Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-136-2013.pdf
PDF · 102.05 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci navrhovateľa: Q. S.-E., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. K. XXXX/XX, G. Y. L., zast.: Mgr. Tomáš Saladiak, advokát, M.R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou proti odporkyni: V. S.-E., Y.. XX.XX.XXXX, E. Ž. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice za účasti maloletého dieťaťa: mal. A. S.-E., Y.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny, odd. SPO detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, 093 28 Vranov nad Topľou o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov tohto konania navrhovateľa Q. S.-E., Y.. XX.XX.XXXX a odporkyne V. S.- E., B.. N., Y.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 09.08.2003 vo Vranove nad Topľou, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo Vranove nad Topľou vo zväzku 16, ročník 2003, na strane 157, pod por.č. 116
r o z v á d z a .
Maloletá A. S.- E., Y.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky - odporkyne, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec - navrhovateľ je povinný prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 120,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do každého 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk otca s maloletou upravuje ako neobmedzený, za prítomnosti matky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou ako aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére na čas po rozvode, nakoľko k odporkyni stratil akýkoľvek citový vzťah. Po rokoch spoločného života zistil, že je mu odporkyňa neverná a má inú známosť. Aj napriek tomuto zisteniu jej odpustil a snažil sa zotrvať v manželskom zväzku. Jeho snaha však vyšla nazmar, aj pred nedávnom sa úplnou náhodou dozvedel, že odporkyňa má vzťah s ďalším mužom. Týmto sa začali vzájomné konflikty, ktorých následkom bolo to, že jeho city výrazne k odporkyni ochladli. Odporkyňa spolu s maloletou odišla zo spoločnej domácnosti, žijú oddelene,
spoločne nehospodária, intímne nežijú a ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Vzťahy medzi nimi ako manželmi sú z týchto dôvodov vážne rozvrátené, má zato, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj účel. Ich manželstvo je len formálne. V prípade, že súd dospeje k záveru, že manželstvo rozvedie, maloletú A. navrhuje na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok s tým, že on bude zaviazaný platením výživného po 30,- eur mesačne. Žiadal, aby súd upravil styk s maloletou a to tak, že je oprávnený sa s maloletou A. stretávať každý víkend v týždni v sobotu a v nedeľu od 12.00 hod. do 19.00 hod.
Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva pripojila, nesúhlasila s dôvodmi uvádzanými v návrhu. Súhlasila s tým, aby maloletá v prípade rozvodu bola zverená do jej osobnej starostlivosti. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasila, lebo suma 30,- eur mesačne je neprimeraná vzhľadom k veku a k odôvodneným potrebám maloletej a takisto aj príjmu otca, ktorý dosahuje. Styk navrhovala upraviť neobmedzený, avšak za jej prítomnosti.
Kolízny opatrovník vykonal šetrenie u účastníkov konania. V predmetnej veci podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa z lásky a citovej náklonnosti uzavreli manželstvo asi po 4 ročnom vzťahu. K vážnym nezhodám a nedorozumeniam v manželstve začalo dochádzať, keď matku začal jej manžel a svokor podozrievať z nevery. Problém bol aj vo finančnom hospodárení manželov. Daná situácia sa vyhrotila dňa 20.8.2013, kedy sa matka spolu s dcérou presťahovala k svojim rodičom do obce Žalobín, kde býva aj doposiaľ, pri svojich rodičoch. Sociálnym šetrením bolo zistené, že maloletá A. má v dome vytvorené vhodné podmienky pre jej ďalší vývin. Matka pri osobnom pohovore uviedla, že ona nikdy nebola neverná svojmu manželovi a ani v súčasnej dobe nemá mimomanželskú známosť. Matka počas manželského spolužitia opustila spoločnú domácnosť 4 krát, naposledy dňa 20.8.2013, kedy ju manžel zasa obvinil z nevery a vyhodil ju z bytu. Matka nechce