Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-127-2013.pdf
PDF · 110.96 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa: Z. K. B., B..T..Y.., B. B.: W.N. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, práv. zast.: C. K.Š., B..T..Y.., B. B.: W. X, XXX XX A., J.:XX XXX XXX, proti odporcovi: Q. C., N.. XX.XX.XXXX, A.: R. XXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, o zaplatenie 569,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 271,58 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 6.7.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ Consumer Finance Holding, a.s. sa návrhom na začatie konania doručeným na tunajší súd dňa 19.02.2013 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 569,16 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 24.11.2009 zmluvu o pôžičke č. 1894462, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 717,21 eur na zakúpenie spotrebného tovaru. Podľa zmluvy mal odporca splácať pôžičku v pravidelných 10 mesačných splátkach v sume 64,55 eur, pričom odporca uhradil z tejto sumy len 241,71 eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas navrhovateľ dňa 26.06.2010 listom - predžalobnou upomienkou vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do dnešného dňa odporca dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh odporcu predstavuje sumu 569,16 eur, z ktorej sumy si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania.
Súd uznesením č.k. 25C/127/2013-25 zo dňa 15.05.2013 pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa vstúpil do konania súčasný navrhovateľ.
Podaním doručeným súdu dňa 19.09.2013 navrhovateľ uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 585,- eur, pričom odporca sa zaviazal splatiť pôžičku v 10 mesačných splátkach po 64,55 eur a zaplatiť akontáciu 71,71 eur. Z predpísaných úhrad odporca zaplatil len 241,71 eur, odporca sa preto dostal do omeškania s úhradou sumy 472,72 eur. V zmysle bodu 12.2 podmienok k zmluve sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania s platením splátky, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. V zmysle bodu 12.3 podmienok k zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou splátok je klient povinný okrem zmluvnej pokuty
uhradiť aj sankčný úrok podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalovaná suma 596,16 eur pozostáva z neuhradenej istiny 472,72 eur a poplatkov 96,44 eur.
Súd nariadil pojednávanie na deň 27.11.2013, na ktoré sa účastníci konania nedostavili. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol o návrhu aj bez jeho účasti. Odporca mal predvolanie na pojednávaní doručené náhradným spôsobom, pretože zásielka s predvolaním sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 04.11.2013.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Zmluvou o úvere zo dňa 24.11.2009 uzatvorenou medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako pôvodným veriteľom a odporcom ako dlžníkom poskytol veriteľ odporcovi spotrebiteľský úver za účelom kúpy tovaru - rohovej skrine, ktorej kúpna cena bola 585,- eur. Odporca zaplatil akontáciu v sume 71,71 eur a na zvyšok kúpnej ceny vo výške 513,29 eur navrhovateľ odporcovi poskytol pôžičku (spotrebiteľský úver). Odporca sa zaviazal splatiť pôžičku 10 mesačnými splátkami vo výške 64,55 eur. Celková suma pôžičky bola dohodnutá na 717,21 eur (tj. 10 splátok po 64,55 eur a akontácia 71,71 eur). RPMN bola 67,65 %, priemerná hodnota RPMN bola 56,20%, ročná úroková sadzba činila 67,65%.
Pôvodný veriteľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 26.06.2010 na úhradu dlžnej sumy vo výške 542,24 eur do troch dní od doručenia upomienky, pričom upomienku odporca prevzal dňa 02.07.2010.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 07.03.2013 navrhovateľ v zmysle prílohy k zmluve nadobudol pohľadávku voči odporcovi uplatňovanú v tomto konaní. Podľa priloženého prehľadu splátok, odporca uhradil celkovo sumu 241,71 eur, z toho sumu 71,71 eur ako akontáciu a sumu 170,- eur ako úhradu splátok. V zmysle tohto prehľadu navrhovateľ odporcovi účtoval sankcie označené ako „pokuta sankcia“, „pokuta omeškanie“ v sume 90,85 eur a „manipulačný poplatok agentúre“ v sume 5,89 eur, spolu teda sankcie a poplatky v sume 96,74 eur. Z tejto sumy, ako udáva i sám navrhovateľ, si navrhovateľ uplatňuje len sumu 96,44 eur.
Navrhovateľ si teda celkovo návrhom uplatňuje sumu 596,16 eur, ktorá suma mala podľa špecifikácie navrhovateľa pozostávať z:
- A/ istiny vo výške 472,72 eur
- B/ poplatkov (sankcií) v sume 96,44 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom od 15.01.2009) , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.
Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 24.11.2009 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
Keďže súd ustálil, že úverová zmluva uzatvorená s odporcom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 258/2001 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z..
Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje nasledovné povinné náležitosti podľa § 4 ods. 2 cit. zákona:
1/ konečná splatnosť úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona, 2/ údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona, 3/ údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona.
Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosť podľa citovaných ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje ako údaj o konečnej splatnosti „10 mesiacov“, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. V ďalšom súd poukazuje na to, že sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedené len to, že výška splátky je 64,55 eur a že splátok je celkovo 10. Podľa názoru súdu, táto náležitosť splnená nebola. Účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva pritom podľa názoru súdu zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i / zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorá sa má zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. V zmluve úplne absentuje údaj o sume úrokov a iných poplatkov, ktorú ma celkovo odporca uhradiť, pretože je len uvedená výška splátky ako celku, bez špecifikácie výšky istiny, úrokov a poplatkov. Súd preto konštatuje, že požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená nie je. Uvedenému účelu nemôže zodpovedať zmluva neobsahujúca vyčíslenie súhrnnej sumy úrokov a prípadne i iných poplatkov (ktoré majú byť zaplatené spotrebiteľom okrem istiny). Spotrebiteľ by takto
nemal byť pri rozhodovaní, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani chýbajúcim údajom (predovšetkým) o úrokoch, z dôvodu čoho nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie reálne mu poskytnutej sumy.
