Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/184/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. E. nar. XX.XX.Y. a maloletú F. E. nar. X.X.Y. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov F.. J. A.Č. nar. XX.X.Y. bývajúcej v F. D. Z. Q. R.. Č.. XX a D.. E. E. nar. XX.XX.Y. bývajúceho v A. Z. Š. R.. Č.. Y./XX zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Jantárovej ul. č. 30 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.2.2013 č.k. -174 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice-okolie č.k. -40 z 1.10.2010 tak, že zvýšil výživné na mal. F. za obdobie od 12.4.2012 do 13.12.2012 z 30 € mesačne na 100 € mesačne a od 14.12.2012 do budúcna z 30 € mesačne na 60 € mesačne, ktoré zaviazal matku prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci otcovi maloletej. Dlžné výživné 635 € za obdobie od 12.4.2012 do 28.2.2013 na mal. F. povolil matke splácať v 50 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Zmenil uvedený rozsudok aj v časti určenia výživného na mal. T. za obdobie od 12.4.2012 do 13.12.2012 z 30 € mesačne na 120 € mesačne a od 14.12.2012 do budúcna z 30 € mesačne na 75 € mesačne, ktoré zaviazal matku prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci otcovi maloletej. Dlžné výživné 832,50 € za obdobie od 12.4.2012 do 28.2.2013 povolil matke splácať v 50 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí s odôvodnením, že konajúci súd pri rozhodovaní nezohľadnil jej mesačné výdaje, neprihliadol na jej rodinné pomery, zmenu pomerov a v žiadnom prípade sa nestotožnila so záverom súdu prvého stupňa, že na strane maloletých detí došlo od poslednej úpravy k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zvýši výživné na mal. T. a mal. F. z 30 € na 60 € mesačne na každé dieťa za obdobie od podania návrhu do 13.12.2012 a od 14.12.2012 ponechá výživné v doteraz určenej výške 30 € mesačne na každé dieťa. Dlžné výživné navrhla splácať vo výške 50 € spolu na obidve deti.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí. Vyslovil názor, že konajúci súd dostatočne zistil skutkový stav, správne posúdil právny stav veci, keď návrhu na zvýšenie výživného vyhovel. Zdôraznil, že v žiadnom prípade nemôže akceptovať názor matky maloletých detí, že ide o enormné zvýšenie výživného. Konštatoval, že konajúci súd rozhodol primerane, objektívne a spravodlivo a

zdôraznil, že osobné výdavky matky maloletých detí spojené s opravou domu nemôžu mať prednosť pred výživným na maloleté deti. Preto dôvody uvádzané matkou v odvolaní považuje za právne bezvýznamné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a zákonný.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd dodáva, že námietky matky uvedené v odvolaní sa týkajú v prevažnej miere v opise spôsobu vysporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva a spoločného majetku s otcom maloletých detí, ktoré v danej veci vo vzťahu k zvýšeniu výživného sú irelevantné. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a určené výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky, jej majetkovým pomerom a zohľadňujú odôvodnené potreby maloletých detí preukázané v rozhodnom období, ako aj skutočnosť, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa doba dva a pol roka, počas ktorej sa rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí podstatne zvýšil primerane veku, predovšetkým prestupu na strednú školu a druhý stupeň základnej školy. V októbri 2010, kedy súd naposledy rozhodoval o výživnom na mal. F. a mal. T. a určil výživného 30 € mesačne na každú z nich, vychádzal z príjmu matky, ktorým bol od 1.1.2010 rodičovský príspevok v sume 256 € mesačne a zo skutočnosti, že okrem mal. F. a mal. T. mala matka už ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. F. A. nar. XX.X.Y.. Od tejto poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov čo sa týka predovšetkým priemerného čistého mesačného zárobku matky, ktorý bol v priemere 942 až 1.033 € mesačne až do 14.12.2012, kedy sa matka stala dlhodobo práceneschopnou. Na druhej strane došlo aj k zmene pomerov na strane maloletých detí, mal. T. je v šk. roku 2013 študentkou 6. ročníka osemročného gymnázia a mal. F. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, čím sa zvýšili výdavky súvisiace so zabezpečovaním náročnejších školských pomôcok, ale aj s ošatením, stravovaním a ostatnými nevyhnutnými nákladmi spojenými s ich výchovou a výživou. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne konštatoval, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov v súlade s Zákona o rodine odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom. Odvolací súd dodáva, že dôsledným vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, ak rozčlenil zvýšené výživné za obdobie, kedy matka riadne pracovala a dosahovala dostatočný priemerný mesačných zárobok na zvýšenie výživného za obdobie do 14.12.2012, odkedy sa matka maloletých detí stala práceneschopnou v dôsledku rizikovej gravidity, preto počnúc týmto dňom do budúcna výživné opätovne upravil a primerane znížil. Odvolací súd je toho presvedčenia, že matka mala v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu a svojej terajšej rodiny, a preto možno od nej spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytovala aj svojim maloletým deťom formou zvýšeného výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa nie je primerané odôvodneným potrebám maloletých detí, ale vychádzajúc z ust. Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre zvýšenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť

aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť aj vyššie. Určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že otec dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj tým, že sa o maloleté deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojho príjmu. Odvolací súd konštatuje, že výživné určené súdom prvého stupňa je primerané a zodpovedá finančným a majetkovým pomerom matky maloletých detí, preto možno od nej spravodlivo žiadať, aby formou výživného zabezpečila svojim maloletým deťom životnú úroveň v rozsahu minimálne bežného životného štandardu. Pokiaľ matka namieta nedostatočne vykonané dokazovanie a zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky relevantné skutočnosti majúce za následok dané rozhodnutie. K odvolacím námietkam matky týkajúcim sa jej finančného zaťaženia dodáva, že jej záväzky vyplývajúce z úverových zmlúv nemôžu byť posudzované ako jej nevyhnutné výdavky a bez ďalšieho nemôžu byť zohľadnené v neprospech maloletých detí. Navyše tieto finančné záväzky znáša spolu s manželom, ktorý je zamestnaný ako lekár a má pravidelný mesačný príjem. Dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne vykonal dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil, na základe čoho dospel k názoru, že zvýšené výživné si môže matka plniť bez akéhokoľvek svojho vlastného existenčného ohrozenia a svojej súčasnej rodiny. Pretože súd prvého stupňa správne určil počiatok rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti matky a tiež dlh na výživnom, odvolací súd podľa potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

O trovách odvolacieho konanie odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov si neuplatnil právo na ich náhradu (, ).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.