Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoP-32-2013.pdf
PDF · 110.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/32/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. V., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. C. L., dieťa rodičov: matky MUDr. I. L., bytom G. XXX, zastúpená v konaní I.. P. Q., advokátkou so sídlom G., S. P. XX a otca C.. C. V., bytom C., M.E. XXX/XX, zast. C.. X. I., advokátkou so sídlom v G., O. V., o úpravu styku, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. júla 2013, č.k. 5P/43/2011-209, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletou L., otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 477,70 eur na účet okresného súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že maloleté dieťa pochádza z rozvedeného manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 07.06.2007 č.k. 12C 1/2007-51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 19.11.2007 č.k. 10Co 121/2007-124 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. L. sumou 2500,- Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne bol upravený styk tak, že je oprávnený stretávať sa s mal. L. každý pondelok od 16.30 hod. do 18.00 hod., každú stredu od 16.30 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase maloletú na styk pripraviť, v mieste bydliska ju odovzdať otcovi a otec je povinný matke v určenom čase maloletú na rovnakom mieste vrátiť. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že medzi rodičmi dochádza ku konfliktom ohľadne miesta vykonávania styku otca s dieťaťom, ako aj prítomnosť matky pri realizácii styku. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7P 729/2008 zo dňa 29.03.2010 súd zakázal styk otca a zamietol návrh na zmenu zverenia s mal. L. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP 45/2010. Z psychologickej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., z Referátu poradensko psychologických služieb zo dňa 27.06.2013 vyplynulo, že stretávanie sa otca s maloletou jej spôsobuje záťažové situácie. Maloletá sa počas stretnutia s otcom po celý čas držala matky a neustále opakovala, že chce ísť domov. S biologickým otcom nechcela komunikovať, občas s ním nadviazala očný kontakt. V závere bolo potrebné maloletú upokojiť. Druhé stretnutie malo podobný priebeh, ako prvé, s tým rozdielom, že maloletá otcovi odpovedala na otázky, pričom ich selektovala, bola ochotná si pozrieť knihu, ktorú jej otec priniesol, avšak ju odmietla, ako aj ostatné veci prinesené otcom, vziať si domov. Počas konzultácie bola unavená a dožadovala sa odchodu domov. Apelovali na rodičov, aby obnovili rodičovské konzultácie, ktorá je z ich pohľadu najdôležitejšia v tomto procese, avšak k tejto fáze sa nedopracovali. V závere správy uviedli, že bez vzájomnej komunikácie rodičov akákoľvek odborná pomoc je zbytočná a stretávanie sa maloletej s otcom v poradni maloletú psychicky a po emocionálnej stránke veľmi zaťažuje. Zo znaleckého
posudku, vypracovaného znalcom, ustanovenom v tomto konaní, súd prvého stupňa zistil, že dieťa sa v súčasnej dobe javí ako vyrovnané a spokojné dieťa a jeho potreby terajšia rodina úplne uspokojuje. Dieťa si je vedomé, že je milované, že sa mu venuje pozornosť. Z uvedeného dôvodu nemá ani vnútornú potrebu a spontánny záujem o stretávanie s otcom. Skutočnosť, že sa dieťa s otcom nestretávalo, spôsobilo jeho znížený záujem o kontakt s ním. Dieťa sa emocionálne naviazalo na iných členov rodiny a z faktu nestretávania sa s ním nemá ani pocit nejakej ujmy. Maloleté dieťa vyrastalo v rodine s matkou a jej príbuznými a kontakt s otcom bol minimálny, v poslednom časovom období takmer 2 roky už žiadny. Dieťa si na základe pobytu v danej rodine vytváralo pozitívne citové väzby k jednotlivým členom rodiny, prirodzene k citovej väzbe preferovalo osoby, ktoré o ňu starostlivosť zabezpečovali. Otec v tejto dobe v rodine absentoval. