Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/224/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. U. B. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov U. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo X. na O. ul. č. XXX zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou advokátkou so sídlom v Rožňave na ul. I. dlhá č. 45 a Jozefa Kleina nar. 8.2.1971 bývajúceho v Gočove č.d. 70 zastúpeného JUDr. Ladislavom Korfantom advokátom so sídlom v Rožňave na Ul. Cyrila a Metoda č. 4 v konaní o určenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 16.4.2013 č. k. - 94 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného od 1.9.2009 do 30.6.2012.

Mení rozsudok vo výroku o určení výživného tak, že zaväzuje otca L. M. nar. X.X.XXXX prispievať na výživu mal. U. B. nar. XX.X.XXXX 150 Eur mesačne od 1.7.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého.

Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 100 Eur mesačne od 1.7.2012 vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred matke maloletého a zamietol návrh matky na určenie výživného nad 100 Eur mesačne a od 1.9.2009 do 30.6.2012. Dlžné výživné 680 Eur za obdobie od 1.7.2012 do 30.4.2013 povolil otcovi splácať s bežným výživným po 50 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal otca prispievať jej na výživu maloletého 500 Eur mesačne od 1. 9. 2009, pretože si dobrovoľne túto povinnosť neplní. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Rožňave z 11.5.2000 č.k. -12 bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej bol maloletý zverený do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 300,- Sk mesačne od 15. 4. 2000. Rozsudkom Okresného súdu v Rožňave z 21.6.2002 sp. zn. bol tento rozsudok zmenený vo výroku o výživnom tak, že bola zrušená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému od 1. 7. 2000, pretože otec sa stal nezamestnaným, odkázaným na dávky sociálnej pomoci. Z výpovede a z podaní matky zistil, že do júna 2012 žili s otcom maloletého a spoločne hospodárili. Pracovali spolu a výplata otca bola poukazovaná na jej účet, nakoľko si navzájom dôverovali. Okrem toho otec kupoval maloletému oblečenie, obuv a podobne. Od júna 2012

s otcom prestala komunikovať a od tej doby jej otec neprispieva na výživu maloletého a ani inak sa nepodieľa na jeho potrebách. Maloletý je žiakom 6. ročníka základnej školy, má rôzne športové aktivity, na ktoré mu kupuje dva krát ročne kopačky a halové topánky každé za 100 Eur, dva krát ročne loptu za 50 Eur, platí mu za basketbal 10 Eur mesačne a dva krát ročne aj osobitnú obuv za 100 Eur. Maloletý cestuje do školy za 30 Eur mesačne a má aj zdravotné problémy, konkrétne alergiu, ploché nohy a časté infekty horných dýchacích ciest, ktoré si vyžadujú výdavky na lieky v rozsahu 200 Eur ročne. Tiež má nosiť okuliare, ktoré mu kupuje za 100 Eur ročne a raz ročne chodí na týždennú rehabilitáciu. Pracovala ako vodička kamiónovej dopravy a jej príjem sa pohyboval okolo 1 500 Eur mesačne. Od júna 2012 bola nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, v dôsledku čoho sa jej čistý mesačný príjem znížil na 222 Eur. Znova sa zamestnala ako vodička kamiónovej dopravy od 19.2.2013, kde dosahuje príjem 1.500 - 1.600 Eur mesačne. Otec podľa nej kupuje svojim deťom z prvého manželstva značkové oblečenie, lyžiarske výstroje, notebooky a zaplatil im poplatky za vodičské oprávnenie. Otec má údajne vysoký životný štandard, nosí značkové oblečenie, pije drahý alkohol, fajčí cigary a stravuje sa výberovou stravou. Okrem toho v zimnom období aktívne lyžuje, má kompletnú lyžiarsku výstroj. Z výpovede otca zistil, že s matkou žili 13 rokov na spôsob manželstva, hospodárili spolu a zabezpečovali starostlivosť o maloletého a to aj v spornom období od 1. 9. 2009 do 30. 6. 