Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/163/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci maloletej navrhovateľky D. N. nar. XX.X.A. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach proti odporcovi v 1. rade I. K. nar. X.X.A. trvale bývajúcom v I. C. Č.. XX toho času v I. T. Y. O..Č. XB/E zastúpeného JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej ul. č. 14 a odporkyne v 2. rade R. N. nar. XX.X.A. trvale bývajúcej v Y. T. U.B. XX, toho času D. U. XX D., (C.), A. XX U. zastúpenej JUDr. Jankou Tomaščinovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Krosnianskej ul. č. 17 o návrhu odporcu v 1. rade v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 12.2.2013 č.k. -24 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým odporca v 1. rade - otec maloletej I. K. v zastúpení maloletej navrhovateľky žiadal, aby súd rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva s odôvodnením, že podanie návrhu na zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa, lebo o jeho otcovstve existujú vážne pochybnosti. Uviedol, že o narodení maloletej sa dozvedel až po niekoľkých mesiacoch od svojich známych. Napriek tomu otcovstvo k maloletému dieťaťu uznal súhlasným vyhlásením na matrike. Neskôr mu samotná matka maloletej odporkyňa v 2. rade oznámila, že on nie je biologickým otcom maloletej, je len otcom na papieri. Zdôraznil, že matka maloletej - odporkyňa v 2. rade nemala nikdy záujem na tom, aby nadviazal akékoľvek bližšie kontakty s dieťaťom.

Odporkyňa v 2. rade - matka maloletej uviedla, že odporca v 1. rade dobrovoľne uznal otcovstvo súhlasným vyhlásením na matrike a súhlasil aj s tým, aby maloleté dieťa malo priezvisko N.. Navrhla, aby konajúci súd návrh otca - odporcu v 1. rade v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, predovšetkým z dôvodu, že nemal aktívnu legitimáciu podať návrh a rozhodnutie o prípustnosti zapretia nie je v záujme maloletého dieťaťa.

Konajúci súd zistil, že rodina je na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately evidovaná od roku 2008 z dôvodu konania o určenie výživného. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 11.7.2008 bolo určené výživné otcovi maloletej 33,19 € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. z 23.3.2012 mu bolo určené dlžné výživné 3.550,- € za obdobie od 1.2.2008 do 30.3.2012, ktoré súd zaviazal otca uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok z dôvodu odvolania doteraz nenadobudol právoplatnosť. Ďalej zistil, že maloletá žije so svojou matkou dlhodobo v U., matka je zamestnaná, maloleté dieťa navštevuje v U. základnú

školu. Konštatoval, že maloletá D. N. sa narodila XX.X.XXXX matke R. N.. Odporca v 1. rade uznal otcovstvo súhlasným vyhlásením pred matričným úradom asi rok po narodení maloletej D.. Na základe takto vykonaného dokazovania a ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine dospel k záveru, že odporca v 1. rade - otec maloletej mal možnosť zaprieť otcovstvo do troch rokov odo dňa, kedy otcovstvo pred matričným úradom uznal, v prípade ak by bolo vylúčené, že by mohol byť otcom maloletej D.. Napriek tomu tento návrh v zákonnej lehote nepodal a zákonnú lehotu premeškal. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 96 ods. 1 Zákona o rodine, kde je zakotvené časové neobmedzenie právo dieťaťa domáhať sa zapretia otcovstva, avšak pod podmienkou, že je potrebný preukázať záujem maloletého dieťaťa. Súčasne konštatoval, že v prípade maloletého dieťaťa nie je vylúčené, že k tomu môže dôjsť na základe podnetu rodiča, ktorý tento podnes smeruje Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý následne podá návrh na svoje ustanovenie za opatrovníka. Vyslovil názor, že z koncepcie Zákona o rodine je nepochybné, že zákon rodičom ustanovil prekluzívne zapieracie lehoty a po ich márnom uplynutí dal aktívnu legitimáciu len dieťaťu a je zrejmé, že zákonodarca nechcel, aby ju mali po uplynutí 3-ročnej lehoty aj rodičia, inak by túto možnosť výslovne zakotvil. V danom prípade návrh o rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva podal odporca v 1. rade - otec maloletej, na čo podľa uvedeného ustanovenia Zákona o rodine nemal aktívnu legitimáciu. Z uvedených dôvodov návrh odporcu v 1. rade podaný v zastúpení maloletej zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1. rade - otec maloletej a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva vyhovel v plnom rozsahu. Vyslovil názor, že konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami, na ktoré poukazoval, a to, že samotná odporkyňa v 2. rade mu opakovanie tvrdila, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa. Tento rozpor mohol konajúci súd odstrániť len výpoveďou odporkyne v 2. rade - matkou maloletej, čo konajúci súd nevykonal. Uviedol, že pripustenie zapretia otcovstva je predovšetkým v záujme maloletej D., s ktorou nemajú žiaden vzájomný citový vzťah, neudržujú spolu žiadne kontakty a maloletá ho nepozná. Ani samotná odporkyňa v 2. rade - matka maloletej nevedie dieťa k tomu, aby získalo k nemu vzťah ako k otcovi. Z uvedeného dôvodu by maloletá neutrpela žiadnu citovú ujmu, v prípade zmeny označenia otca v rodnom liste maloletej. Vyslovil presvedčenie, že v danom prípade bol aktívne legitimovaný podať predmetný návrh, nakoľko je zástupcom maloletého dieťaťa podľa § 28 ods. 1 písm. b/ a § 31 ods. 1 Zákona o rodine.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila aj odporkyňa v 2. rade - matka maloletej. , ktorá opätovne poukázala na skutočnosť, že odporca v 1. rade riadne a bez nátlaku priznal otcovstvo na príslušnom Matričnom úrade I. Č. Y. - G. I. súhlasným vyhlásením, že je otcom mal. D.. Bol to jeho slobodný prejav vôle. Poukázala aj na to, že odporca v 1. rade mal dostatok času a právnych možností, aby otcovstvo zaprel v zákonom stanovenej lehote, čo neurobil. Vyslovila presvedčenie, že návrh bol podaný účelovo, aby sa odporca v 1. rade - otec maloletej zbavil vyživovacej povinnosti. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil.

K odvolaniu odporcu v 1.rade sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že navrhuje vykonať ďalšie dokazovanie a rozhodnúť v záujme mal. D..

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade nie je dôvodné.

Podľa § 96 ods. 1, ak je potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynie rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa ods. 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Podľa súčasnej právnej úpravy patrí právo na iniciovanie konania o prípustnosti zapretia otcovstva dieťaťu. Ide o významný zásah do osobného stavu otca, matky aj dieťaťa, pretože týmto spôsobom môže byť zapreté otcovstvo aj v prípade, keď zákon priamo počítal s tým, že sa za otca bude považovať iný muž, než jeho biologický otec. Základnými hmotnoprávnymi podmienkami sú, že zapretie otcovstva si vyžaduje záujem dieťaťa a rodičom dieťaťa už uplynula lehota na zapretie otcovstva, daná buď § 86, 89 alebo 93 Zákona o rodine. Zapretie podľa tohto ustanovenia sa delí na dve fázy. Prvá fáza je konanie o prípustnosti zapretia otcovstva. Aktívne legitimované na podanie návrhu je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté. Žiadne procesné nástupníctvo na mieste navrhovateľa nie je prípustné. Pokiaľ je dieťa plnoleté, podáva návrh samo, pokiaľ je maloleté, podáva návrh opatrovník, ktorého mu súd za týmto účelom ustanoví. Dieťa nemôže byť zastúpené ani jedným z rodičov, nakoľko sú v konaní obaja pasívne legitimovaní, takže je zrejmá kolízia záujmov. Obsahom návrhu je preukázanie splnenia oboch hmotnoprávnych podmienok povolenia prípustnosti zapretia otcovstva. Pokiaľ ide o preukázanie záujmu dieťaťa, potom prichádza do úvahy ako argument najmä zosúladenie matričného a biologického otcovstva, na ktorom má záujem aj dieťa, aj biologický otec. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že nie je rozhodujúce, či má spoločnosť záujem na zmene zápisu v knihe narodení, alebo nie, tak, ako to mal na mysli platný do r. 2005. Ochrana týmto ustanovením sa poskytuje len v záujme dieťaťa. V zmysle dohovoru o právach dieťaťa má preto dieťa právo poznať svojho skutočného biologického otca. Na základe návrhu súd rozhodne tak, že buď návrhu vyhovie a povolí podanie žaloby, alebo návrh zamietne. V tomto prípade nemožno podať žalobu o zapretie otcovstva. Podanie návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva nie je obmedzené žiadnou lehotou. Rodinné právo si v dôsledku zmeny vývoja spoločnosti presadilo svoj súkromnoprávny charakter, a to aj vďaka právu na ochranu súkromia a právo na ochranu rodinného života, zakotveného v článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalšie významné pravidlo pre realizáciu a výklad rodinnoprávnych noriem obsahuje Dohovor o právach dieťaťa, konkrétne pre problematiku zapierania otcovstva je podstatný článok 7, ktorý zakotvuje dieťaťu právo poznať svoj pôvod a pôvod svojich rodičov. Pri rozhodovaní o pripustení konania o zapretie otcovstva súd posudzuje záujem dieťaťa, ktorý nie je žiadúce podriaďovať pod modely fungovania vzťahov, ktoré majú orgány verejnej moci zažité. Právna úprava, ktorá bráni tomu, aby sa zosúladila biologická, sociálna a právna realita, a to i proti vôli všetkých osôb, ktorých sa konkrétny rodinnoprávny vzťah týka, nie je v súlade s článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, o ochrane súkromia a rodinného života. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v danom prípade skúmanie záujmu maloletého dieťaťa bolo irelevantné, vzhľadom k tomu, že nebola splnená prvá podmienka, a to aktívna legitimácia účastníka, ktorý podal návrh. V zmysle uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. potvrdil.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.