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa dieťa orientovalo v citovej preferencii na iné osoby a keďže malo všetky svoje potreby saturované, nemalo potrebu pozitívne sa viazať na otca. Stretnutie s ním vnímalo ako niečo zaťažujúce, vytrhávajúceho ho zo zaužívaného zaťažujúci a jeho postoj k nemu bol indiferentný až negatívny. Nevytváranie pozitívnej citovej väzby a obmedzenie kontaktu otca s dieťaťom je syndróm zavrhnutého rodiča naplnený. Vzhľadom na vzťahy a spôsob komunikácie medzi rodičmi sa toho času nejaví byť vhodné realizovať stretávanie sa otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Zároveň však nie je vhodné v súčasnosti realizovať stretávanie sa dieťaťa a otca bez spätnej informácie a dohľadu nad stretávaním sa za pomoci odbornej inštitúcie alebo kvalifikovanej osoby, pretože maloleté dieťa nemá k ocovi vytvorený pozitívny vzťah. Neprejavuje záujem a nemá vnútornú potrebu stretávanie realizovať. Do roly otca postavilo najprv starého otca, teraz partnera matky. Znalkyňa z hľadiska terajších postojov dieťaťa, ktoré má v súčasnosti všetky svoje potreby primerane uspokojované, nemá momentálne žiadne psychické problémy, nevníma kontakt s otcom ako potrebný. Stretávanie sa otca s dieťaťom v domácom prostredí je pre dieťa neprijateľné, bolo by i vysoko rizikové z hľadiska vzájomného konfliktného vzťahu rodičov a celkovej emočnej situácie v rodine. V danom prípade nie je možné vylúčiť opätovné negatívne postoje dieťaťa voči stretávaniu sa s otcom. V tom prípade je potrebné veci nechať plynúť prirodzeným spôsobom, nestanoviť zákaz styku ani formu stretávania sa. S mentálnym a somatickým vývinom dieťaťa môže samo prejaviť záujem o kontakt s otcom v budúcnosti, striktne si ho však vynucovať nie je z psychologického hľadiska vhodné a rozumné. Potrebné je však uviesť, že ak sa bude stretávanie dieťaťa a otca realizovať, nebude to v súčasnej dobe vychádzať z potrieb dieťaťa, ale z dôvodov postojov a práva otca. Z tohto dôvodu je nutný citlivý, tolerantný prístup postojov dieťaťa v priebehu stretávaní sa a v žiadnom prípade nie je možné jeho vynucovanie striktnou formou. Dôležitým zistením v danom prípade je skutočnosť, že veľká časť problémov vznikla už nefunkčnosťou manželstva rodičov dieťaťa, na čom sa obaja podieľali. Už pri svojom vzniku fungovala rodina nefunkčne, atypicky, vzťah dieťaťa k rodičom sa nemohol vyvíjať prirodzeným a optimálnym spôsobom. Rodičia dieťaťa nehľadali v dostatočnej miere cestu dohody a kompromisu, dosť netolerantným spôsobom obhajovali svoje postoje a práva. Je preto v záujme zdravého vývoja dohodnúť nerealizovať úpravu styku striktnými a jednostrannými pravidlami. Dieťa nevníma potrebu stretávania sa s otcom v takej miere ako jeho otec, vymáhanie si stretávania spôsobuje u neho chaos, obavy až odpor. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní, pričom zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich súvislosti, pričom vzal v úvahu najmä závery znaleckého dokazovania, dospel k právnemu názoru, že v súčasnosti nie je v záujme zdravého vývoja maloletej stretávať sa s otcom, nakoľko maloletá nemá vytvorený pozitívny vzťah k otcovi, neprejavuje záujem a nemá vnútornú potrebu stretávanie realizovať. Súd prvého stupňa rozhodol, vychádzajúc z potrieb dieťaťa, a nie z dôvodov postoja práv otca, pričom do budúcnosti nie je vylúčené, aby sa styk otca s maloletou realizoval pri prejavení vôle maloletej stretávať sa s biologickým otcom. Pokiaľ by sa mal styk realizovať tak, ako navrhol otec maloletej, nie je to v jej záujme a v jej prospech, zdravého vývoja do budúcna, pretože realizované stretnutia za prítomnosti odborníčky, ako vyplynulo zo správy, je pre dieťa psychicky a emocionálne veľmi zaťažujúce a traumatizujúce. Znalkyňa uviedla, že v súčasnej dobe sa maloletá javí ako vyrovnané a spokojné dieťa. Jeho potreby terajšia rodina uspokojuje, je si vedomé, že je milované, že sa mu venuje pozornosť a z uvedeného dôvodu nemá ani vnútornú potrebu a spontánny záujem o stretávanie sa s otcom. Súd prvého stupňa návrh otca na úpravu styku na základe vykonaného dokazovania zamietol. Súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 477,70 eur (trovy znalečného boli vo výške 577,70 eur), pričom bol zohľadnený preddavok vo výške 100 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ nie sú predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku. Návrh otca súd posúdil ako nedôvodný, poukazujúc na postoj maloletej, ktorá otca odmieta, nechce sa s otcom stretávať, čo otec neakceptuje.
