odmietol sa vyjadriť dôvodom takéhoto postupu. Týmto svojím konaním sa odporca podľa navrhovateľa dopustil neoprávneného zásahu do jeho práva na súkromie a rovnako do práva na ochranu jeho ľudskej dôstojnosti.
V ďalšej časti svojho návrhu navrhovateľ veľmi kvalifikovane argumentoval ustanoveniami zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, článkom 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 11 a 14 s dodatkovým protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13 (ďalej len „Dohovor“), článkami 16 ods. 1, 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a poukazoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 77/02).
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13. septembra 2011, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnený, a to z toho dôvodu, že
v predmetnej veci nie je a nemôže byť nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného navrhovateľom, pretože v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Považská Bystrica, kde navrhovateľovi ako obžalovanému nepovolil návštevy (v príčinnej súvislosti s čím sa domáha ochrany osobnosti a nemajetkovej ujmy), rozhodoval v postavení zákonného sudcu Okresného súdu Považská Bystrica pre danú vec, teda z titulu výkonu jeho pracovnej činnosti, a teda v žiadnom prípade nemôže byť ako fyzická osoba v tomto konaní vecne pasívne legitimovaným účastníkom. Nepovažoval preto za potrebné sa ani vyjadrovať k skutkovým tvrdeniam navrhovateľa a vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na jeho strane nárok navrhovateľa neuznal, pričom požiadal, aby súd rozhodol vo veci aj bez nariadenia pojednávania tak, aby návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa cestou dožiadaného okresného súdu Olomouc, pred ktorým navrhovateľ uviedol, že rozumie pojmu pasívnej vecnej legitimácie a je si vedomý aj ustanovenia § 104 zákona č. 385/2000 Z. z. Z tohto dôvodu navrhol, aby namiesto žalovaného JUDr. E. M. nastúpilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, t.j. štát. Poukázal na to, že vzhľadom k svojej situácie, v ktorej sa akurát nachádza (väzobné trestné stíhanie na území Českej republiky) nie je schopný označiť listinné dôkazy, ani iné dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení.
Nakoľko v písomnom oznámení za 22. augusta 2013 odporca uviedol, že nesúhlasí s tým, aby na jeho miesto vstúpil do konania iný odporca, súd uznesením zo 4. septembra 2013 nepripustil zámenu účastníka na strane odporcu, a vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa podaní účastníkov a listinných dôkazov a to: návrh č.l. 1-5, vyjadrenie odporcu č.l. 27, odpoveď na lustráciu SP č.l. 35, odpoveď na žiadosť č.l. 61, protokol o prevedení dôkazu pred dožiadaným súdom výsluchom účastníka č.l. 76-77, vyjadrenie odporcu č.l. 81., pričom z takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Odporca je sudcom Okresného súdu Považská Bystrica. Navrhovateľ vystupoval v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica 2T/248/2010 v procesnom postavení obvineného, pričom jeho zákonným sudcom v tejto veci bol odporca. Navrhovateľ svoj uplatnený nárok odvodzuje od postupu odporcu v uvedenej trestnej veci.
Podľa § 104 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súdu zodpovedá štát.
Súd na zistený skutkový stav aplikoval citovanú právnu normu, v súlade so želaním navrhovateľa vykonal jej ústavne konformný výklad a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko odporca nemôže byť nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného navrhovateľom. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že odporca pri výkone funkcie sudcu do jeho práv zasiahol nezákonným rozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom, má možnosť postupovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. svoj nárok najprv predbežne prerokovať s príslušným štátnym orgánom a pokiaľ nebude jeho nárok uspokojený, môže v občianskom súdnom konaní žalovať štát, v mene ktorého vzhľadom na povahu nároku navrhovateľa koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a hoci by procesne úspešný odporca inak mal proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ani ich náhradu nepožadoval, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.