Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_13C-54-2013.pdf
PDF · 91.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s. r. o. so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO 35 789 615 proti žalovanej: Y. C., A.. XX.X.XXXX, W. Š. XX o zaplatenie 548,53 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 225,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 225,33 eur od 18.5.2010 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Odporkyni sa náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 26.02.2013 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 548,53 eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.01. 2008. Žalobu odôvodnil tým, že úverová zmluva bola uzatvorená ako telefónna pôžička, údaje nadiktované žalovanou boli zapracované do úverovej zmluvy, ktorá bola žalovanej zaslaná na podpis spolu s úverovými zmluvnými podmienkami a ktorá ju následne podpísanú vrátila späť. Žalovaná bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, s úhradou sa však dostala do omeškania, ako to vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 26. 04. 2010 bola preto vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1065,03 eur do 15 dní od odoslania výzvy (súd k tomuto poznamenáva, že vo výzve sa neuvádza to, čo je uvedené v žalobe, pokiaľ ide o zaplatenie, ale že má zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa spísania listu). Žiadal ju preto zaviazať na zaplatenie istiny + zosplatnenej istiny vo výške 225,33 eur, úroku zo zosplatnenej istiny (tzv. ušlého úroku, ktorý by mala uhradiť v prípade riadneho platenia úveru) vo výške 323,20 eur, spolu 548,53 eur a ďalej úrokov z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby vo výške 192,30 eur.
Súd výzvou zo dňa 08.04.2013, č.k. 13C/154/2013-13 doručil žalovanej návrh spolu s prílohami na vyjadrenie. Žalovaná výzvu spolu s doručovaným návrhom a prílohami prevzala dňa 16.4.2013, k návrhu sa v určenej lehote 15 dní nevyjadrila.
Vo veci ide v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, ktorý v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere č. 3801027952 zo dňa 18. 01. 2008 (ďalej len ÚZ ), oznámením zo dňa 26. 04. 2010 v ktorej žalobca zosplatnil žalovanú sumu, výpisom z poštovej knihy o odoslaní výzvy na poštovú prepravu, platobnou históriou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ÚZP ) a s ostatným obsahom spisu.
Podľa Hlavy 4 § 1 ÚZP úver je klientovi poskytnutý v okamihu obdržania finančnej čiastky v hotovosti v danej výške.
Podľa Hlavy 4 § 2 ÚZP Klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne klientovi úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom.
Podľa Hlavy 5 § 1 ÚZP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach , ktorých počet, výška a termín splatnosti súd určené v ÚZ. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úrok , poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhrada za poistenie.
Podľa Hlavy 7 § 6 ÚZP v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a.),b.),c.) §3 tejto Hlavy, ak jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Na základe citovaných ustanovení a vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 18. 01. 2008 Zmluvu o úvere č. 3801027952. Na jej základe poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 25.000,- Sk. Žalovaná sa zaviazala úver spolu s príslušenstvom splácať v 60- tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 859,-Sk s tým, že prvá splátka je splatná uplynutím 1. mesiaca od dátumu poskytnutia úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mala žalovaná zaplatiť, bola vo výške 51 540,-Sk.
Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaná si svoju povinnosť voči žalobcovi ako veriteľovi plnila tak, že celkovo zo 60 splátok uhradila iba 27 . Tým, že žalovaná riadne svoj dlh nesplácala, dostala sa do omeškania. Oznámením zo dňa 26. 04. 2010 oznámil žalobca žalovanej, že dlžná suma nebola aj napriek niekoľkým výzvam uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške 1065,03 eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou a vyzval ju na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa spísania tohto listu. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanej zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 28. 04.
2010. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola žalovanej doručená v 3. deň od jej odoslania, t. j. 01. 05. 2010. Pri uvedenej fikcii doručenia vychádzal aj zo skutočnosti, že zo spisu nie je zrejmé , že adresát písomnosti by bol nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka, pre ktorú nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť. Dňom doručenia 01. 05. 2010 začala preto žalovanej plynúť 15. dňová lehota na splnenie povinnosti. Posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 16.05.2010, čím sa v zmysle ust. § 122 ods. 3 OZ posledný deň lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 17.05.2010. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 18. máj 2010. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej žalobca začal počítal plynutie 15-dňovej lehoty, t. j. odo dňa spísania listu, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie lehoty bez toho , že by sa o nej mohla žalovaná dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jej postavenie (aj s ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie.