Proti tomuto rozsudku podal včas prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec maloletej. V odvolaní namietal, že návrhom zo dňa 07.02.2011 sa domáhal, aby súd zrušil zákaz styku s maloletou L. a upravil styk tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu stredu od 14.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že si maloletú prevezme v materskej škôlke a na tom istom mieste v stanovený čas odovzdá maloletú, pričom bude rešpektovať pokyny a harmonogram podľa aktuálnych požiadaviek vedenia školy a príslušného pedagóga materskej školy a potrieb dieťaťa. Na pojednávaní dňa 12.11.2012 predložil písomnú zmenu petitu návrhu. Zmenený petit jednak zohľadňoval zmenu pomerov, ku ktorej došlo tým, že dieťa v školskom roku 2012/2013 nastúpilo do prvého ročníka Základnej školy v T. a tiež vzhľadom na zistenia znalkyne a závery znaleckého posudku bolo zrejmé, že stretávanie bez ingerencie odborníka, vzhľadom na stupeň odcudzenia maloletej od otca nebude možné. Návrh na zmenu petitu bol na pojednávaní doručený matke. Súd prvého stupňa pokračoval v konaní bez rozhodnutia o pripustení alebo nepripustení uplatnenej zmeny návrhu a o návrhu na zmenu petitu, podanom na pojednávaní dňa 12.11.2012, rozhodol až na pojednávaní dňa 03.07.2013 uznesením tak, že túto zmenu návrhu nepripustil (na tomto pojednávaní súd vyhlásil aj rozsudok vo veci samej). Súd nedodržal lehotu podľa § 95 ods. 3 O.s.p. V odvolaní ďalej konštatoval, že nariadenie zákazu styku otca s maloletou nebolo dôsledkom správania sa otca voči dieťaťu, či neschopnosťou sa o dieťa počas stretávania riadne postarať, ale dôsledkom nezhôd a konfliktov medzi rodičmi, pre ktoré styk neprebiehal v pokojnom prostredí. Mal za to, že pre rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku, ktoré fakticky znamená ponechanie zákazu styku otca s maloletou, nie sú dané zákonné dôvody, a toto rozhodnutie je v rozpore s právami a povinnosťami otca ako rodiča, vyplývajúcich zo zákona o rodine, ale aj s právami dieťaťa. Ak súd prvého stupňa považoval stretávanie za traumatizujúce, tak traumu spôsobuje dieťaťu predovšetkým matka, ktorá dieťa na stretávanie cielene nepripravuje, teda ide o nedostatok vo výchovnom pôsobení matky na dieťa. Zároveň poukázal na § 24, § 28 zákona o rodine, Dohovor o právach dieťaťa, ako i Ústavu SR. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa sa môže javiť, akoby otec absentoval v živote maloletej dobrovoľne, čo však nie je pravdou. Mal a má záujem o dieťa a od útleho detstva maloletej sa snaží, aby bol začlenený do jej života, aby sa mohol podieľať na starostlivosti o ňu a jej výchove. Zo spisového materiálu je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú od počiatku komplikované. Stretávanie s dieťaťom v čase pred zákazom prebiehalo komplikovane, mnohokrát sa ani nerealizovalo odovzdanie dieťaťa, potom bol nariadený zákaz styku otca s maloletou, a maloletá sa s ním nestretáva viac ako 3 roky. Ako je však zrejmé, ani zákazom styku otca s maloletou sa vzťahy medzi rodičmi neupravili ani nezlepšili, a jediným výsledkom zákazu styku a absencie stretávania sa maloletej s otcom je odcudzenie