Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6T-16-2022.pdf
PDF · 85.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému ml. S. C., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2023 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný ml. S. C., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom I. XXX, slobodný, na slobode,
sa podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo sp.zn. Pv 183/21/5507 zo dňa 09.02.2022 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 27.05.2021 v čase o 19:14 hod. v obci Sihelné, po miestnej komunikácii spájajúcej obce Sihelné a Oravské Veselé, bez vodičského oprávnenia v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlá viedol motorové vozidlo Peugeot 307, evidenčné číslo R modrej farby, v hodnote 1390,- €, ktorého sa zmocnil bez vedomia a súhlasu majiteľky vozidla O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, v úmysle prechodne ho užívať, počas kontroly sa podrobil dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A410050 a v čase o 19:14 hod. dňa 27.05.2021, mu bola nameraná hodnota 0,99 mg/l alkoholu v dychu,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv 183/21/5507-19 podal dňa 09.02.2022 tunajšiemu súdu obžalobu na ml. S. C. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný ml. S. C. urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní nevypovedal, na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, obžalovaný rovnako využil svoje právo a nevypovedal.
Svedok S. T. vypovedal, že obžalovaného pozná, boli spolužiakmi. Skutok sa stal niekedy pred dvoma rokmi, oslavovali vtedy ukončenie strednej školy. Na guláši v Kline boli spolužiaci, ktorých išiel odviesť domov. Vozidlo viedol on, cestou mal pocit, že sa mu niečo robí s kolesom, a tak odstavil auto pri krajnici. Šiel sa prezrieť na auto zvonka a vedy si niekto presadol na miesto vodiča a s autom odišiel. On iba videl, že auto odišlo. Potom telefonoval na políciu, uviedol, že vozidlo mu zobral C., označil ho preto, lebo keď dobehol k autu videl ho stáť pri dverách vodiča. Keď k autu dobehal, pri dverách vodiča stál C., tiež tam stáli J., A. J. a zdá sa mu, že aj K. J., ale touto osobou si nie je istý. Nevie, či mu obžalovaný cestou niečo hovoril. Obžalovaný bol na neho nahnevaný až po tom, keď povedal, že zavolal policajtov. On bol na neho nahnevaný, pretože ho obvinil. Keď prišli policajti, obžalovaný im hovoril, že nešoféroval. Nikto nevedel, kto vozidlo šoféroval, policajtom všetci povedali, že spali. Svedok bol konfrontovaný so zvukovou nahrávkou - obsahom jeho oznámenia na operačné stredisko polície, kde svedok konkrétne opakovane označil ako páchateľa S. C., čo svedok vysvetlil tým, že keď boli ešte na guláši, tak obžalovaný si robil srandu, že či by mu požičal auto. Jemu sa aj zdá, že ho videl šoférovať, ale nie je si tým istý. Policajtom povedal, že vozidlo mu zobral obžalovaný, on to vydedukoval z toho, že si robil vtedy na guláši srandu, že či by mu auto požičal. Už si na to presne nespomína. Na 100 % nevie uviesť, kto mu vtedy zobral auto a kto ho šoféroval.
Svedkyňa S.. K. J. vypovedala, že vykonávala hliadkovú službu s kolegyňou K. C.. Operačný dôstojník ich vyslal na preverenie oznámenia, oznamovateľom bol p. T., mal oznámiť, že p. C., ktorý je pod vplyvom alkoholu mu mal zobrať motorové vozidlo. Keď prišli na miesto preverenia, na miestnu komunikáciu zo Sihelného na Oravské Veselé, videli už odstavené vozidlo, za volantom už nikto nesedel a pri vozidle stáli oznamovateľ p. T., tiež tam bol obžalovaný, J. a ešte ďalšie dve osoby. Keď vozidlo zastavili, tak obžalovaný a tie ďalšie dve osoby sa rozbehli na lúku. Pri vozidle ostal stáť iba TW. a J.. T. im popísal, čo má obžalovaný oblečené a kolegyňa C. sa rozbehla za obžalovaným, ktorého dobehla, následne ho stotožnili a podrobili dychovej skúške, zistená hodnota alkoholu bola nad jedno promile. Následne obžalovanému bola obmedzená osobná sloboda. Obžalovaného za volantom sedieť nevidela. Pri motorovom vozidle v čase ich príchodu stálo asi päť osôb.
Svedkyňa K.. K. C. vypovedala, že operačným dôstojníkom bola s kolegyňou vyslaná na preverenie oznámenia S. T.. Keď prišli na miesto, vozidlo bolo odstavené a pri vozidle stáli oznamovateľ S. T., S. C., a ďalšie tri osoby. Keď ich zbadali, rozbehli sa preč, medzi nimi aj S. C.. Oznamovateľ S. T. im povedal, že osoba, ktorá šoférovala jeho vozidlo, má oblečenú sivú mikinu. Ona sa rozbehla za touto osobou. Túto osobu dobehla, pri vozidle túto osobu stotožnili, bol to obžalovaný S. C.. Keďže S. T. oznámil, že C. bol pod vplyvom alkoholu, vzniklo tak podozrenie, že vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu, preto bol poučený a bol vyzvaný na dychovú skúšku, ktorej sa aj podrobil a výsledok bol nad jedno promile. Obžalovaný S. C. im uvádzal, že vozidlo nešoféroval. Obžalovaného šoférovať nevideli.
Svedok A. J. vypovedal, že uvedeného dňa boli na guľáši v Kline, domov ich viezol S. T., ktorý nepil alkohol. Boli tam viacerí, ktorých viezol, on si sadol do kufra. Boli tam aj obžalovaný C., P., F., na iné osoby si nespomína. On iba počul ako zastavilo vozidlo, že niekto ide na WC a potom počul smiech a vozidlo pokračovalo ďalej. Potom vozidlo zastavilo, všetci vystúpili a otvorili mu kufor, kde on bol celú dobu zatvorený. Potom sa začali hádať, hádali sa T. a C., že niekto mu ukradol auto, že zavolal políciu. Keď prišli policajti, C. začal utekať, policajti ho chytili a dali mu fúkať. Nevie či niekto iný okrem S. T. šoféroval vozidlo.
Svedok A. J. vypovedal, že predmetného dňa boli variť guláš v Kline, išlo o rozlúčkový guláš. Potom ich išiel T. odviesť domov na vozidle Peugeot. On si sadol na zadné sedačky za vodiča a zaspal. Nevie, kto sedel na mieste spolujazdca a ani, kto sedel vedľa neho. Keď sa zobudil, všetci už boli vonku, bola tam polícia a on s kamarátom F. zutekal, zľakol sa policajtov. Vo vozidle boli asi štyria alebo piati, boli opití a on spal celú cestu. Obžalovaný C. sedel tiež vzadu.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedkyne poškodenej O. T. z prípravného konania, ktorá sa k skutku vyjadriť nevedela, nebola jeho svedkom. Uviedla, že predmetné vozidlo zn. Peugeot 307, ev. č. R používal a aj mohol používať jej syn S. T..
Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedka S. F. z prípravného konania, ktorý uviedol, že bol vo vozidle, ktoré viedol S. T., celú cestu však prespal, zobudil sa, keď už prišli policajti.
Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku na technickom zariadení prehral zvukový záznam, nahrávku zo záznamového zariadenia CoordCom z tel. linky č. 158, oznamovateľ S. T. oznámil na polícii, že viezol opitých kamarátov, že z vozidla vystúpil, opravoval podblatník a opitý S. C. mu ukradol vozidlo, že prestúpil zozadu dopredu a odišiel na ňom aj s kamarátmi, že oni stým nemajú nič, že sa išli povoziť po lúkach medzi Sihelným a Oravským Veselým, že ich má v dohľade.
Postupom podľa § 269 Tr. poriadku oboznámil listinné dôkazy: záznamy o dychových skúškach, správu o povesti, odpis z registra trestov, lustráciu centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov nemal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že súdený skutok spáchal obžalovaný. Na uznanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú navzájom sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti súdeného skutku, ale zároveň usvedčujú obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného môže byť založený len na dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, či sa skutok stal a kto skutok spáchal. Zároveň súd uvádza, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybňovaný, či dokonca vyvrátený. V tomto smere tiež súd poukazuje, že v zmysle ustanovenia § 1 a § 2 ods. 18 Tr. poriadku je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred nezávislým súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§2 ods. 5, veta prvá Tr. poriadku) a obžalovaným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovávať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. poriadku) ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Tr. poriadku). Súd vychádzajúc z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, musel konštatovať existenciu závažných pochybností o tom, že skutok spáchal práve obžalovaný. Súd dospel k záveru, že obžaloba vo vzťahu k obžalovanému neuniesla dôkazné bremeno, a preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Obžalobe sa nepodarilo vyvrátiť obranu obžalovaného, ktorý sa bránil, že vozidlo nešoféroval. Vykonaným dokazovaním bolo iba preukázané, že obžalovaný v predmetnom vozidle v inkriminovanej dobe sedel spolu s ďalšími svedkami, ale bez akýchkoľvek pochybnosti sa nepodarilo preukázať, že vozidlo v inkriminovanej dobe aj šoféroval. Obžalovaného ako vodiča predmetného vozidla označil iba S. T. v pozícii oznamovateľa. V pozícii svedka Jakub T. uviedol, že obžalovaného označil ako šoféra, iba na základe dedukcie, keďže obžalovaný ho predtým požiadal, či by mohol vozidlo šoférovať, a potom ho aj videl stáť pri dverách vodiča. V pozícii svedka vypovedal, že si nie je istý, či obžalovaný skutočne vozidlo viedol. Svedkyne S.. K. J. a K.. K. C. vypovedali, že po príchode na miesto činu, obžalovaného ako vodiča stotožnili na základe označenia oznamovateľa S. T.. Keď prišli na miesto, vozidlo už bolo odstavené. Svedkovia A. J., A. J. a S. F. vypovedali, že obžalovaného šoférovať nevideli. Svedkyňa poškodená na mieste činu prítomna nebola, nevedela sa ku skutku vyjadriť. Vzhľadom na uvedené pochybnosti, v zmysle zásady in dubio pre reo, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že obžalovaný spáchal súdený skutok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.