Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/325/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: GMT, s.r.o., Bánovce nad Bebravou, Vystrkov 1147/1, IČO: 36 342 394, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., Bánovce nad Bebravou, Jesenského 69, IČO: 36 789 925, proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 17. mája 2012, č. k. -156, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 5.237,93 eur a trovy konaniam, pričom návrh odôvodnil tým, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu v Trnave dňa 16.1.2007 sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 74.446,50 Sk. Okresný súd Trnava platobným rozkazom zo dňa 21.5.2007 návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu dlžník podal v zákonnej lehote odpor, kópiu ktorého Okresný súd Trnava zaslal navrhovateľovi so sprievodným listom zo dňa 30.8.2007. K odporu sa navrhovateľ vyjadril dňa 13.9.2007. Okresný súd v Trnave a následne ani Okresný súd v Piešťanoch, na ktorý bola v dôsledku reorganizačných zmien prenesená právomoc v predmetnej veci nekonal. Predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch v liste zo dňa 23.9.2008 konštatovala zbytočné prieťahy v konaní. Dňa 15.10.2008 po opakovaných žiadostiach o vytýčenie termínu pojednávania viac ako 1,5 roka po tom, čo dlžník podal vo veci odpor sa konalo prvé pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26.11.2008 s tým, že na ďalšom pojednávaní súd meritórne rozhodol tak, že dlžník je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 74,446,50 Sk spolu s úrokmi z omeškania a tiež náhradu trov konania vo výške 34.233,30 Sk. Vzhľadom k tomu, že po nadobudnutí právoplatnosti dlžník dobrovoľne nedoplatil dlžnú sumu navrhovateľ dňa 18.2.2009 ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor zisťoval majetkové a finančné pomery dlžníka a listom zo dňa 26.3.2010 oznámil navrhovateľovi, že blokoval účty povinného, ale na týchto nie sú žiadne prostriedky. Povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území SR a voči nemu je vedených veľa začatých exekučných konaní. Súdny exekútor odporučil podať návrh na zastavenie exekúcie, pretože exekúcia nemôže byť vzhľadom k majetkovým a finančným pomerom povinného úspešná. Súd svojou nečinnosťou spôsobil bezdôvodné prieťahy v konaní a spôsobil, že pohľadávka navrhovateľa sa stala nevymožiteľnou. Výška škody pozostáva z pohľadávky vo výške 2.471,17 eur t. j. 74.446,50 Sk, úroku z omeškania vo výške 13 % ročne z uvedenej sumy od 11.12.2005 do dňa písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku t. j. do 16.7.2010 vo výške 1.476,88 eur, trovy konania 1.136,34 eur, trovy exekučného konania 153,54 eur. Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že nie je zrejmé z akého dôvodu navrhovateľ považuje svoju pohľadávku za nevymožiteľnú. Skutočnosť, že exekútor poukázal na viacero exekučných konaní a odporučil navrhovateľovi podať návrh na zastavenie exekúcie, nezakladá automaticky nevymožiteľnosť pohľadávky ako takej. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal základný zákonný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu škody ako takej.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 16.1.2007 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť mu 74.446,50 Sk s úrokom z omeškania 13 % ročne od 11.12.2005 do zaplatenia. Dňa 3.5.2007 bol zaplatený súdny poplatok za návrh. Dňa 21.5.2007 Okresný súd Trnava vydal platobný rozkaz. Dňa 12.6.2007 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, vec bola prevedená z registra „Rob“ do registra „ Cb “. Dňa 30.8.2007 súd vydal uznesenie, ktorým uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor, odpor bol doručený právnej zástupkyni navrhovateľa, ktorá sa k odporu dňa 18.9.2007 písomne vyjadrila. Dňa 5.12.2007 bol spísaný záznam, podľa ktorého má patriť spis novovzniknutému Okresnému súdu Piešťany, kam bola vec postúpená. Dňa 11.4.2008 a dňa 3.7.2008 bola súdu doručená žiadosť navrhovateľa na vytýčenie pojednávania. Dňa 28.8.2008 bola súdu doručená sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená 23.9.2008 upovedomením zo strany predsedníčky Okresného súdu Piešťany. Dňa 4.9.2008 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 15.10.2008, ktoré bolo odročené na termín 26.11.2008, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým sa návrhu v plnom rozsahu vyhovelo, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2008 a vykonateľnosť dňa 6.1.2009. Dňa 20.2.2009 bol exekútorskému úradu súdnemu exekútorovi Jaroslavovi Strakovi doručený návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie voči dlžníkovi na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. -55 zo dňa 26.11.2008. Podaním zo dňa 26.3.2010 informoval exekútorský úrad navrhovateľa o tom, že súdny exekútor blokoval účty povinného, ale na týchto nie sú žiadne finančné prostriedky, povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území SR a je voči nemu vedených veľa skôr začatých exekúcií. Doporučil navrhovateľovi ako oprávnenému zaslať návrh na zastavenie exekúcie. Dňa 11.7.2010 bolo Ministerstvu spravodlivosti doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle v spojení s a 15 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa zoznamu dlžníkov vlastnených vozidiel je dlžník vlastníkom nákladného prívesu zn. KRONE SDP 27, na ktorom viazne exekútorská blokácia v prospech navrhovateľa na 29.mieste, ďalej vlastníkom ťahaču návesu zn. Scania, kde je navrhovateľ takisto na 29.mieste a tiež je vlastníkom nákladného prívesu zn. Krone, kde takisto je navrhovateľ na 29.mieste. Je vlastníkom osobného motorového vozidla Mercedes Benz, kde je blokácia v prospech navrhovateľa na 28.mieste. Ďalej je vlastníkom osobných vozidiel zn. Mitsubishi Colt GLX, Škoda, Audi 80, na ktorých nie je vykonaná exekútorská blokácia v prospech navrhovateľa. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na základe vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ dôvodí, že mu škoda vznikla v dôsledku nevymožiteľnosti a neuspokojiteľnosti pohľadávky voči dlžníkovi z majetku dlžníka. Tento záver argumentačný opiera o stanovisko súdneho exekútora, ktorý šetrením zistil, že dlžník nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR a nedisponuje dostatočnými prostriedkami na účtoch. Stanovisko exekútora a jeho odporúčanie na zastavenie exekučného konania ešte nepreukazuje, že pohľadávka navrhovateľa je skutočne nevymožiteľná. Navrhovateľ nepreukázal a ani nežiadal vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či hodnota hnuteľných vecí vo vlastníctve dlžníka je nižšej hodnoty ako výška pohľadávok veriteľov, v prospech ktorých je vykonaná exekútorská blokácia pred blokáciou v prospech navrhovateľa. Navrhovateľov záver, že jeho pohľadávka nemôže byť uspokojená tak zostáva len v rovine ničím nepodloženej domnienky. Okrem toho bolo zistené, že exekútor v prípade 3 osobných vozidiel vo vlastníctve dlžníka tieto ani nežiadal blokovať v prospech navrhovateľa. Preto záver o nevymožiteľnosti je predčasný. Ak by aj pohľadávka za súčasného majetkového stavu dlžníka nemohla byť uspokojená neznamená to ešte jej nevymožiteľnosť. Nemožno totiž opomenúť skutočnosť, že dlžník je fyzickou osobou - podnikateľom, ktorý za svoje záväzky z podnikateľskej činnosti ručí celým svojím majetkom, ide o osobu v produktívnom veku nar. v r. 1971, teda je predpoklad, že bude nadobúdať aktíva, ktoré budú následne predmetom exekúcie. Až zánikom povinného subjektu, ktorý je predĺžený možno konštatovať, že pohľadávka je nevymožiteľná. Keďže súd nemal preukázaný ani základný predpoklad pre priznanie náhrady škody a to vznik škody ďalej sa nezaoberal otázkou kauzálneho nexu či opodstatnenosťou výšky uplatnenej škody ale návrh ako nedôvodný zamietol. Súd zamietol aj návrh navrhovateľa uplatnený prostredníctvom právnej zástupkyne na zadováženie dôkazu z úradu geodézie ohľadne vlastníctva dlžníka k nehnuteľnostiam v období od 16.1.2007 do teraz. Nakoľko takéto dôkazy by nemali pre rozhodnutie súdu žiadny význam za situácie, keď súdny exekútor sa nesnaží uspokojiť pohľadávku oprávneného zo všetkého hnuteľného majetku dlžníka. Nebolo preukázané, že hnuteľný majetok dlžníka je hodnoty nižšej ako pohľadávky veriteľov a v neposlednom rade, keď dlžník ručí za záväzky celým svojím majetkom je nepodstatné, či previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za uvedené obdobie. O náhrade trov konania rozhodol podľa a takže navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 100 % trovu konania odporcu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, uviedol,že súdu prvého stupňa dostatočným spôsobom preukázal vznik požadovanej škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti so zbytočnými prieťahmi a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Trnave a následne Okresného súdu v Piešťanoch, ktoré boli konštatované predsedníčkou Okresného súdu v Piešťanoch a to v podaní zo dňa 23.9.2008. V prípade, ak by súd konal bez zbytočných prieťahov mohla byť predmetná právna vec právoplatne skončená v r. 2007 a následne mohol navrhovateľ v r.2007 začať s vymáhaním