maloletej L. od neho do takej miery, že došlo k naplneniu syndrómu zavrhnutého rodiča. Naplnenie syndrómu zavrhnutého rodiča v zmysle nevytvárania pozitívnej citovej väzby maloletej k otcovi a obmedzenia kontaktu otca s dieťaťom konštatovala aj súdna znalkyňa v záveroch znaleckého posudku. Tento záver znaleckého posudku matka nerozporovala, naopak naň poukázala aj právna zástupkyňa matky na pojednávaní, pričom uviedla že „bežnou klinickou praxou je, že v prípade syndrómu zavrhnutého rodiča je na mieste dlhodobá psychoterapeutická intervencia špecialistu psychoterapeuta". To, že dieťa v súčasnej dobe nemá potrebu sa s ním stretávať, že nemá záujem o neho, alebo ho dokonca odmieta, že kontakt s ním nevníma ako potrebný, ale určitým spôsobom až zaťažujúci, je prejavom odcudzenia maloletej L. od neho a syndrómu zavrhnutého rodiča. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové zistenia, keď odcudzenie maloletej od otca a uvedené prejavy syndrómu zavrhnutého rodiča považuje za stav, ktorý je v záujme dieťaťa a ktorý treba rešpektovať, a z týchto zistení potom súd vychádzal pri svojom rozhodnutí o zamietnutí jeho návrhu na úpravu styku. V rámci výchovného opatrenia, nariadeného v tomto konaní, sa uskutočnili dve stretnutia maloletej s ním za prítomnosti matky a psychologičky na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., nakoľko maloletá L. nemala žiaden kontakt s ním po dobu 3 rokov, nemohli tak byť budované pozitívne citové väzby dieťaťa k otcovi, a nie je preto možné očakávať, že po dvoch stretnutiach maloletej s ním dôjde k náprave tohto stavu a dieťa začne na stretnutia s ním reagovať pozitívne, či prejavovať spontánny záujem o stretávanie sa. Navyše, ak chýba ochota a podpora zo strany matky. Na nápravu je potrebný podstatne dlhší čas, pričom prítomnosť odborníka - psychológa je nápomocná a tiež nevyhnutná vzhľadom na problémy v komunikácii medzi rodičmi. Aj psychologička v psychologickej správe zo dňa 27.06.2013 hodnotila priebeh poradensko- psychologického procesu za neukončený a správu ako priebežnú. Z uvedených dôvodov jeho právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 03.07.2013 navrhla, aby sa pokračovalo vo výchovnom opatrení, eventuálne bez meritórneho rozhodnutia. Ďalej poukázal na záver psychologickej správy zo dňa 27.06.2013, kde sa uvádza, že zo strany matky je nevyhnutné zmeniť postoj k procesu vybudovania väzieb medzi maloletou L. a otcom. Pokiaľ si maloletá L. vytvorila kladný citový vzťah k partnerovi matky, ktorým bol pre ňu cudzím mužom, nie je objektívny dôvod, aby pri správnom
usmerňovaní a podporovaní jej vzťahu s otcom zo strany matky a pri riadnej príprave na stretnutia maloletá L. jeho ako otca akceptovala a stretnutia s ním vnímala pozitívne, nie ako zaťažujúce. Na základe uvedeného konštatoval, že rozhodnutie súdu, ktorým zamietol jeho návrh na úpravu styku s maloletou L., nie sú dané zákonné dôvody. Ďalej namietal, že aktuálne môže mať dieťa zastúpenú rolu otca iným mužským vzorom a dieťa absenciu otca momentálne nepociťuje, v budúcnosti to tak byť nemusí (napr. matka sa môže so svojim partnerom rozísť, matka môže mať zdravotné