obnoviť manželské spolužitie a súhlasí s rozvodom. K podanému návrhu na rozvod má však výhrady, a to hlavne k výške výživného pre maloletú A. a v styku maloletej s otcom. Matka žiada, aby súd zaviazal otca platením výživného vo výške 180,- eur mesačne a styk upravil ako neobmedzený, za jej prítomnosti, s tým, že otec dá matke 48 hodín dopredu vedieť, kedy sa bude chcieť stretnúť s dcérou a to z toho dôvodu, že maloletá A. má psychické problémy a na každú zmenu ju treba vopred riadne pripraviť. Otec žije a býva v 3 izbovom byte vo Vranove nad Topľou, kde bývali predtým. Otec je zamestnaný ako automechanik vo firme „A. S.-E.“, ktorú vlastní jeho otec. Jeho mesačný príjem je 429,- eur. Otec sa s dcérou naposledy stretol v auguste 2013 a občas je s ňou aj v telefonickom kontakte. Od augusta 2013 sa otec chcel s dcérou stretnúť asi 2 krát, avšak stretnutie sa neuskutočnilo, pretože maloletá A. odmietala stretnutie s otcom. Na jej výživu prispieva sumou 30,- eur mesačne, od septembra 2013. Otec pri osobnom pohovore uviedol, že obnovenie manželského spolužitia nie je možné a chce sa rozviesť, lebo nemieni ďalej trpieť manželkinu neveru. S manželkou od augusta 2013 žijú oddelene, nehospodária spolu, ani sa intímne nestýkajú. Na záver otec uviedol, že styk s maloletou A. môže byť upravený ako neobmedzený, za prítomnosti matky, tak, ako to navrhuje matka maloletej.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam kolízny opatrovník odporúčal otcovmu návrhu na rozvod manželstva vyhovieť, manželstvo rodičov dieťaťa rozviesť. Na čas po rozvode odporúčal zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Styk otca s maloletým dieťaťom odporúčal upraviť ako neobmedzený, za prítomnosti matky.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom maloletej A., správou kolízneho opatrovníka, odpisom mzdového listu od zamestnávateľskej organizácie otca, mesačnými výdajmi otca, dokladmi o platení SIPA, odpoveďou na lustráciu v sociálnej poisťovni, potvrdením Daňového úradu v Prešove - pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 19.10.2012, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou o priebehu poradensko psychologickej konzultácie zo dňa 4.11.2013, správy Mesta Vranov nad Topľou a zistil nasledovný skutkový stav.
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 9.8.2003 na matričnom úrade vo Vranove nad Topľou. Sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, u obidvoch sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého pochádza maloletá A. S.-E., Y.. XX.XX.XXXX.
Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po vzájomnej citovej náklonnosti. Spočiatku ich manželstvo bolo harmonické, bez akýchkoľvek ťažkostí. Obidvaja sa snažili vytvoriť stabilné a harmonické prostredie pre výchovu maloletej dcéry. Po rokoch spoločného života zistil, že manželka má inú známosť a podozrieval ju z nevery. Manželstvo uzavreli asi po 4 ročnom vzťahu. Problém v ich manželstve videl aj vo finančnom hospodárení. Daná situácia v manželstve sa vyhrotila dňa 20.8.2013, kedy matka spolu s maloletou dcérou sa presťahovala k svojim rodičom do obce Žalobín, kde býva aj doposiaľ. Hlavne kvôli nevere dochádzalo medzi nimi k hádkam, svedkom ich hádok bola často krát aj ich maloletá dcéra A., na ktorú ich správanie pôsobilo veľmi negatívne a stresujúco. Uviedol, že k manželke - odporkyni, stratil akýkoľvek citový vzťah, žiadal ich manželstvo rozviesť, v prípade rozvodu manželstva navrhoval upraviť práva a povinnosti k maloletej A. tak, že táto bude zverená na čas po rozvode, do osobnej starostlivosti matky - odporkyne, z jeho strany bude určené výživné vo výške 30,- eur mesačne, s tým, že žiadal, aby súd upravil stretávanie sa s maloletou A. ako neobmedzené. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že zostal bývať v 3 izbovom byte vo Vranove nad Topľou, je zamestnaný ako automechanik, jeho mesačný príjem činí 429,- eur. Má zvýšené výdaje spojené s platbou za inkaso a bytový fond v sume 200,- eur mesačne, s úhradou za poistku pre maloletú dcéru, ktorú uhrádza mesačne vo výške 39,- eur, a spláca úver vo výške 39,- eur mesačne.