Okrem toho súd zistil, že zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona, a to údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom uvedená náležitosť v zmluve absentuje úplne.
Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 258/2001 Z.z. v zmysle § 4 ods. 3 poslednej vety sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok navrhovateľa nasledovne:
Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške finančného plnenia 513,29 eur (viď údaj zmluvy „pôžička
- finančné plnenie“), ktorá suma zodpovedá tomu, čo navrhovateľ odporcovi skutočne poskytol. Ako už bolo uvedené, odporca uhradil podľa platobnej histórie sumu 241,71 eur. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať navrhovateľovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov po odčítaní odporcom realizovaných platieb. Z titulu nesplatenej dlžnej istiny úveru tak súd priznal navrhovateľovi sumu 271,58 eur (513,29 eur - 241,71 eur). Keďže súd nemal preukázané, že by odporca uvedenú sumu nesplatenej istiny uhradil, súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel. A vo zvyšku požadovanej istiny úveru návrh zamietol.
Súd zároveň priznal navrhovateľovi zo sumy 271,58 eur aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.07.2010 do zaplatenia. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlhu podľa upomienky do 3 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom výzva bola doručená dňa 02.07.2010, teda odporca mal dlžnú sumu uhradiť do 05.07.2010 a dňa 06.07.2010 sa tak dostal do omeškania. V zmysle § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. k 06.07.2010 je sadzba úroku z omeškania vo výške 9 % ročne (základná úroková sadzba ECB 1% plus 8 percentuálnych bodov). Z tohto dôvodu súd priznal úroky z omeškania z priznanej istiny a vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania návrh zamietol.
Okrem toho si navrhovateľ uplatnil sankcie označené ako poplatky v sume 96,44 eur, pričom uvedené sankcie sú v platobnej histórii označené ako „pokuta sankcia“, „pokuta omeškanie“ a „manipulačný poplatok“. Navrhovateľ odvodzuje svoje právo na ich zaplatenie od čl. 12 obchodných podmienok, a to konkrétne z bodu 12.2 podmienok k zmluve, kde sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania s platením splátky, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky a bodu 12.3 podmienok k zmluve, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou splátok je klient povinný okrem zmluvnej pokuty uhradiť aj sankčný úrok podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Súd nepriznal v prvom rade navrhovateľovi sumu 5,89 eur ako manipulačný poplatok agentúre. Keďže úver sa považuje vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie za bezúročný a bez poplatkov, súd nemohol priznať navrhovateľovi manipulačný poplatok v sume 5,89 eur. Okrem toho súd konštatuje, že takéto poplatky ani neboli uvedené zmluve, hoci v zmysle § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto ani z tohto dôvodu nemôže navrhovateľ od odporcu zaplatenie tohto, priamo v zmluve o úvere nedohodnutého, poplatku požadovať. Ďalej si navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu, ktorou sankcionuje omeškanie odporcu s platením splátok a sankciu označenú ako „sankčný úrok“, ktorou tiež sankcionuje odporcu pre omeškanie so splácaním splátok. Súd uvedený sankčný úrok bez ohľadu na jeho pojmové vymedzenie tiež považoval za zmluvnú pokutu (hoci navrhovateľ si obe uvedené sankcie uplatňuje ako „poplatky“), pretože aj touto sankciou sa primárne sankcionuje odporca v prípade, keď sa dostane do omeškania so splácaním úveru, teda poruší svoju zmluvnú povinnosť.
Podľa 544 ods. 1 § OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené sankcie nie sú uvedené priamo v zmluve, alebo boli uvedené iba ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Súd vychádza z toho, že predmetné dojednania o sankciách, zmluvných pokutách obsiahnuté v čl. 12 všeobecných obchodných podmienok má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie kupujúceho k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s predávajúcim vstúpiť do zmluvného vzťahu. Ak je totižto splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Súd je k tomu vo veciach spotrebiteľských zmlúv povolaný aj z úradnej povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky úveru je zabezpečené ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 10% z dlžnej splátky a ešte aj „sankčného úroku“ je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia). Vychádzajúc z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie predmetných sankcií nemôže podľa názoru súdu v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý. Okrem toho súd poukazuje na to, že pri dojednávaní uvedených zmluvných pokút, je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, čo nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle odporcu. Záverom už len súd poukazuje na to, že keby aj sankciu označenú ako sankčný úrok považoval nie za zmluvnú pokutu, ale za úrok (v súlade s jeho pojmovým vymedzením) alebo za poplatok (v súlade s tým, ako ho označuje navrhovateľ), nebolo by ho možné vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov i tak priznať.
Celkovo tak súd navrhovateľovi priznal sumu 271,58 eur a vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z dôvodov vyššie uvedených zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 596,16 eur s úrokom z omeškania, pričom súd návrhu vyhovel len čo do zaplatenia sumy 271,58 eur s úrokom z omeškania, čo predstavuje úspech navrhovateľa v rozsahu 45,55%. Vo zvyšku bol úspešný odporca, ktorého úspech činí 54,45%. Keďže z uvedeného je zrejmé, že úspech navrhovateľa a odporcu je približne rovnaký, resp. ani jeden z nich nebol v konaní plne úspešný, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.