2012. Z financií, ktoré spoločne zarobili, a ktoré boli poukazované na účet matky, uspokojovali potreby maloletého. Okrem maloletého U. má vyživovaciu povinnosť aj voči mal. M. M., ktorému prispieva na výživu 80 Eur mesačne. V čase podania návrhu prispieval na výživu aj svojmu druhému synovi Y. M. 80 Eur mesačne, pretože nebol zárobkovo činný. V priebehu konania sa Y. zamestnal, v dôsledku čoho si už prestal plniť svoju povinnosť. Jeho príjem sa pohybuje okolo 400 Eur mesačne a poberá aj diéty v rozsahu 50 Eur na deň, ktoré sú určené na stravu. Strava je v zahraničí oveľa drahšia, hlavne v reštauráciách, pokiaľ sa tam stravuje. Okrem stravy má aj náklady spojené s hygienou, s pracovnými cestami, s nákupom pohonných hmôt a s nákladmi na diaľničné poplatky. Ďalšie náklady má v súvislosti s bývaním u družky v rozsahu 150 Eur mesačne. Nepoprel, že od júla 2012 neprispieval na výživu maloletého, avšak len preto, že si matka ponechala všetky peniaze, ktoré boli na účte. Prejavil ochotu prispievať na výživu maloletého 50 Eur mesačne, neskôr v priebehu konania súhlasil s určením výživného na 80 Eur mesačne. Poprel tvrdenie matky, že žije nadštandardne, alebo že chodí lyžovať, pretože lyžoval len s matkou. Svojim deťom z prvého manželstva nekupoval veci tak, ako to popísala matka, kúpil im len snowboardy asi pred 3 rokmi na Vianoce. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil, že matka býva s maloletým v rodinnom dome svojej matky. V spoločnej domácnosti bývajú s matkou a maloletým jej rodičia a brat. Stará matka maloletého je dôchodkyňa, brat matky maloletého pracuje a zároveň jej pomáhajú pri výchove maloletého dieťaťa. Náklady na bývanie platia spoločne, za tým účelom im prispieva 50 - 100 Eur mesačne a na stravu minie približne 200 Eur mesačne. Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Rožňave zistil, že matka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie 20. 7. 2012, keďže preukázala skončenie zamestnania. Ďalej zistil, že matka maloletého nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a nie je poberateľom ani rodičovského príspevku. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zistil, že matka maloletého nepoberá dávku v nezamestnanosti, ani dávku nemocenského poistenia. Zo správy Obce Gočovo zistil, že otec býva v rodinnom dome so svojou matkou, v obci sa zdržuje len občas, nakoľko pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Zo správy spoločnosti F..TRANSPORT s. r. o. Nováky zistil, že otec u nich pracuje ako vodič od 6. 12. 2011 s čistým priemerným mesačným príjmom 338,30 Eur. V období od 20. 7. 2012 do 11. 8. 2012 mal otec neplatené voľno, preto jeho čistý mesačný príjem za júl predstavoval 223,48 Eur a za august 2012 225,94 Eur. Jeho čistý zárobok vrátane všetkých príplatkov a diét predstavoval X.XXX Eur od januára 2012 do októbra 2012. Zo správy Základnej školy na Ul. Zlatej v Rožňave vyplýva, že maloletý je žiakom 6. triedy. Navštevuje športovú triedu so zameraním na basketbal. Náklady spojené so školou na školský rok činia minimálne 500,- Eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zák. o rodine a skonštatoval, že boli splnené podmienky na určenie výživného, pretože rodičia spolu od júla 2012 nežijú a nehospodária a otec neprispieva na výživu maloletého. Pri určení rozsahu výživného na 100 Eur mesačne vychádzal z príjmov otca aj matky, z odôvodnených potrieb maloletého, prihliadol na to, že otec má okrem maloletého ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči M., ktorému prispieva na výživu 80 Eur mesačne a zároveň aj na to, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti o maloletého. Návrh matky na určenie výživného od 1.9.2009 do 30.6.2012 zamietol, pretože v tomto období rodičia žili a pracovali spolu, spoločne sa starali o výchovu maloletého a hospodárili, nakoľko mali spoločný účet, na ktorý poukazovali svoje finančné prostriedky. Zamietol aj návrh matky na určenie výživného nad 100 Eur mesačne, pretože aj keď otec zarába 1.400 Eur mesačne, 1.000 Eur mu slúži na stravné a cestovné v súvislosti s výkonom jeho práce v zahraničí. Matkou navrhované výživné v rozsahu 500 Eur mesačne