svojho nároku. Pri blokovaných vozidlách, nákladných prívesoch a osobnom vozidle, a ťahači je v súčasnej dobe s blokáciami vozidiel na 29. a 28.mieste. V prípade ak by súd vec rozhodol v r. 2007 mohol byť tento na 2. až 8.mieste. Exekútor vykonáva činnosť na základe zákona v súlade so zákonom má preto navrhovateľ za to, že tento s poskytnutím odbornej starostlivosti dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa je nevymožiteľnou a preto odporučil podať návrh na jej zastavenie. K úvahám o produktívnom veku povinného subjektu uviedol, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní na majetok povinného tento nebude vyvíjať žiadnu činnosť k nadobudnutiu akéhokoľvek majetku. Vzhľadom na skutočnosť, že úrad geodézie umožňuje spätnú lustráciu vlastníctva nehnuteľností a navrhovateľ mal vedomosť o tom, že v čase prieťahov v súdnom konaní proti povinnému Ivanovi Z. bol tento vlastníkom nehnuteľností žiadal vykonať uvedené dokazovanie, ktoré by taktiež potvrdilo skutočnosť, že sa v dôsledku nesprávneho postupu stala pohľadávka navrhovateľa nevymožiteľnou. Súd prvého stupňa tak nesprávne vyhodnotil, že nedošlo k vzniku škody. Navrhol preto zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa, návrhu vyhovieť a určiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 5.237,93 eur a náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Oznámenie resp. odporúčanie súdneho exekútora, aby oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie nezakladá nevymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa ako takej aj v prípade, že by navrhovateľ nebol úspešný v exekučnom konaní nie je možné vylúčiť, že sa uspokojenia svojej pohľadávky domôže v budúcnosti. Ak takáto možnosť existuje, nie je možné konštatovať vznik škody tak ako uvádza navrhovateľ. Poukázal na skutočnosť, že dlžník navrhovateľa vlastní majetok, na ktorý nebola vykonaná blokácia v prospech navrhovateľa, v dôsledku čoho je možné konštatovať predčasnosť tvrdenia o nevymožiteľnosti navrhovateľovej pohľadávky. Aj v prípade ak by nedošlo k prieťahom v súdnom konaní nie je možné určiť, kedy by súd v predmetnej veci meritórne rozhodol a kedy dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že nie je možné určiť či a v akej miere by bola pohľadávka navrhovateľa uspokojená ak by si ju uplatnil v exekučnom konaní skôr. Za situácie kedy nemožno konštatovať vznik škody by sa akékoľvek skúmanie existencie ďalších predpokladov zodpovednosti odporcu nebolo účelné ani hospodárne. Zdôrazňuje, že aj v prípadoch kedy existencia nesprávneho úradného postupu bola konštatovaná nie je možné automaticky vyvodiť zodpovednosť odporcu iba z tohto titulu, nakoľko vznik škody by nevznikal automaticky zo vznikom nesprávneho úradného postupu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou

- účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa postupom podľa ust. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.237,93 eur s titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdeného nároku, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože v plnom rozsahu zdieľa jeho právny záver s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod, prečo by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Keď odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd mal takisto za to, že v predmetnej veci nie je možné po vykonanom dokazovaní mať za preukázané, že nárok navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky od jeho dlžníka je nevymožiteľný a to z dôvodu, že nárok priznaný rozhodnutím súdu je možné vymôcť do 10 rokov. Uvedená lehota neuplynula. Počas obdobia 10 rokov nie je vylúčené, že by nemohlo dôjsť k situácii, kedy by dlžník navrhovateľa získal nejaký postihnuteľný majetok. Takisto odvolací súd má za to, že nie je možné považovať za preukázané, že ak by nedošlo k prieťahom v konaní bolo by v predmetnej veci rozhodnuté skôr a to v čase, kedy by pohľadávka navrhovateľa voči jeho dlžníkovi bola vymožiteľná. Takéto tvrdenia sú iba špekuláciou a ničím nepodložené, pretože nie je možné predvídať vývoj postupu konania. Takže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia ust. a , , keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal. Na odvolacom pojednávaní si odporca uplatnil náhradu trov konania tieto však v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú. Z toho dôvodu odvolací súd zmenil výrok v časti náhrady trov konania oproti výroku v zápisnici o pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený tak, že rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.