Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/79/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci I. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho s matkou dieťaťa rodičov U. Y. nar. X.X.XXXX bývajúcej v H. č. XXX a V.. C. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na D. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Adrianou Chymčákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Humenskej ul. č. 8 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 12.9.2012 č. k. - 206 v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 27.6.2013 č.k. -257 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre I. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 8.12.2004 sp. zn. z 1.500,- Sk na 90 Eur mesačne od 2.4.2009 do 31.12.2009 a na 100 Eur mesačne od 1.1.2010 do budúcna, ktoré ho zaviazal prispievať I. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 1.960 Eur za obdobie od 2.4.2009 do 12.9.2012 povolil otcovi splácať s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku (okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti) podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pretože mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že súd prvého stupňa neporovnal pomery, ktoré existovali v čase predchádzajúcej úpravy výživného s tými súčasnými, v dôsledku čoho nemohol dospieť k správnemu záveru, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Namietal, že konajúci súd nevykonal dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu, pretože sa nevysporiadal s podozrením na nesprávne daňové priznanie matky, ani s brigádami I.. Poznamenal, že matka sa s ním vôbec neporadila o tom, či môže I. navštevovať vysokú školu súkromného charakteru. Vyjadril názor, že ak sa I. rozhodol študovať na vysokej škole a pritom sa nezaujímal o názor rodičov a ich možnosti, nič mu nebráni v tom, aby sa živil sám, pretože má ukončené kvalifikované úplné stredoškolské vzdelanie. Konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akých právnych úvah súd dospel k zvýšeniu výživného a prečo ho zvýšil na 90 Eur, resp. 100 Eur. Vyjadril názor, že finančné pomery matky sú lepšie ako jeho, pretože je vlastníčkou dvoch nehnuteľností, z ktorých jednu prenajíma. Spochybnil zistenie konajúceho súdu, že matka prenajímala nehnuteľnosť len za 1.200 Eur ročne, a že ju už aktuálne neprenajíma. Daňové priznania, ktorá matka predložila, nie sú za celé rozhodné obdobie, dokonca ani za roky, keď na prvom pojednávaní uviedla, že prenajíma nehnuteľnosť. Uviedol, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, pretože sa vzdal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Namietal, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil vývoj životných nákladov a nedocenil vážnosť jeho zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje užívanie drahých liekov. Poznamenal, že rodič nemá povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa nad rámec svojej životnej úrovne. Pokiaľ ide o dlh na výživnom namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k jeho vyčísleniu. Uviedol, že dlžné výživné je nesprávne vypočítané a dodal, že nezapríčinil jeho vznik, pretože nemohol ovplyvniť dĺžku súdneho konania.

Matka a I. vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhli potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch, pretože je vecne správny a zohľadňuje zvýšené odôvodnené potreby I.. Vyjadrili presvedčenie, že došlo k zmene pomerov u I., pretože od poslednej úpravy výživného v roku 2004 dospel, vyrástol a začal navštevovať strednú školu a následne aj vysokú školu mimo miesta ich bydliska. Zároveň všetky ceny na stravu, oblečenie a obuv sú neporovnateľne vyššie ako boli v roku 2004. Poukázali na údaje zo Štatistického úradu SR, z ktorých vyplýva, ako od roku 2004 rástla inflácia pri základných tovaroch, energiách a službách. Matka vyjadrila zásadný nesúhlas s názorom otca, že I. sa musí živiť sám, pokiaľ chce študovať na vysokej škole a dodala, že je v záujme každého rodiča, aby sa jeho dieťa čo najlepšie uplatnilo na trhu práce. Nepovažovali za potrebné informovať otca o tom, kde chce I. nastúpiť na školu so zreteľom na to, že otec sa o neho 7 rokov nezaujíma. Pokiaľ ide o nájom domu uviedla, že ho v roku 2008 neprenajímala, v roku 2009 ho prenajímala 3 mesiace, v roku 2010 9 mesiacov, v roku 2011 1 mesiac a v roku 2012 je v prenájme 11 mesiacov. Dom sa snaží udržiavať pre dcéru, ktorá by sa tam mala nasťahovať s rodinou, keď sa zamestná. Konštatovala, že suma 100 Eur mesačne za prenájom nie je jej čistým príjmom, pretože z tejto čiastky zabezpečuje malé svojpomocné opravy. Poznamenala, že otec pri vstupe do manželstva nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, pričom ona už vlastnila dom, v ktorom býva.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného a o dlhu na výživnom aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa (za čas maloletosti I.) a podľa (za čas plnoletosti I.) bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o diferencovanom zvýšení výživného pre I. za jednotlivé obdobia od podania návrhu. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre I., v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že zvýšenie odôvodnených potrieb I. za 5 až 9 rokov od poslednej úpravy výživného, bolo dostatočné na diferencované zvýšenie výživného o 40,21 Eur mesačne v roku 2009 a o 50,21 Eur mesačne od začiatku roku 2010 do budúcna, a výživné v rozsahu 90 Eur mesačne, resp. 100 Eur mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, vývoju jeho nákladov aj jeho vyživovacej povinnosti k C. v rozsahu 30 Eur mesačne. Pokiaľ otec namietal, že zvýšené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám I. a umožní mu vyššiu životnú úroveň ako jemu, odvolací súd konštatuje, že výživné, ktoré predstavuje na jeden deň len 3 Eur, resp. 3,33 Eur ledva pokryje jeho výdavky na stravovanie. Vzhľadom k tomu, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí okrem stravy aj bývanie, oblečenie, cestovné, hygiena a

potreby súvisiace so školskou dochádzkou, ktoré I. dobrovoľne uspokojuje matka a tým mu dopĺňa zdroj výživy na hranicu potrebnú pre jeho rozvoj, bolo nadbytočné zaoberať sa tým, či boli daňové priznania matky pravdivé, a či mala príjem z prenájmu skutočne len 100 Eur mesačne. Je nepochybné, že vyživovacia povinnosť matky je omnoho vyššia ako zvýšená vyživovacia povinnosť otca, pretože potreby, ktoré I. uspokojuje sú vo svojom súhrne vyššie ako tie, na ktorých sa podieľa otec. Navyše matka si voči I. plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že ani príležitostný príjem z brigádnickej činnosti I. pripravujúceho sa na budúce povolanie nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti a nemá vplyv na zvýšenie rozsahu výživného, pretože jeho rozsah len málo zasahuje do priemeru, v ktorom je táto povinnosť zvýšená a slúži I. k dopĺňaniu zdroja svojej výživy, pretože zvýšené výživné a výživné od matky mu nestačí na zabezpečovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otcovi ostane z jeho príjmu 571 Eur mesačne, resp. 585 Eur, resp. 597 Eur v roku 2012 aj po zaplatení výživného v rozsahu 90 Eur mesačne, resp. 100 Eur mesačne dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu a pokiaľ otec tvrdí opak, odvolací súd dodáva, že je povinný usmerniť si svoje výdavky tak, aby neohrozoval plnenie vyživovacej povinnosti, ktorá má podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. Konkrétne otcovi ostane na uspokojovanie jeho potrieb vyššia čiastka ako matke, pretože otec mal v roku 2010 k dispozícii 481 Eur mesačne (571 Eur - 90 Eur) a v roku 2012 k dispozícii 497 Eur mesačne (597 Eur príjem - 100 Eur výživné), kým matka v roku 2010 len 406 Eur (600 Eur príjem + 100 Eur prenájom + 22 Eur rodinné prídavky + 90 Eur výživné / 2 osoby), a 464 Eur mesačne v roku 2012 (705 Eur + 100 Eur + 100 Eur + 23 Eur / 2 osoby). Z uvedených dôvodov neobstoja odvolacie námietky otca o vyššej životnej úrovni matky a Martina ako má sám, pričom zvýšené výživné nepredstavuje ani štvrtinu tej čiastky, ktorú má na uspokojovanie rovnakých potrieb otec. Zdravotný stav otca a vývoj jeho životných nákladov boli zohľadnené pri zvýšení výživného, pretože uplynutie doby takmer 10 rokov od posledného súdneho rozhodnutia v roku 2004 a výrazný nárast odôvodnených potrieb I., by opodstatňovali zvýšenie výživného vo väčšom ako v určenom rozsahu. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, o jeho diferenciácii a správne vypočítal dlh na výživnom, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Dlh na výživnom predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a výživným, ktoré otec prispieval maloletému podľa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, t.j. 40 Eur (90 Eur - 50 Eur v roku 2009), vynásobený počtom mesiacov roku 2009, za ktoré mu bolo zvýšené výživné, t.j. 8 (320 Eur), plus alikvotná časť výživného za apríl 2009, a 50 Eur (100 Eur - 50 Eur od roku 2010), vynásobený počtom mesiacov roku 2010, 2011, a 8 mesiacov roku 2012, t.j. 32 (1.600 Eur) plus alikvotná časť výživného za september 2012. K námietkam otca vo vzťahu k existencii dlhu na výživnom odvolací súd uvádza, že otec nemôže pripisovať zavinenie jeho vzniku súdu tým, že konanie trvalo 4 roky, pretože mu nič nebránilo pripraviť sa počas týchto 4 rokov na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti z jeho príjmu, ak to bolo v jeho možnostiach a schopnostiach. Nakoľko ani odvolací súd nezistil žiadne objektívne prekážky, ktoré by bránili otcovi splácať dlh v splátkach po 20 Eur, odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom o splatnosti dlhu na výživnom. Odvolací súd dodáva, že otcovi nemohol určiť ešte nižšie splátky ako konajúci súd, pretože už aj v tomto prípade bude splácať dlh na výživnom viac ako 8 (!) rokov, t.j. do 28 rokov veku I..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.