považoval za neprimerané veku maloletého, ktorý navštevuje len základnú školu. Dlžné výživné vyčíslil ako súčet určeného výživného za 10 mesiacov, z ktorého odpočítal 50 Eur mesačne, ktoré otec prispieval na výživu maloletého od októbra 2012 na základe nariadeného predbežného opatrenia z 11.10.2012. Vyčíslené dlžné výživné 680 Eur povolil otcovi splácať po 50 Eur mesačne s tým, že pokiaľ otec túto možnosť nevyužije, bude povinný uhradiť celý dlh naraz. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého 500 Eur mesačne od 1.9.2009, pretože to je v jeho možnostiach a schopnostiach. Nepoprela, že od roku 2007 začali s otcom pracovať ako vodiči kamiónovej prepravy, avšak nikdy spoločne nehospodárili a nežili na spôsob manželstva. Otec na maloletého neprispieval ani inak nezabezpečoval starostlivosť o neho, pretože neustále spochybňoval svoje otcovstvo, v dôsledku čoho si dal spraviť testy na určenie otcovstva. Konštatovala, že keď pracovala, jej príjem bol dostatočný na to, aby uspokojovala potreby maloletého. Zmena nastala až vtedy, keď prišla o zamestnanie. Uviedla, že otec má príjem okolo 2.000 Eur mesačne a má vysoký životný štandard. Voči mal. M. si plní svoju vyživovaciu povinnosť nielen finančne, ale aj tým, že nadštandardne zabezpečuje jeho záujmy.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Nestotožnil sa s tvrdeniami matky, že spolu nežili a nehospodárili a v tejto súvislosti poukázal na jej výpoveď na pojednávaní. Uviedol, že spolu dokonca päť rokov pracovali na jednom vozidle a počas tejto doby všetky jeho príjmy chodili na účet matky, ktorá z neho zabezpečovala potreby maloletého. S týmito prostriedkami mohla disponovať len ona, k účtu boli vydané dve platobné karty, z ktorých jednu mala matka a druhú jej matka, aby sa mohla starať o maloletého keď boli na cestách. Poprel tvrdenia matky, že by žil nadštandardne a všetky označil za klamstvá. V tejto súvislosti konštatoval, že za posledných päť rokov nebol na žiadnej dovolenke, má len dve rifle, ktoré si kúpil ešte pred troma rokmi v zľave a dva páry topánok. Lyžovať chodil dva až tri krát za zimu, pretože častejšie mu to nedovoľovalo jeho zamestnanie, aj to vtedy, keď chcela ísť lyžovať matka maloletého. Poprel tvrdenia, že by požíval drahý alkohol, pretože si to nemôže ako profesionálny vodič dovoliť. Poznamenal, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o jeho vysokom životnom štandardne. Vyjadril názor, že súd mal pri určení rozsahu výživného vychádzať len z jeho príjmov a nie aj z diét, pretože tie mu slúžia na stravu v zahraničí. Uviedol, že matka prestala pracovať u posledného zamestnávateľa pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pretože kradla naftu. Práve v dôsledku tohto pochybenia matky mu zamestnávateľ neobnovil pracovnú zmluvu, v dôsledku čoho nepracoval od februára do marca 2013. Od marca 2013 pracuje u nového zamestnávateľa za trocha horších podmienok ako u predchádzajúceho zamestnávateľa.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa odseku tri tohto zákonného ustanovenia, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného od 1.9.2009 do 30.6.2012. Súd prvého stupňa v tejto časti vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie tejto časti výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na určenie výživného od 1.9.2009 do 30.6.2012, pretože z výpovede oboch účastníkov konania vyplynulo, že v tomto čase žili spolu v jednej domácnosti, spoločne pracovali a aj hospodárili. Z výpisu z účtu vedeného na meno matky na č.l. 46-47 spisu nepochybne vyplýva, že na neho chodil aj plat otca a na druhej strane nebolo preukázané, že by si ho otec celý vybral v rámci toho istého mesiaca. Toto zistenie umožňuje záver, že potreby maloletého sa uspokojovali aj z príjmu otca, preto sú odvolacie tvrdenia matky v tomto smere bezpredmetné. Navyše, priznať výživné spätne na dobu 3 rokov pred podaním návrhu je možné len podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, a to vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom (v tomto konaní až tri roky spätne) a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania neboli matkou uvedené, ani objektívne preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh v čase, za ktorý žiadala určiť výživné a navyše mala v čase podania návrhu zostatok na účte až 9.049,32 Eur, neboli splnené podmienky na určenie výživného za obdobie, ktoré matka požadovala. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného od 1.9.2009 do 30.6.2012.

Podľa , súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pokiaľ ide o rozsah výživného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného, preto podľa zmenil rozsudok tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 150 Eur mesačne, ktoré je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady primeranejšie odôvodneným potrebám maloletého a reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca, ktorý má ešte vyživovaciu povinnosť ku Kristiánovi. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať z jeho čistého príjmu 338,30 Eur mesačne na výživu maloletého 150 Eur mesačne aj pri existencii jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči M. v rozsahu 80 Eur mesačne zohľadňujúc, že ďalšou zložkou jeho príjmu sú diéty v rozsahu 1.100 Eur mesačne. Aj keď sú diéty zo zákona určené na pokrytie zvýšených výdavkov otca počas výkonu práce v zahraničí, je nesporné, že otec si z nich uspokojuje takmer všetky svoje mesačné potreby a z platu si môže dovoliť plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, tiež voči M. a uhrádzať poplatky na bývanie a oblečenie. Odvolací súd pri formulovaní tohto záveru vychádzal z toho, že výdavky otca na bývanie sú minimálne oproti výdavkom iných povinných - aj keď ich vyčíslil na 150 Eur mesačne, pretože z jeho výpovede vyplýva, že sa doma zdržiava len dva týždne za 2 mesiace a navyše sa o ne delí s družkou, s ktorou podľa svojej výpovede na č.l. 39 býva. Aj keď odôvodnené potreby maloletého sú zjavne vyššie ako určené výživné, odvolací súd nemohol zmeniť napadnutý rozsudok a určiť výživné

v súlade s návrhom matky na 500 Eur mesačne, ani na vyššiu čiastku ako 150 Eur mesačne, pretože vyživovaciu povinnosť voči maloletému má aj matka, ktorá zarába rovnako ako otec a tiež rovnako často cestuje do zahraničia. Z uvedených dôvodov odvolací súd v plnej miere nezohľadnil, že si matka plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, pretože je väčšinu mesiaca pracovne v zahraničí, kedy starostlivosť o maloletého preberajú jej rodinní príslušníci. V prípade, ak by odvolací súd určil výživné až na 500 Eur mesačne a dodržal by zásadu, že vyživovacia povinnosť oboch rodičov má byť rovnaká, maloletý by mal na uspokojovanie potrieb až 1.000 Eur mesačne (500 Eur od otca a 500 Eur od matky), v dôsledku čoho by jeho životná úroveň bola oveľa vyššia ako otcova a matkina. Z dlhoročnej súdnej praxe odvolací súd zistil - a sčasti to potvrdzujú aj podania matky a správa školy, ktorú maloletý navštevuje, že odôvodnené potreby detí vo veku maloletého predstavujú približne 300 Eur mesačne. Medzi ne patrí strava (približne 100 Eur mesačne - č.l. 28 spisu), náklady na bývanie (rozrátané na 5 osôb žijúcich v spoločnej domácnosti 40 Eur mesačne č.l. 28 spisu), hygienu (15 Eur mesačne), cestovné (30 Eur mesačne), ošatenie a obuv (40 Eur mesačne), školské pomôcky, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby (všetko 50 Eur mesačne č.l. 3 a 33 spisu), ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom (25 Eur mesačne). Pokiaľ rodičia zarábajú rovnako a majú podobné zloženie výdavkov a charakter zamestnania, možno od nich spravodlivo žiadať, aby sa podieľali na potrebách maloletého v rovnakom rozsahu, t.j. po 150 Eur mesačne každý, resp. matka menej o rodinné prídavky, ktoré jej poskytuje na maloletého štát, a ktoré kompenzujú jej čiastočnú osobnú starostlivosť o maloletého. Odvolací súd nepresvedčili odvolacie tvrdenia matky o vysokej životnej úrovni otca, pretože ich žiadnym spôsobom nepreukázala. Ani z obsahu spisu nevyplýva žiadna indícia, ktorá by čo i len naznačovala, že sa jej tvrdenia zakladajú na pravde. Je nesporné, že otec sa na cestách v zahraničí stravuje a zabezpečuje si potreby v oveľa vyššom rozsahu ako maloletý, avšak tento rozdiel je daný výlučne vyššími cenami a dostupnosťou potravín a nie tým, že by si na úkor maloletého zvyšoval svoju životnú úroveň. Z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by životná úroveň otca prevyšovala životnú úroveň maloletého, ktorú mu zabezpečuje matka. Odvolací súd na záver poznamenáva, že výživné má podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov a pokiaľ otec tvrdí, že mu určené výživné 100 Eur mesačne (resp. novo určené výživné v rozsahu 150 Eur mesačne) bráni v uspokojovaní jeho potrieb, je povinný usmerniť si svoje výdavky tak, aby neohrozoval plnenie svojej vyživovacej povinnosti v rozsahu, aký nepochybne zodpovedá polovici nevyhnutných potrieb maloletého a to aj za situácie, že má u nového zamestnávateľa nižší príjem. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o určení výživného podľa a to od času, kedy bolo nesporné, že rodičia maloletého už nežili spolu.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok o určení výživného od otca pre maloletého, bolo potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť ku dňu svojho rozhodovania ( ), pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ako si otec po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov, odvolací súd musel podľa zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom, nakoľko rozhodnutím na hypotetickom, prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude zistiť, ako si otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť po 16.4.2013 a v závislosti od zistených skutočností znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie, o spôsobe jeho zaplatenia, a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s tak, aby bolo logicky správne a spätne preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.