Výsluchom odporkyne súd zistil, že odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila a pripojila sa k nemu. Nesúhlasila však s dôvodmi uvádzanými v návrhu. Uviedla, že manželstvo uzatvorili po 4 ročnej známosti. Od začiatku však ich manželstvo nebolo harmonické, nakoľko navrhovateľ ju stále podozrieval z nevery, často krát jej vyčítal aj zlé hospodárenie s peniazmi. Uviedla, že hoci ju navrhovateľ stále podozrieval z nevery a z mimomanželských známostí, neveru jej nikdy nedokázal ani nepotvrdil. Z nevery ju podozrieval hneď po svadbe. Po uzavretí manželstva ju navrhovateľ a jeho otec začali sledovať, odvtedy bola neustále sledovaná, tak ako doposiaľ. Tieto problémy v manželstve sa vyhrocovali tým, že niekoľkokrát opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k svojim rodičom. Stalo sa aj to, že po hádke skolabovala a bola ošetrená na Pohotovosti vo Vranove nad Topľou. Nezhody v manželstve a správanie navrhovateľa pôsobilo veľmi negatívne a stresujúco na ich maloletú dcéru, čo sa odzrkadlilo na jej zdravotnom stave. Maloletá má psychické problémy, jej zdravotný stav si vyžaduje pravidelné kontroly a pravidelné poberanie liekov. Berie antidepresíva a lieky na ukľudnenie, lebo je stále nervózna. Uviedla, že nezhody v ich manželstve spočívali aj v tom, že po materskej dovolenke sa chcela zamestnať, avšak navrhovateľ ju presviedčal, aby nepracovala, aby zostala doma, že on uživí celú rodinu a že ona má všetko čo potrebuje. V čase, keď bývali v spoločnej domácnosti, má vedomosť o tom, že jeho príjem predstavoval sumu okolo 900,- eur, plus mi týždenne ešte dával sumu 100,- eur na vedenie domácnosti. Z tejto sumy som zakupovala veci na vedenie domácnosti plus zabezpečovala som potreby maloletej dcére, ako nákup ošatenia a liekov. K výške výživného, ktorú navrhoval navrhovateľ, uviedla, že suma 30,- eur, ktorú navrhuje otec maloletej ako výživné, ktorým by prispieval v prípade rozvodu na jej výživu, sa jej zdá byť neprimeraná, vzhľadom k veku a k odôvodneným potrebám maloletej a k jej súčasným výdajom. K navrhovateľovi stratila akýkoľvek citový vzťah, v súčasnosti už nie je schopná manželské spolužitie s navrhovateľom za žiadnych okolností obnoviť.
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou zo dňa 4.11.2013 je zrejmé, že obidvaja účastníci konania sa do poradne dostavili osobne, títo uviedli, že trvajú na rozvode manželstva, ani jeden z manželov nemal záujem rozoberať príčiny rozpadu manželstva, chcú sa čo najskôr rozviezť a ísť si každý vlastnou cestou. Do poradne obaja manželia prišli len oznámiť svoje jednoznačné stanovisko, manželstvo považujú za uzavretú vec. Vzhľadom na postoje oboch manželov, ich nezáujem o spoluprácu, RPPS nemá možnosti ovplyvniť nefunkčný manželský vzťah menovaných manželov poradensko psychologickými prostriedkami.
Z odpisu mzdového listu od zamestnávateľskej organizácie otca vyplýva, že tento za obdobie od januára 2013 do septembra 2013 dosiahol čistú priemernú mesačnú mzdu 416,32 eur.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2012 zo dňa 13.3.2013 je zrejmé, že odporkyňa podala daňové priznanie, základ dane za rok 2012 činil 0,- eur.
Zo správy Mesta Vranov nad Topľou je zrejmé, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľa dôvodom podania návrhu na rozvod je nevera zo strany manželky.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z tvrdenia odporkyne, že v čase, keď s navrhovateľom žili v spoločnej domácnosti, jeho príjem bol od 900,- do 1000,- eur mesačne. Keďže navrhovateľ je zamestnaný vo firme svojho otca, príjem , ktorý je uvedený na mzdovom liste nezodpovedá skutočnému zárobku. Suma 30,- eur ako výživné pre maloletú dcéru je ponižujúca, lebo má vedomosť o tom že minimálne výživné u povinného je v súčasnej dobe 27,13 eur, aj keď je povinná osoba nezamestnaná a bez príjmu. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ zostal bývať v byte, ktorý je pre 1 osobu nadrozmerný, s čím má zvýšené výdaje. Ďalej súd bral do úvahy aj zdravotný stav maloletej, ktorý si vyžaduje pravidelné kontroly u lekára mimo okres Vranov, s čím má matka zvýšené náklady na cestovanie a platenie poplatkov za lieky. Navrhovateľ nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti a preto súd takto určenú výšku výživného považoval za primeranú vzhľadom k veku a odôvodneným potrebám maloletej. Súd zároveň upravil podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine styk otca s maloletou ako neobmedzený, avšak za prítomnosti matky. K tomuto záveru došiel súd na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení matky, ktorá potvrdila, že maloletá má z otca strach, nechce byť s ním sama, bojí sa, preto súd upravil styk otca za prítomnosti matky a vzhľadom na nepravidelný pracovný čas styk upravil ako neobmedzený.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviezť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 až 19 Zákona o rodine.
V predmetnej právnej veci súd zistil, že vzťahy medzi manželmi - účastníkmi konania sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo od augusta 2013 neplní žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, avšak ich manželstvo už neplní svoju biologickú a ekonomickú funkciu. Súd poukazuje, že uzavretím manželstva medzi mužom a ženou sa zakladá manželstvo nielen ako životné spoločenstvo, ale aj ako právny stav, či právny pomer, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, ich výkon a plnenie. Ak sa však neplnia, môžu mať za následok rozvrat manželstva a následne môžu viesť k jeho rozvodu. Manželia sú povinní žiť spolu. Táto povinnosť vyplýva z účelu manželstva, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé spoločenstvo, najmä po stránke osobnej, citovej, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Porušenie tejto osobnej povinnosti spočívajúce v nezáujme o rodinu a o manželstvo a v uprednostňovaní vlastných záujmov pred záujmami rodiny, je jednou z najčastejších príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi. Jednou zo základných povinností medzi manželmi je ich vzájomné rešpektovanie dôstojnosti. Dodržiavanie tejto povinnosti má viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností, možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide o otázku vzájomného správania, ako aj komunikácie medzi manželmi. Pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie nemožno vytvárať bez vzájomného rešpektovania dôstojnosti manželov. Túto povinnosť je možno chápať ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. ako úctu medzi manželmi. Manželia majú tiež povinnosť vzájomne si pomáhať, starať sa o deti a vytvárať im zdravé rodinné prostredie. Takáto pomoc je nevynútiteľná, jej porušenie však môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi.
Poukazujúc však na stav v manželstve, ako bol zistený vykonaným dokazovaním, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že vzhľadom na jednoznačný postoj účastníkov konania s rozvodom manželstva, nemožno očakávať obnovenie spolužitia manželov a manželstvo účastníkov rozviedol. Tento rozvod nie je v rozpore so záujmami maloletej, pretože nie je v záujme maloletej vyrastať v
neuspokojivom konfliktnom prostredí, ktoré beztak nevytvára podmienky na fungovanie plnohodnotnej rodiny.
Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti z vykonaného dokazovania, ako aj na vyššie uvedené zákonné ustanovenie, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
V predmetnej právnej veci súd upravil práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určil výživné, tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144, veta prvá, OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pričom v danom prípade ide o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f/ rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť orgánom, kde bolo manželstvo uzavreté, že prijíma svoje predchádzajúce priezvisko.