problémy a pod.). Taktiež v prípade neočakávaných životných udalostí tento citový vzťah umožní v súlade so záujmami dieťaťa nahradiť osobnú starostlivosť o dieťa týmto druhým, biologickým rodičom. Maloletá L. je v súčasnej dobe vo veku, kedy ešte je možné napraviť jej narušený vzťah s ním a vybudovať väzby maloletej a otca. Uplynutím ďalšieho času absencie akéhokoľvek kontaktu maloletej s ním bude odcudzenie maloletej od neho pokračovať a prehlbovať sa tak, že náprava ich vzťahu už nemusí byť možná, čo rozhodne nie je na prospech dieťaťa a v jeho záujme. Pokiaľ teda je aj súd presvedčený, že v súčasnej dobe striktná úprava styku otca s maloletou nie je v súlade so záujmom maloletej, mal zároveň hľadať riešenia, ako tento stav odstrániť a vytvoriť predpoklady pre obnovenie vzťahu otca a maloletej, a to aj s prihliadnutím na syndróm zavrhnutého rodiča, pričom pre tento prípad prichádza do úvahy postup podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine a nariadenie výchovného opatrenia. Ďalej konštatoval, že právna zástupkyňa matky opakovane navrhovala doplniť výsluch znalkyne na pojednávaní, nakoľko považovali za potrebné najprv vypočuť na pojednávaní znalkyňu a až potom sa môžu vyjadriť k návrhu otca na úpravu styku. Doplnenie dokazovania v tomto smere napokon prvostupňový súd nevykonal a rozhodol na základe záverov znaleckého posudku, ktoré podľa skorších vyjadrení považoval za neúplné a neurčité, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku súd neuviedol, prečo nevykonal navrhovaný výsluch znalkyne. Vo výroku II napadnutého rozsudku súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy, vzniknuté štátu, vo výške 477,70 eur. Uvedené rozhodnutie vychádza z napadnutého rozhodnutia súdu vo výroku I, ktoré z vyššie uvedených dôvodov považuje za nesprávne, a preto podáva odvolanie aj proti výroku II. Taktiež namietal aj správnosť uvedeného výroku, nakoľko v prípadoch, ak ide o konania, kedy medzi účastníkmi neprichádza do úvahy náhrad trov konania, je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti účastníkov nahradiť trovy konania vychádzať z výroku súdneho rozhodnutia a zisteného skutkového stavu veci na podklade dôkazu, ktorého vykonanie si vyžiadalo trovy, ktoré štát platil. V znaleckom posudku však nie je uvedené, že je namieste ponechanie zákazu styku a zamietnutie návrhu otca na úpravu styku. Na základe vyššie uvedených skutočností a podľa § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) a písm. c) O.s.p. odvolanie odôvodňoval tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, taktiež súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Navrhoval, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol tak, že: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou L. V. bez prítomnosti matky u PhDr. K.. G. XX, XXX XX G. každý párny týždeň v stredu od 16.30 do 17.30 hod. počas prvých troch mesiacov, nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku, a následne, počnúc štvrtým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku každý týždeň v stredu o 16.30 do 17.30 hod. Náklady na poradenskú službu PhDr. K. B. bude uhrádzať on.
