Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-219-2013.pdf
PDF · 92.79 KB
No categories available
12P/219/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: P. narodená XX.XX.XXXX a D. narodený XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: W. Š., narodená XX.XX.XXXX bytom E. Š. XX a E. F., narodený X.X.XXXX Bytom T. Z. XX/A, o návrhu matky na určenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí F.: P., narodená XX.XX.XXXX mesačne sumou 150 euro a na maloletého D., narodený XX.X.XXXX mesačne sumou 130,-eur počnúc dňom 5.8.2013, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletú P. za obdobie od 5.8.2013 do 30.11.2013 v sume 300 eur je otec povinný splácať v 30 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 1.12.2013 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
Zročné výživné na maloletého D. za obdobie od 5.8.2013 do 30.11.2013 v sume 220 eur je otec povinný splácať v 20 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 1.12.2013 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa X.X.XXXX žiadala matka , aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých deti Kristínu a Jakuba na každé po 200 eur . Svoj návrh odôvodnila tým, že obe maloleté deti boli Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. XNc XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX boli zverené do starostlivosti matky, výživné nebolo doposiaľ upravené, rodičia maloletých deti sú manželia ale nežijú v spoločnej domácnosti od X.X.XXXX. Otec do januára 2013 prispieval na deti mesačne sumou 60 eur na obe deti, ktorá suma je nepostačujúca , nakoľko potreby deti sú vyššie.
Otec s návrhom matky súhlasil iba čiastočne, súhlasil s výškou výživného 100 eur na každé dieťa, nakoľko on je bez príjmu , poberá iba dávky v hmotnej núdzi.
Kolízna opatrovníčka odporučila súdu zaviazať otca prispievať na výživu maloletej P. mesačne sumou 200 eur na maloletého D. mesačne sumou 170 eur a poukázala na zdravotný stav maloletej a matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky s oboma maloletými deťmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s rodnými listami maloletých deti, sobášnym listom rodičov maloletých deti, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. XNc XXX/XX-XX, zo dňa XX.X.XXXX, potvrdeniami o návšteve školy, potvrdením o príjme matky, rozpisom mesačných výdavkov na maloleté deti, nákladmi na bývanie - nájomné zmluvy, potvrdením o evidencií na úrade práce, rozhodnutím o poberaní dávok v hmotnej núdzi otcom ako i ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Maloleté deti P. a D. sa narodili v manželstve rodičov , ktoré doposiaľ trvá. Na tunajšom súde je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých deti, doposiaľ nebolo vo veci rozhodnuté. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti do júla 2012. Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch č.k. XNc XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX boli obe maloleté deti zverené do výchovy a starostlivosti matke, výživné súd otcovi neurčil, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2002. V tom čase bol otec prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, bol nezamestnaný, nemal žiaden príjem.
Matka maloletých deti je doposiaľ vydatá, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Zamestnaná je v spol. O. ako upratovačka a jej priemerný mesačný netto príjem z tejto činnosti je cca 200 eur, okrem toho poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti, 4-krát za mesiac daruje plazmu v S. príjem cca XX eur, brigádnicky si privyrába ako upratovačka a z tejto činnosti má príjem cca 100 eur, otec zasiela na maloleté deti 200 eur a finančne jej vypomáha otec a teta. Z obdobia manželského spolužitia uhrádza exekúcie 30-40 eur, dlhy ktoré spláca sú v sume cca 30 000 eur. Spolu s maloletými deťmi bývajú v prenajatom 3-izbovom byte ,mesačný nájom 332 eur, plus energie 100-150 eur mesačne.
Maloletá P. je vo veku XX rokov, je žiačkou Q. na 8-ročnom gymnáziu, učí sa dobre, má zdravotné problémy s chrbticou, ročne absolvuje povinné liečenie , poplatky plus doplnenie šatníka 50 eur. Maloletá sa stravuje v škole 27 eur mesačne, navštevuje krúžky gitara - 5 eur mesačne, skautsky oddiel - bezplatný, letné skautské tábory - cca 50 eur. Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu cca 420 eur.
Maloletý D. je vo veku XX rokov., je žiakom X.ročníka základnej školy, učí sa priemerne, má zdravotné problémy s chrbticou, aj on absolvuje povinné liečenie 1x ročne, - 50 eur, navštevuje krúžky ktoré sú hradené školou. Priemerné mesačné výdavky s maloletým matka vyčíslila na sumu cca 400 eur.
Matka na pojednávaní uviedla, že obe maloleté deti musia mať stravu bohatú na bielkoviny, jogurty, mäso, otec okrem výživného na sviatky ani na Vianoce nezakupuje deťom darčeky, s deťmi sa stretáva sporadicky, keď matka maloleté deti odvedie k starej matke zo strany otca , občas sa tam stretnú aj s otcom .