Predtým ako súd poukáže na terminológiu konkrétnych článkov ÚZP, považuje za potrebné poukázať na niektoré časti zmluvy, od ktorých sa odvíja dlžná suma. Jedným zo základných termínov je výška úveru. Výškou úveru sa rozumie suma, ktorá bola žalovanej fakticky - v hotovosti (príp. poštovou poukážkou), odovzdaná v zmysle Hlavy 4 § 1 ÚZP. V danom prípade sa jednalo o sumu 25 000,- Sk. Ďalším podstatným pojmom je konečná výška úveru. Tou je suma, ktorú mala žalovaná uhradiť v jednotlivých splátkach pri ich stanovenom počte. V danom prípade sa jedná o sumu 51 540,-Sk (60 x 859,-Sk). Posledným termínom je mesačná splátka, v ktorej je s odkazom na Hlavu 5 § 1 ÚZP zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úrok , poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhrada za poistenie. Z uvedeného sa dá jednoznačne ustáliť, že istinou úveru bola v danom prípade suma 25 000,-Sk.
V kontexte vyššie uvedeného, súd poukazuje na ust. Hlavy 7 § 3 VOP v ktorom sa klient zaviazal k povinnosti splatiť celý čerpaný úver na požiadanie spoločnosti a ust. Hlavy 7 §6 VOP, z ktorého vyplýva, že ak nastanú tam uvedené skutočnosti, klientovi vzniká povinnosť uhradiť celý poskytnutý úver. Je nespochybniteľné, že pod pojmom čerpanie si je možné predstaviť úkon na strane klienta - adresáta úveru, ktorý bezprostredne smeruje k reálnej dispozícii s uvoľnenými finančnými prostriedkami. Súd je toho názoru, že suma ktorá bola žalovanému poskytnutá (ktorú čerpal) je vo výške 25 000,-Sk a je presne špecifikovaná v bode 36. zmluvy, ako výška úveru, a nie suma 51 540,-Sk, ktorá v sebe zahŕňa aj úroky (príslušenstvo, ktoré obsahujú jednotlivé splátky). Toto znenie príslušných ustanovení jasne preukazuje vôľu zmluvných strán vrátiť (pri predčasnom zosplatnení) iba čerpaný úver a nie aj úroky z neho. Z tohto dôvodu, aj s odkazom na konkrétne ustanovenia, žalovaná bola povinná splatiť, v prípade porušenia povinnosti, iba istinu a nie aj úrok, ktorý mala splácať ešte len v ďalších mesačných splátkach.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil žalovanú sumu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu do zosplatnenia úveru vo výške 225,33 eur, tak ako to žiadal žalobca. V ostatnej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty (ušlého úroku) súd považoval nárok žalobcu za neopodstatnený, v rozpore s vyššie cit. ustanoveniami ÚZP a z tohto dôvodu žalobu v tejto časti zamietol.
V danom prípade s odkazom na konkrétne ustanovenia VOP súd konštatuje, že zásadný význam má v danom prípade samotné zosplatnenie pohľadávky. Kým do času zosplatnenia bola žalovaná v zmysle Hlavy 5 § 1 VOP povinná riadne a včas splácať úver v jednotlivých dohodnutých splátkach (vrátane úroku), po zosplatnení sa tento úrok v zmysle Hlavy 7 § 6 VOP prekvalifikoval na zmluvnú pokutu. Uvedené však nič nemení na tom, že je dojednaná v rozpore s vôľou samotných účastníkov vrátiť iba čerpaný úver .
Čo sa týka úrokov z omeškania , súd ich priznal žalobcovi vo výške vyčíslenej v návrhu (0,024% denne) nakoľko ich výška je v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s §3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. z istiny a od splatnosti ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že odporkyni, ktorá bola v prevažnej miere úspešnejšia, trovy nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne nevznikli. Pri výpočte percentuálnej miery úspechu a neúspechu v konaní súd vychádzal z celkovej žalovanej sumy vo výške 548,53 eur, z ktorej sumy návrhu vyhovel len ohľadne sumy 225,33 eur. Úspech žalobcu je v takomto prípade vo výške 41,08 % a neúspech vo výške 58,92. Pri určovaní pomeru úspechu k neúspechu je potrebné dodať , že súd pri určení rozsahu nároku, ktorý žalobca žiadal, vychádzal zo sumy nároku do ktorého nezapočítal kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu. Tento nárok súd premietol do výroku tak , že priznal žalobcovi úrok z omeškania, v zákonnej výške, od zosplatnenia v percentuálnom vyjadrení. Súd má za to, že takto určený podiel reálne určí pomer úspechu, resp. neúspechu žalobcu v konaní.