G. podaním, doručeným krajskému súdu dňa 06.11.2013 otec doplnil odvolanie, kde uviedol, že zistenia znalca a závery znaleckého posudku č. 9/2012 vychádzali zo stavu v čase vypracovania znaleckého posudku, kedy matka žila so svojím partnerom v spoločnej domácnosti v rodinnom dome partnera matky. V znaleckom posudku sa uvádza, že dieťa má zastúpenú rolu otca otcom náhradným. Podľa zistených informácii vzťah matky a spolužitie s partnerom, ktorý mal zastupovať rolu otca u maloletej, skončilo pred niekoľkými mesiacmi. Táto zmena pomerov, ktorá nastala, podstatne mení situáciu, pretože závery znaleckého posudku č. 9/2012 vychádzajú z iného stavu, aký je v súčasnosti. Aj vzhľadom na túto zmenu pomerov maloletej mal za to, že je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom znalkyne. Tiež opätovne uviedol, že práve vzhľadom na možný rozpad partnerského vzťahu matky poukazoval, že budovanie vzťahov dieťaťa s (biologickým) otcom a dobré citové väzby medzi nimi dokážu zabezpečiť potrebnú stabilitu v živote dieťaťa, pretože dieťa má biologického otca len jedného. Nemôže byť na prospech maloletej L. a jej zdravého psychického a osobnostného vývoja z dlhodobého hľadiska, ak osoba, ktorá zastáva otcovskú rolu v jej živote, sa mení, a túto rolu zastáva vždy ten muž, ktorými sa v danom čase jej života vyskytuje v rodine (starý otec, partner matky), a to za situácie, keď otec o maloletú má záujem, chce s ňou tráviť čas a od útleho detstva maloletej sa snaží, aby bol začlenený do jej života.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý v odvolaní konštatoval, že z podaného znaleckého posudku vyplýva, že v prípade mal. L. je syndróm zavrhnutého rodiča naplnený.
Toto vníma ako dôsledok zlých vzťahov rodičov, ktoré pri realizácii styku otca s dieťaťom v minulosti vplývali na dieťa negatívne do takej miery, že dieťa začalo vo vývoji zaostávať. V podstate za účelom ochrany dieťaťa bol styk otca s maloletou zakázaný. Je zrejmé, že otec zostal v pamäti dieťaťa ako človek, v prítomnosti ktorého vznikali konflikty, a samozrejme sa cítilo v nepohode. Keďže sa nemalo možnosť s otcom stretávať za normálnych okolností, nemalo možnosť si k nemu vytvoriť pozitívny vzťah, nebolo mu umožnené prekryť negatívne zážitky zo stretnutí pozitívnymi. Je potom logické, že dieťa nemá samo záujem stretávať sa s otcom, vníma možnosť týchto stretnutí ako záťaž. V rámci tohto konania na súde sa mal. L. s otcom stretla dvakrát na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G.. Tieto dva razy nemohli byť postačujúce k zmene postoja dieťaťa k otcovi. Domnieval sa, že otec si toto uvedomuje, a preto žiada, aby krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, aby sa styk realizoval u psychologičky PhDr. K. W. a je ochotný hradiť s tým súvisiace výdavky. I keď takáto realizáciu styku za prítomnosti odborníka by bola jedinou reálnou možnosťou obnovenia, resp. vôbec nadviazania vzťahu maloletej k otcovi, je toho názoru, že zaviazať takouto povinnosťou tretiu osobu nie je spravodlivé (je otázne, či by sa dal realizovať styk mal. L. s otcom u psychologičky v rámci jej ordinačných hodín, keďže maloletá je už školopovinná; ďalej by styk mohol psychologičku obmedzovať v čerpaní dovolenky a pod.). Preto aj v konaní navrhol v záverečnej reči návrh otca zamietnuť. Je smutné, že vďaka neschopnosti rodičov spolu komunikovať a ich nezáujmu na tomto niečo zmeniť sa dieťa dostalo do situácie, že jeho styk s otcom je nerealizovateľný bez hrozby ujmy na jeho zdravom vývoji. Rodičia by sa mali nad týmto zamyslieť, zodpovedne sa k situácii postaviť, zrealizovať doporučenia psychologičky referátu poradensko- psychologických služieb, kde sa uskutočnili stretnutia otca s mal. L., resp. by matka mohla zabezpečiť psychoterapiu maloletej u klinického psychológa (právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 06.02.2013 konštatovala, že „Bežnou klinickou psychologickou praxou je, že v prípade syndrómu zavrhnutého rodiča je na mieste dlhodobá psychoterapeutická intervencia špecialistu psychoterapeuta. Sme toho názoru, že v prvom rade by bolo potrebné, aby sa znalkyňa vyjadrila, o akého psychoterapeuta by sa malo jednať. Matka maloletej v zásade bude akceptovať všetko, čo prospeje jej dcére.