Otec maloletých deti je ženatý, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Od júla 2012 opustil spoločnú domácnosť, 3 týždne býval v karaváne a následne sa nasťahoval spolu s terajšou priateľkou do prenajatého 3-izbového bytu v C. F. R., mesačný podnájom 400 eur, uhrádzajú to rodičia priateľky. Od roku 2009 je otec nezamestnaný, keďže má záznam v registri trestov iba ťažko si hľadá prácu, v súčasnosti je evidovaný na úrade práce, od X.X.XXXX poberá dávky v hmotnej núdzi XXX,XX eur, večerne študuje na Z. I.. Od júna 2013 je činný v Občianskom združení P. H. C., z týchto aktivít nepoberá žiaden príjem, pracuje tam ako dobrovoľník. Zriaďovateľom a štatutárom OZ je jeho priateľka, ktorá je študentkou R. H. R. T. denná forma - 5 ročník. Náklady na bývanie uhrádzajú rodičia priateľky. Priateľka otca je majiteľkou troch koní . V minulosti otec páchal trestnú činnosť - podvody má dlhy a v súčasnosti je to suma cca 2 000 eur, momentálne dlhy nespláca, v minulosti bol závislý hráč, všetky jeho dlhy pochádzajú z jeho trestnej činnosti, tento spôsob života opustil, má nový život, novú priateľku, zvyšuje si kvalifikáciu a v budúcnosti sa chce riadne zamestnať.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa §-u 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa §-u 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa §-u 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na určenie výživného je dôvodný, rodičia maloletých deti nežijú v spoločnej domácnosti, otec v súčasnosti prispieva na výživu maloletých deti v zmysle predbežného opatrenia 100 eur na každé dieťa. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil vek oboch maloletých deti, ich zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity. Matkou vyčíslené výdavky na obe maloleté deti po 400 eur sú vyhodnotil ako nadnesené aj vzhľadom k tomu že matka má príjem cca 400 eur , plus rodinné prídavky a výživné takže 800 eur z ktorej sumy musí pokrývať odôvodnené potreby dvoch maloletých deti i osobné potreby. Súd preto zaviazal otca od podania návrhu na súd sumou 150 eur na maloletú P. a 130 eur mesačne na maloletého D.. Uvedené
sumy pokrývajú polovicu reálnych nákladov na obe maloleté deti a preto otec musí polovicu z týchto nákladov matke poukazovať. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca že nemá finančné prostriedky, nie je zamestnaný a môže uhrádzať iba sumu 100 eur na každé dieťa. Pokiaľ otec od roku 2009 nie je riadne zamestnaný, poberá iba dávky v hmotnej núdzi (181 eur mesačne), popri tom vykonáva dobrovoľnú činnosť v občianskom združení a externe študuje na strednej škole, nemá zdravotné problémy pre ktoré sa nemôže zamestnať. Otec žije v bratislavskom kraji kde je najmenšia miera nezamestnanosti v rámci SR a v tomto regióne je dostatok pracovných príležitosti aj v oblasti robotníckych profesií kde nie je podmienkou čistý register trestov, pokiaľ by chcel určite by si prácu našiel v jeho postavení kedy ma vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom a exekučné dlhy, je luxus aby vykonával bezplatnú činnosť pre občianske združenie a nemal riadny príjem z ktorého by bol schopný uhrádzať výživné na dve maloleté deti v rozsahu polovicu matkou vynaložených výdavkov na obe deti. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom im vyplýva priamo zo zákona, je to ich zákonná povinnosť a je to právo dieťaťa, rodič ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú osobnú a finančnú starostlivosť na druhého rodiča. Je na rozhodnutí otca ako mieni v budúcnosti smerovať svoje pracovné aktivity , či bude i naďalej vykonávať bezplatnú činnosť pre občianske združenie, avšak nemôže to byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti. Súdom určené výživné je primerané veku, zdravotnému stavu deti, ich školským a mimoškolským aktivitám a otec si bude musieť svoje finančné záležitosti upraviť tak aby súdom určené výživné bol schopný matke uhrádzať.
Čo sa týka zročného výživného za obdobie od 5.8.2013 do 30.11.2013 v sume 300 eur na maloletú P. (otec mal poukázať za rozhodné 4 mesiacov obdobie matke 600 eur , poukázal 300 eur, rozdiel -300 eur) , a 220 eur na maloletého D. za to isté obdobie (mal poukázať 520 eur poukázal 300 eur, rozdiel -220 eur) súd povolil otcovi, (potom ako požiadal o možnosť splácať tento dlh na výživnom s čím matka súhlasila) splácať toto dlžné výživné v 30 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným na maloletú P. a v splátkach spolu s bežným výživným na maloletého D. 20 eur mesačne u oboch počnúc dňom 1.12.2013. O splátkach zročného výživného súd rozhodol podľa §-u 160 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). O strate výhody splátok súd rozhodol podľa §-u 565 Zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Obč.zák.)
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písmeno a / O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1 O.s.p., § 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.