Napriek tomu, že uvedené nemá vplyv na rozhodnutie súdu o nepriznaní nároku v časti vyčíslenej zmluvnej pokuty (ušlého úroku), súd v reakcii na vyjadrenie žalobcu (v obdobných veciach) ohľadom správnosti (terminológie) chápania jeho nároku po zosplatnení uvádza, že nie je podstatné to, či je výška odvodená od skutočného ušlého úroku, ktorý by žalobcovi patril. Uvedené nijako nemení samotný inštitút a priestor na jeho zmenu neposkytuje ani príslušné ustanovenie ÚZP, ktoré terminologicky a presne hovorí o zmluvnej pokute. Súd vzhľadom na uvedené nemôže súhlasiť s názorom žalobcu, že uvedený nárok je potrebné správne chápať ako "ušlý úrok" a nie zmluvnú pokutu. Právna veda je založená na presnej terminológii a inštitútoch ktorých zásady sú jasne dané. Z hľadiska právnej istoty nie je preto možné výkladovo jednoznačné pojmy zamieňať za iné a vnášať do nich prvky, ktoré nie sú pre ne typické. Obzvlášť je potrebné byť vo svojich nárokoch presný, ak sa jedná o aplikáciu úverových zmluvný podmienok, pri bežnom spotrebiteľovi.
Keďže sa v danej veci jedná o spotrebiteľský spor, ktorý sa vo veľkom počte vyskytuje v rozhodovacej činnosti senátu, na záver považuje súd za potrebné apelovať na žalobcu, aby v obdobných veciach pri uplatňovaní svojich nárokov prihliadal na platnú súdnu prax. Z tohto dôvodu si súd dovolí citovať časť rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica - 15Co/180/2012: "Písmo v úverovej zmluve, ako aj úverové zmluvné podmienky sú tlačené minimálnou veľkosťou písma, zle čitateľné, pričom obsahujú veľké neprehľadné množstvo práv a povinností, ktoré už vo svojej podstate znevýhodňujú klienta, pretože existuje reálne možnosť a pochybnosť o tom, či vôbec sa klientka s danou zmluvou oboznámila a bola schopná ju pochopiť. Treba povedať, že takáto zmluva predstavuje nekalú praktiku, ktorá podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 ako aj ust. §52 a nasl. Občianskeho zákonníka
nemôže požívať právnu ochranu. Naviac treba uviesť, že aj keď v úverovej zmluve je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky tieto sa nachádzajú až za podpisom klientky , čo spochybňuje skutočnosť, či bola s takýmito podmienkami oboznámená a či boli individuálne s ňou vyjednané. Všeobecný odkaz na to, že úverové podmienky sú súčasťou zmluvy, nie je akceptovateľný, nepostačuje ani text, ktorý drobným písmom odkazuje na to, že klient potvrdzuje, že bol oboznámený s úverovými podmienkami spoločnosti, pretože vzhľadom na písmo, obsah, právna zložitosť, ktorá robí zmluvu vo všeobecnosti chaotickou a neprehľadnou, sa nemožno reálne domnievať , že by klient takúto zmluvu bol schopný bez problémov prečítať a porozumieť jej. Z hľadiska judikačnej praxe a poznatkov súdov z rozhodovania v daných spotrebiteľských veciach je zrejmé, že v prevažnej miere spotrebiteľ ani nie je schopný pochopiť obsah zložitej právnej terminológie, naviac nečitateľný."
Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil žalovanú sumu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu do zosplatnenia úveru vo výške 225,33 eur, tak ako to žiadal žalobca. V ostatnej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty (ušlého úroku) súd považoval nárok žalobcu za neopodstatnený, v rozpore s vyššie cit. ustanoveniami ÚZP a z tohto dôvodu žalobu v tejto časti zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak žalovaná nesplní v stanovenej lehote uloženú jej povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.