“ ). Z uvedených dôvodov doporučil rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Matka maloletej sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Rozhodnutie súdu o obmedzení, resp. zákaze styku rodiča s maloletým dieťaťom sa musí opierať o dostatočné skutkové zistenia, pretože ide o vážny a špecifický zásah do výkonu rodičovských práv a povinností. Vzťah medzi rodičovským právom podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa a osobný kontakt s ním nemožno chápať izolovane a autoritatívne si ho vynucovať bez toho, aby bol rešpektovaný a uprednostňovaný záujem maloletého. Takéto rozhodnutie, či už súd návrhu vyhovie alebo ho zamietne, nemožno brať na ľahkú váhu, pretože bez pochýb môže mať nepriaznivý vplyv na ďalší vývoj maloletého dieťaťa. Rodič, ktorému bol styk s maloletý dieťaťom zakázaný, prípadne obmedzený v prípade, ak nezostane pasívnym a vyvinie snahu po svojej náprave, môže tak nepriaznivé rozhodnutie vo svoj prospech a v konečnom dôsledku možno aj v prospech maloletého zvrátiť a dosiahnuť styk s maloletým dieťaťom, resp. jeho rozšírenie, nakoľko súd v zmysle § 26 zákona o rodine môže zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery.
V danom prípade rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7P 729/2008 zo dňa 29.03.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/45/2010 súd zakázal styk otca a s mal. L.. Z odôvodnenia vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že súd pre zistenie predpokladu zákazu styku otca s maloletou vykonal znalecké dokazovanie, zo záverov ktorého jednoznačne vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu bolo v záujme maloletého dieťaťa, aby bol styk s otcom zakázaný.
V prejednávanej veci sa otec maloletej návrhom domáhal, aby súd zrušil zákaz styku s mal. L. a upravil styk tak, ako uviedol vo svojom návrhu, a následne tak, ako žiadal vo svojom návrhu na zmenu petitu, a to s poukazom i na závery znaleckého posudku.
Súd prvého stupňa v danom prípade vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vyžiadaním si správ, nariadením znaleckého dokazovania, ako i nariadením psychologických konzultácií.
Po preskúmaní znaleckého posudku odvolací súd dospel k záveru, že zo záverov písomne podaného znaleckého posudku jednoznačne nevyplýva, či je potrebné v záujme maloletej, a to z hľadiska jej psychickej stability, ako aj z hľadísk jej optimálneho vývinu ponechať zákaz styku otca s maloletou, alebo či je vhodné styk otca s maloletou upraviť, ak áno, tak potom, v akom rozsahu. Znalkyňa na takto položenú otázku v závere znaleckého posudku neurčito odpovedala, že zákaz styku by v tomto vekovom období dieťaťa nemusel byt už ustanovený vzhľadom k tomu, že dieťa je psychicky i fyzicky vyspelejšie, a dokáže jasnejšie vyjadriť svoj názor, postoj, príp. i nesúhlas s nejakou aktivitou. Ak by nebol zákaz styku naďalej stanovený, nemôže sa však stretávanie sa dieťaťa s otcom realizovať na základe striktného rozhodnutia, pretože vzájomné vzťahy, najmä vzťah dieťaťa k otcovi je výrazne narušený. Stretávanie by mohlo byť realizované len na krátku časovú dobu, s postupným predlžovaním času a počiatočnou kontrolou priebehu stretávaní sa a postojov dieťaťa. Znalkyňa zároveň uviedla, že stretávanie by bolo vhodné v úvodných fázach realizovať na nejakom odbornom pracovisku - za pomoci poradenského alebo klinického psychológa v neutrálnom prostredí. Po uistení, že vzťah sa pozitívne vyvíja, by bolo možné realizovať stretávanie sa v nejakom neutrálnom prostredí (napr. formou prechádzky, návštevy kina, nejakého detského podujatia). Po ubezpečení, že dieťa situáciu stretávania sa prežíva primerane, je možné realizovať i jeho pobyt v bydlisku otca, príp. inom prostredí.
