Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/225/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, proti žalovanému: N.. X. O., B.. XX.XX.XXXX, X. W., V. XX, o zaplatenie 122,80 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 15.07.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 122,80 eur, a to titulom náhrady škody vo výške 121 eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 1,80 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal služby odoberať a platiť za ne riadne a včas dohodnutú cenu poskytnutých služieb. V prípade nedodržania zmluvných povinností bol žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu, dohodnutú v zmluve o pripojení/dodatku. Vzhľadom k tomu, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty bola v inom súdnom konaní označená ako neprijateľná zmluvná podmienka, je žalobca povinný v zmysle ustanovenia zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa týmto návrhom domáha žalobca nároku vo výške škody, ktorá škoda vo výške 121,- eur predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia Huawei B260 Flybox 3G Router za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, a ktorá škoda mu vznikla tým, že žalovaný získal telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného, pretože okrem škody za akciový telefón žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania a práve z tohto dôvodu boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty.

Okrem toho si uplatnil žalobca nárok na nezaplatenú cenu telekomunikačných služieb za obdobie júl až október 2011 vo výške 73,80 eur, pričom uviedol, že po zaslaní pokusu o pokonávku žalovanému, žalovaný časť dlžnej sumy vo výške 72,- eur zaplatil, preto si túto v konaní neuplatňuje. Úrok z omeškania z dlžnej sumy žiadal žalobca priznať vo výške 9,25 % ročne od 09.12.2011, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 23.09.2013 a k žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 07.10.2013, v ktorom uviedol, že internetové spojenie od žalobcu bolo nespoľahlivé, nespĺňalo deklarované parametre, výpadky boli na dennom poriadku, preto sa rozhodol od zmluvy odstúpiť. Zariadenie je však plne funkčné, preto je ochotný zaplatiť uvedenú sumu s nádejou, že sa táto vec so žalobcom skončí. Bankovú zloženku o zaplatení sumy 122,80 eur zo dňa 04.10.2013 pripojil žalovaný k svojmu podaniu.

Podľa () pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 21.04.2010 zmluvu o pripojení č. A4990438, v zmysle ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný platiť navrhovateľovi za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky, Cenník služieb a informácie o poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy žalobca žalovanému poskytol jednu SIM kartu, ktorá mu umožňovala telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať. Toho istého dňa uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k vyššie uvedenej zmluve o pripojení. V čl. 1 ods. 1.1 dodatku k zmluve o pripojení sa žalobca so žalovaným dohodli na aktivácii, resp. zmene určitého účastníckeho programu, ktorý mal byť aktivovaný a bol aktivovaný na SIM kartu žalobcu registrovanú na žalovaného s prideleným telefónnym číslom. Zároveň v čl. 1, ods. 1.2 dodatku k zmluve o pripojení odpredal žalobca žalovanému koncové telekomunikačné zariadenie (MT) typ Huawei B260 Flybox 3G Router s tam uvedeným výrobným číslom so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 29,- eur. V čl. 1 ods. 1.3 dodatku sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalobca poskytne žalovanému aj ďalšie výhody, s ktorými boli spojené práva a povinnosti oboch strán upravené v dokumente „Bonusy ponuky Akvizičná ponuka HSDPA - ZA zo dňa 16.04.2010“, ktorý tvoril prílohu č. 1 dodatku. V dodatku boli ďalej vymedzené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného pri využívaní telekomunikačných služieb a dohodnutého účastníckeho programu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. c) dodatku sa žalovaný taktiež zaviazal, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku

ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. d) dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmene b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V čl. 2, ods. 2.5 dodatku si účastníci dohodli pre prípad porušenia niektorej z povinností žalovaného uvedenej v čl. 2, ods. 2.3 alebo 2.4 zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil faktúru č. 2129039385 splatnú dňa 30.10.2011 na sumu 3,98 eur za odpojenie, z ktorej sumy si uplatnil žalobca čiastku 1,80 eur.

Podľa zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 3 písm. c/ zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy. Podľa ods. 5 písm. e/ podnik môže

odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa ods. 4 písm. b/ účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa vyhl. č. (účinnej do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia

príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa . Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto vyfakturoval. Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bol žalovaný porušil povinnosť upravenú v čl. ods. 2.3 písm. a, b, a d, zotrvať so žalovaným v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa žalobca so žalovaným dohodli pri podpise dodatku. Žalovaný síce uviedol vo svojom podaní, že odstúpil od zmluvy, ale z tohto vyjadrenia nevyplýva, či k tomu došlo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu (poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti žalovaného.

Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, žalovanému poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu ako aj žalovaného pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane žalovaného napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v zmluve odpredať žalovanému mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným možným

následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporcu za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom nie je.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody nebol preukázaný, preto neboli splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške 1,80 eur z faktúry č. 2129039385 (po započítaní čiastočnej úhrady). Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi účastníkmi dohodnutý. Ďalej súdu nebol predložený žiaden cenník obsahujúci uvedený poplatok, pričom súd zároveň poukazuje na definíciu pojmu služba v bode 1.8 všeobecných podmienok, kde z pohľadu súdu odpojenie nemožno považovať za službu podľa uvedenej definície. Odpojenie je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného, preto má súd za to, že žalobcovi nevznikol ani nárok na zaplatenie poplatku za odpojenie.

Vzhľadom na to, že odporca uhradil navrhovateľovi istinu vo výške 122,80 eur, t.j. nárokovanú výšku škody 121,- eur a cenu nezaplatenej faktúry 1,80 eur, o čom svedčí aj pripojená banková zloženka zo dňa 04.10.2013, súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti príslušenstva, a to úrok z omeškania požadovaný z týchto súm, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov neuplatnil, ani mu v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.