Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/209/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: JUDr. Martina Mrázová, správkyňa konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84", Bratislava, Šoltésovej 20, zast. advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanej: R. U., nar. XX. R. XXXX, bytom M., F. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, š. p., v konkurze Trnava", Trnava, Františkánska 22, o 72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 30. októbra 2012 č. k. -158 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej k rukám jeho advokáta náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,08 eur a to do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou (žalobou došlou súdu prvého stupňa 3. mája 2011) sa ešte pôvodný žalobca (JUDr. Dušan Pohovej ako dnes už len bývalý správca konkurznej podstaty akciovej spoločnosti v úpadku) domáhal zaplatenia 72 eur s príslušenstvom ako úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu č. XX na F. ulici č. XX v M. (ďalej len „byt“ alebo „byt žalovanej“). Takéto svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , a O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení); ZKV ( o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom do 31. júla 2000); ( o konkurze a reštrukturalizácii, v znení platnom a účinnom do 31. júla 2008) a a , , a a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne mal potom z vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok pôvodného žalobcu je nedôvodný, keď tento nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko v rozhodnom období (v roku 2008) nebol vlastníkom bytu, ani nemal oprávnenie na nakladanie s ním (či poberanie úžitkov z neho). Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 21. decembra 2009 bol totiž na majetok dlžníka TAZ, a. s., v likvidácii, IČO: 36227803, so sídlom Coburgova 84, Trnava bol vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Dušan Pohovej a uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -70 z 12. septembra 2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, š. p., v likvidácii, IČO: 00009199, Trnava, ktorému za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička (ktorý bol neskôr uznesením č. k. -823 z 12. decembra

2009 z funkcie odvolaný a za nového správcu ustanovený Mgr. Ing. Pavol Korytár). Tak pôvodný žalobca, ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného zahrnuli byt žalovanej do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty toho-ktorého úpadcu. Spornou teda bola otázka vlastníctva predmetného bytu, resp. posúdenia, ktorá právnická osoba má (mala) oprávnenie nakladať s predmetným bytom v rozhodnom období, keď na jednej strane podľa názoru pôvodného žalobcu on ako prvý zaradil (už 8. júna 2000) byt do súpisu majetku patriaceho do ním spravovanej konkurznej podstaty a aj podľa výpisu z listu vlastníctva bola práve úpadkyňa v osobe akciovej spoločnosti jeho vlastníkom, kým na druhej strane vedľajší účastník na strane žalovanej vyvodzoval svoje postavenie prenajímateľa z toho, že byt sa nachádza v súpise všeobecnej podstaty ním spravovaného úpadcu (š. p.). Zamietnutie žaloby bolo potom odôvodnené najmä poukazom na zistenie, že aj žaloba žalobcu o vylúčenie bytu z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, v likvidácii, IČO: 00009199, so sídlom Paulínska 20, Trnava bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -653 (z 26. marca 2008) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -767 (z 23. septembra 2008) a dopĺňacím rozsudkom č. k. -915 (z 29. októbra 2009) zamietnutá, pretože pôvodný žalobca v takomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vlastníctvo k bytu, teda právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu vedľajším účastníkom. Preto oprávnenia k bytu patria vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej a ak by sa aj niekto na úkor žalobcu obohatil (tým, že boli poskytované služby spojené s užívaním bytu), bol by to nanajvýš on (a nie žalovaná, medzi ktorou a žalobcom ani nevznikol platne nájom bytu); dôvodil napokon okresný súd, ktorý rozhodnutia o trovách konania odôvodnil právne ust. , , a a (správne poradové číslo zákona o cestovných náhradách v príslušnom ročníku Zbierky zákonov SR je „283“ - pozn. odvolacieho súdu) a tiež paušálnymi odkazmi na niektoré ustanovenia advokátskej tarify (vyhlášky č. ), vecne potom úspechom žalovanej, ktorá ale náhradu trov konania nepožadovala i vedľajšieho účastníka na jej strane, ktorému ale pre povahu sporu ako drobného bolo možné priznať náhradu trov nanajvýš do výšky zažalovanej pohľadávky.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ešte pôvodný žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel. Odvolanie právne odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa a , keď trvá na tom (pôvodný žalobca), že bol v rozhodnom období a až do marca 2009 vedený ako vlastník bytu žalovanej v príslušnom katastri nehnuteľností, a preto mal aj všetky oprávnenia vlastníka k nemu. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava vo veci sp. zn. (ktorým súd zamietol jeho žalobu na vylúčenie vecí vrátane bytu žalovanej z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii), nebola záväzne vyriešená otázka vlastníckeho práva, keďže takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré by konštituovalo vlastnícke právo a naopak vlastnícke právo svedčí tomu, komu svedčí zápis na liste vlastníctva, pokiaľ sa nepreukáže opak; z ktorých dôvodov preto jeho žaloba je dôvodnou a malo jej byť vyhovené.

Žalovaná i vedľajší účastník na jej strane navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a to ako pre názor o riadnom splnení si povinnosti vymáhanej žalobou tým, že príslušné plnenia boli poskytnuté vedľajšiemu účastníkovi (žalovaná), tak i pre názor, podľa ktorého pôvodný žalobca má (a i v minulosti mal) nehnuteľnosti vrátane bytu žalovanej zapísané v súpise bez akéhokoľvek právne zdôvodniteľného dôvodu (vedľajší účastník). Podľa vedľajšieho účastníka on má nehnuteľnosti naopak zapísané bez akýchkoľvek sporných poznámok a pochybností a ak aj žalobca odmieta rešpektovať stav nastolený rozhodnutiami všeobecných súdov všetkých stupňov, skoršia domnienka existencie i žalobou v tejto veci tvrdených práv na strane takejto osoby (žalobcu) bola už vyvrátená.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, teda účastník konania ( a ) a to proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), prejednal vec bez pojednávania ( ) s preskúmaním napadnutého rozsudku i konania mu predchádzajúceho v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda v celom rozsahu ( a ), pričom dospel k záveru, že odvolaniu (podaniu pôvodného žalobcu, u ktorého z dôvodov uvedených nižšie nešlo usudzovať na nič iné, než na jeho osvojenie si novou správkyňou konkurznej podstaty) nemožno priznať úspech.

Podľa konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa ZKV (ktorý je práve oným doterajším právnym prepisom uvádzaným v ) z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho správcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konania začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24.

Ešte pred vyporiadaním sa s námietkami predostretými odvolaním sa žiada uviesť, že odvolací súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami predovšetkým vzal na vedomie, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene v osobe správcu konkurznej podstaty úpadcu, keď Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. apríla 2013 č. k. -2481 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s., v likvidácií, Trnava, Coburgova 84“ JUDr. Martinu Mrázovú, advokátku, Bratislava, Šoltésovej 20“ za súčasného vyslovenia, že funkcia doterajšieho správcu konkurznej podstaty „JUDr. Dušana Pohoveja, advokáta, Bratislava, Námestie Slobody 10“ zanikla 8. apríla 2013. To odvolací súd zohľadnil aj v záhlaví tohto svojho rozsudku (kde uviedol už novo ustanovenú správkyňu konkurznej podstaty a túto pre neurobenie ňou žiadneho podania, ktorým by prejavila záujem na podaniach jej predchodcu netrvať, označil aj za odvolateľku). V prejednávanej veci pritom o tejto skutočnosti nebolo treba rozhodovať, pretože účastníkom konania je tu správca konkurznej podstaty z titulu svojej funkcie a nie osoba ustanovená do funkcie, pričom ustanovenie ZKV (obdobne ako aj ) je vo vzťahu k inak platiacej úprave z ust. a osobitnou úpravou (lex specialis).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd nemá žiaden zásadný dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o tom, že pôvodný žalobca nie je (ani nebol) aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie žalobou uplatneného nároku (čo platí rovnako o novej správkyni), keďže sa mu (jej) nepodarilo preukázať, že v rozhodnom období bola úpadkyňa, ktorej je správcom (TAZ, a. s. v likvidácii, IČO: 36227803) vlastníkom bytu a že pôvodný žalobca mal oprávnenie nakladať s bytom a žiadať od žalovanej aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Podľa § 123 O. z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 125 O. z. osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.

Podľa § 663 O. z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky; podľa § 696 ods. 2 O. z. potom úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu, právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné a osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.

Podľa oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Z dokazovania vykonaného už súdom prvého stupňa (a inak aj z poznatkov získaných z množstva druhovo totožných iných vecí, prejednávaných v minulosti najskôr trnavským okresným súdom a po ňom i tunajším odvolacím súdom - v tejto súv. por. tiež ) jednoznačne vyplýva záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pôvodného žalobcu na vymáhanie žalobou uplatneného nároku, keď tento ani podľa odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenia nakladať s bytom žalovaného nielen v rozhodnom období, ale nakladať s ním vôbec.

V priebehu konania vstúpil do konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník Mgr. Ing. Pavol Korytár (správca úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00009199, Trnava“), pričom prípustnosť jeho vedľajšieho účastníctva bola právoplatne konštatovaná uznesením Okresného súdu Trnava z 28. októbra 2011 č. k. -57 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 11. apríla 2012 č. k. -75. Práve takémuto správcovi (vedľajšiemu účastníkovi) pritom žalovaná plnila pôvodným žalobcom vymáhané platby za rozhodné obdobie.

Ak potom pôvodný žalobca v konaní odvodzoval dôvodnosť svojho nároku a oprávnenie vymáhať ho zo svojho postavenia správcu konkurznej podstaty TAZ, a. s. v likvidácii, poukazujúc najmä na to, že byt žalovanej nebol vylúčený zo súpisu podstaty ním (pôvodným žalobcom) spravovanej úpadkyne TAZ, a. s. v likvidácii (napriek tomu, že bol zaradený aj do súpisu podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii), k tomu platí, že duplicitu súpisov sa snažili vyriešiť obaja správcovia podaním žalôb o vylúčenie vecí patriacich do konkurznej podstaty, pričom doposiaľ bolo právoplatne skončené len konanie, ktoré inicioval pôvodný žalobca (rozhodnutiami v konaniach vedených Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. a Najvyšším súdom SR pod sp. zn. ), ktorými bola žaloba žalobcu zamietnutá, keď konajúce súdy ustálili, že nie je možné jednoznačné stotožnenie nehnuteľností v procese privatizácie vstupujúcich do majetku TAZ, a. s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe, teda aj s bytom žalovaného, a to vzhľadom na obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou, ale aj na dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi a ich dopĺňanie (ako to vyplýva zo spoločného návrhu š. p. TAZ, FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a správkyne konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a. s. v likvidácii na začatie katastrálneho konania 22. decembra 1999). Konanie iniciované vedľajším účastníkom na strane žalovanej vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. potom nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

Odvolací súd za opísanej situácie nemá žiaden dôvod neakceptovať výsledok už právoplatne skončeného konania, z ktorého logicky vyplýva, že ak bola zamietnutá žaloba pôvodného žalobcu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii, tak vlastnícke právo k bytu mu ani v rozhodnom období nemohlo patriť (napriek súpisu tvrdiacemu opak). Na tomto nemohlo nič zmeniť ani neskončenie konania začatého vedľajším účastníkom, keďže tunajší súd už viackrát v druhovo totožných veciach za účasti oboch správcov podotkol, že treba považovať za vysoko nepravdepodobné, žeby aj na strane dnešného vedľajšieho účastníka mohla byť konštatovaná

nedôvodnosť žaloby o vylúčenie zo súpisu a teda i nedostatok jeho práva (tu por. napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. júna 2012 č. k. -175, vydaný vo veci súdu prvého stupňa jeho sp. zn. ).

Z vyššie uvedeného tak zreteľne vyplýva jediný možný záver o potrebe zamietnutia žaloby, keď pôvodný žalobca nepreukázal vlastníctvo k bytu ani oprávnenie nakladať s ním, nakoľko v prejednávanej veci ani v skoršom konaní o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu spravovaného vedľajším účastníkom nepreukázal akékoľvek právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu druhým správcom (vedľajším účastníkom) a ani nová správkyňa na takomto stave vecí nič nezmenila.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa a potvrdil (čo sa týkalo nielen veci samej, ale i rovnako správnych rozhodnutí o trovách konania medzi pôvodným žalobcom a žalovanou, resp. pôvodným žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej, kde ani vedľajší účastník proti zníženiu mu požadovanej náhrady trov konania nebrojil).

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol podľa , a i v spojení s ust. , , a advokátskej tarify tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov tohto konania a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane náhradu priznal, avšak oproti vyčísleniu len za jeden úkon v sume 16,60 eur (iba za vyjadrenie k odvolaniu, pretože vedľajší účastník v rozpore s obsahom podania vlastné odvolanie nepodal) vrátane paušálnej náhrady (7,63 eur) so zvýšením požadovanej sumy o sumu zodpovedajúcu DPH (20%), pričom výslednú sumu uložil neúspešnej žalobkyni zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho advokáta (platobné miesto podľa ) v zákonnej lehote 3 dní ( a nezistenie dôvodu pre výnimku z pravidla).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.