Zo záverov psychologickej správy odvolací súd ďalej zistil, že otec, matka spoločne s ich dcérou maloletou L. absolvovali na referáte poradensko-psychologických služieb v mesiacoch február - máj 2013 psychologické poradenstvo, zamerané na spoločné hľadanie optimálnych podmienok pre napĺňanie potrieb dieťaťa a riešenie komunikácie medzi rodičmi v súvislosti s plnením ich rodičovských povinností voči dieťaťu. V rámci piatich stretnutí bolo uskutočnených osem konzultácii, z toho boli tri individuálne, dve dyadické s rodičmi maloletej a tri s rodičmi a maloletou. Posledná konzultácia bola plánová na 26.06.2013. Z dôvodu hospitalizácie otca maloletej sa však neuskutočnila. V tejto súvislosti hodnotili priebeh poradensko-psychologického procesu ako neukončený a ich správu ako priebežnú. Na záver uviedli, že počas uskutočnených dvoch stretnutí sa ukázalo, že na vybudovanie väzby medzi maloletou L. a jej otcom je naďalej dôležitá spolupráca a komunikácia medzi rodičmi. Zároveň sa ukázalo, že obidvaja pre zvládnutie tohto procesu musia pracovať na svojich rodičovských kompetenciách, ako aj pretrvávajúcom partnerskom konflikte. Zo strany matky je nevyhnutné zmeniť postoj k tomuto procesu. Je potrebné, aby sa nebála zakomponovať odborné rady do výchovy a dokázala akceptovať biologického otca, čo zatiaľ v priebehu poradenského procesu nezaznamenali. Zo strany otca je dôležité pracovať na rozvíjaní komunikačných schopností, dôvere, trpezlivosti, ako aj sebareflexii. Z ich pohľadu za najdôležitejšie v tomto procese je však otvorená a priateľská komunikácia medzi rodičmi pred dieťaťom. K tejto fáze poradenského procesu sa však nedopracovali.
Vzhľadom na vyššie uvedené, a to s poukazom na závery znaleckého posudku, ako i na závery z psychologických konzultácií odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, ktorým návrh otca na úpravu styku zamietol, bol predčasný. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie výsluchom znalkyne, a to, aby sa vyjadrila k záverom písomne podaného znaleckého posudku, a to predovšetkým, či je v súčasnosti v záujme maloletej, a to najmä z hľadiska jej psychickej stability, ako aj z hľadísk jej optimálneho vývinu ponechať zákaz styku otca s maloletou, alebo či je vhodné styk otca s maloletou upraviť, ak áno, tak potom, akým spôsobom a v akom rozsahu. Zároveň súd prvého stupňa zváži pokračovanie rodičov s maloletou v psychologickom poradenstve, zameranom na spoločné hľadanie optimálnych podmienok pre napĺňanie potrieb dieťaťa a riešenie komunikácie medzi rodičmi v súvislosti s plnením ich rodičovských povinností voči dieťaťu na referáte poradensko-psychologických služieb.
Až po takto doplnenom a zopakovanom dokazovaní a predovšetkým zhodnotení a porovnaní zmeny pomerov v čase posledného rozhodovania, ktorým bol zakázaný styk otca s maloletou, a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o tom, či je v prejednávanej veci možné upraviť styk otca a maloletou, alebo ponechať zákaz styku.
Zároveň však odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby opätovne v prejednávanej veci mohol byť upravený styk otca s maloletou je v prvom rade potrebná komunikácia medzi rodičmi a ich spolupráca, týkajúca vybudovania vzťahu otca s maloletou L..
S poukazom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
V novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o náhrade trov konania štátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .